Denník N

Kedy je náboženstvo užitočné? Obavy z božieho trestu motivujú k spolupráci

Hinduistický svätý muž. Foto - Tasr/Ap
Hinduistický svätý muž. Foto – Tasr/Ap

Autori novej štúdie si myslia, že náboženstvá s trestajúcimi bohmi mohli prispieť k vzniku veľkých ľudských spoločností, pretože otvárali dvere pre kooperáciu s cudzími ľuďmi zo vzdialených kultúr.

„Ak by Boh neexistoval, museli by sme si ho vymyslieť,“ napísal pred viac ako tristo rokmi Voltaire, filozof francúzskeho osvietenstva. Možno mal pravdu.

Pri rozvoji spolupráce s cudzími ľuďmi a vzniku komplexnejších spoločností hral moralizujúci a trestajúci Boh, ktorý dohliada na všetky naše kroky aj vtedy, keď ich iní nevidia, zrejme zásadnú rolu.

Myslí si to Benjamin Purzycki aj jeho tím z univerzity v Britskej Kolumbii. Vo výskume religiozity predstavuje škola svetovú špičku. Článok vydali minulý týždeň v prestížnom časopise Nature.

Odhaduje sa, že na svete je asi 10-tisíc náboženstiev. Z nich najväčšie sú kresťanstvo, islam a hinduizmus. Podľa prieskumu z roku 2010 sa k nim hlási až 70 percent svetovej populácie. Čo ich spája, že tak dominujú? Podľa autorov ide o moralizujúcich a trestajúcich bohov.

Hrozba trestu od „božieho oka na nebesiach“, ktoré sleduje všetky naše kroky, vedie k tomu, že sa správame milo a pekne aj v prípadoch, keď by sme chceli podvádzať a byť čiernym pasažierom. Takýmto spôsobom neustále rozširujeme okruh ľudí, s ktorými spolupracujeme.

Vďaka tomu uvedené náboženstvá prevládli, lebo pod svoje krídla začlenili čoraz väčší počet spolupracujúcich ľudí.

„Druhy viery, kde existujú bohovia, ktorí sa zaujímajú o ľudské záležitosti a trestajú morálne prehrešky, môžu prispieť k rozvoju ľudskej spolupráce,“ hovorí Purzycki v správe univerzity.

„Ak si myslíte, že vás pozorujú a očakávate boží trest za vašu chamtivosť alebo krádež, dá sa očakávať, že sa budete správať menej antisociálne k celému spektru ľudí, ktorí vyznávajú rovnaké náboženské predstavy ako vy,“ dodal.

Sociálne lepidlo

Prečo majú ľudia náboženstvá, nie je zatiaľ zrejmé. V zásade existujú dve odlišné teórie. Podľa prvej je náboženstvo ako sociálne lepidlo, ktoré zaručuje kooperáciu medzi ľuďmi, čo by si inak ubližovali.

Ak je to tak, potom je adaptáciou, čiže znakom, ktorý nám umožňuje v danom prostredí prežiť. Povedané inak, náboženské spoločnosti, ktoré sa hlásia k moralizujúcemu a trestajúcemu Bohovi, majú vyššiu šancu, že budú dominovať a prežijú, lebo ich členovia viacej kooperujú.

Konkurenčné vysvetlenie je, že náboženstvo nie je nič iné ako vedľajší produkt iných kognitívnych schopností. Jednou z nich je teleologické myslenie – predstava, že veci existujú na nejaký účel.

Prší, aby rástli fialky?

Keď sa malého dieťaťa opýtate, prečo prší, odpovie, že preto, aby mamičke na záhradke rástli fialky. Také vysvetlenie je, samozrejme, neplatné. Príčinou dažďa sú prírodné procesy v atmosfére. Osud fialiek je im ukradnutý. Teleologickým vysvetleniam podliehame všetci, aj vedci, čiže experti špeciálne trénovaní v tom, aby odolávali svojim neovereným intuíciám.

Iné výskumy ukázali, že malé deti ontologickí dualisti. To znamená, že žijú v predstave, že vedľa hmotného tela existuje aj nehmotná duša. Smrť zasiahne iba telo, pre dušu – ktorá je od tela v každom ohľade iná – sa smrťou nič nekončí.

Keď sa tieto a iné nedokonalosti našej mysle sčítajú, dostanete náboženskú myseľ presvedčenú o nesmrteľnosti duše a (Božom) pláne, ktorý máme tu na Zemi naplniť.

Tretia teória je kombináciou predošlých. Hlási sa k nej aj Ara Norenzayan, psychológ z univerzity v Britskej Kolumbii a spoluautor článku v Nature. Tvrdí, že náboženské predstavy vznikli ako vedľajší produkt iných kognitívnych schopností, ale keď tu už raz boli, tak začali plniť adaptívnu funkciu a členom náboženských skupín prospievať, pretože viacej kooperovali.

Ara Norenzayan z univerzity v Britskej Kolumbii rozpráva o vplyve náboženstva na milé správanie. Zdroj – Youtube

Hrali sa hry

Či trestajúci a moralizujúci Boh vedie ľudí k tomu, aby viacej spolupracovali aj s cudzími ľuďmi z iných kultúr a rozširovali tak okruh ľudí „my“, testovali autori nového článku v Nature cez jednoduchú hru. Do výskumu zaradili stovky jedincov z ôsmich odlišných spoločností, napríklad z Vanuatu v Oceánii, Fidži, Brazílie, Ruska alebo Tanzánie.

Ľudia mali k dispozícii 30 mincí, ktoré rozdeľovali medzi účastníkov experimentu. Ak by sa rozhodovali spravodlivo, rozdelenie by malo byť 15:15. V prvej hre rozdeľovali mince medzi ľudí, ktorí sa hlásili k rovnakému náboženstvu a patrili do rovnakej komunity, alebo boli (geograficky) veľmi ďaleko. V druhej hre rozdeľovali mince medzi seba a cudzinca rovnakého vyznania zo vzdialenej krajiny.

Vedci experiment doplnili o rozhovor, či ľudia vnímajú Boha, v ktorého veria, ako moralizujúceho a trestajúceho.

Trestajúci Boh

V oboch hrách platilo, že čím viac vnímal daný jedinec Boha ako trestajúceho, tým viac peňazí udelil človeku zo vzdialenej krajiny. Znamená to, že taký Boh fungoval ako významný faktor, ktorý podporoval spoluprácu s cudzincami.

Autori si myslia, že náboženstvo mohlo prispieť k „vzniku veľkých a komplexných ľudských spoločností,“ pretože otváralo dvere pre kooperáciu s cudzími ľuďmi, ktorá sa z pohľadu biologickej evolúcie javí ako záhada.

Agrárna centralizácia

Rozruch z výsledkov štúdie krotí etnológ Martin Kanovský z Univerzity Komenského v Bratislave. „Dôkazy nie sú ani zďaleka definitívne. Prosocialne voľby v prospech anonymných cudzincov sú v článku na hrane štatistickej významnosti,“ povedal pre Denník N.

„Čaká nás ešte veľmi dlhá cesta k objasneniu príslušných mechanizmov. Predstavy o moralizujúcom a vševediacom Bohu nie sú ani zďaleka rozhodujúcim či dokonca jediným mechanizmom pomáhajúcim vzniku sociálnej kooperácie veľkých anonymných skupín,“ dodal.

„Faktor agrárnej centralizácie a nové usporiadanie sociálno-ekonomických vzťahov v agrárnych spoločnostiach boli podľa mňa oveľa dôležitejšími faktormi pri vzniku a upevnení veľkých centralizovaných štátnych útvarov,“ vysvetlil.

Azim Shariff, v minulosti člen univerzity v Britskej Kolumbii, hovorí o vplyve náboženstva na prosocialitu. Zdroj – Youtube

Iba korelácia

Čo sa týka biologickej evolúcie, dokáže veľmi dobre vysvetliť milé správanie a pomoc ľuďom, s ktorými sme pokrvne príbuzní. Naše deti sú našimi genetickými kópiami, z evolučného hľadiska je starostlivosť rodičov o ne pochopiteľná. Ak sa bude dariť im, budú prospievať aj naše gény v nich.

Na rozšírenie milého správania aj na cudzincov (ľudia, s ktorými nie sme pokrvne príbuzní) zo vzdialených kultúr by mohli mať vplyv náboženstvá so svojimi trestajúcimi bohmi (prípadne iné faktory, ako uvádza Kanovský). Povzbudzujú nás ku kooperácii v obave, že naše prehrešky a škaredé správanie budú potrestané.

Autori upozorňujú, že štúdia pozorovala iba koreláciu, čiže vzájomný výskyt dvoch javov. Či jeden reálne vyvoláva druhý, je stále otázne. Pred rokom sme informovali o článku iného tímu vedcov, podľa ktorého nepotrebujú veľké spoločnosti na svoj vznik moralizujúcich bohov.

Dostupné z: doi:10.1038/nature16980

Kognitívna religionistika

Morálka

Teraz najčítanejšie