Ivan Sekaj
Autor je profesorom v Ústave robotiky a kybernetiky
na Slovenskej technickej univerzite
Každému je dobre známe, že technický pokrok v posledných pár sto rokoch a potom umelá inteligencia v posledných desaťročiach menia charakter ľudskej spoločnosti. A tiež spektrum činností a profesií, ktoré ľudia vykonávajú. Stroje už dávno nahradili ťažkú mechanickú prácu, monotónnu a opakujúcu sa prácu aj jemnú a precíznu prácu človeka.
S narastajúcou rýchlosťou aj efektivitou stroje začínajú vykonávať činnosti, ktoré boli donedávna schopní vykonávať iba ľudia. Také činnosti nazývame duševné alebo intelektuálne a tieto vyžadujú vysoký stupeň vzdelania a dlhodobé skúsenosti. A nezastavuje sa to iba tam. Dnes už inteligentné stroje zasahujú do oblasti tvorivosti, vedy a umenia. Aké toto všetko bude mať dôsledky?
Začnime tým, kde sme dnes, aké činnosti dokážu stroje robiť v posledných rokoch. Počítače sú stroje na spracovanie informácií, dát aj textu. Dnes je možné automatizovať väčšinu administratívnych činností, aj tých, ktoré vyžadujú skúsenosti, zložité rozhodovacie schopnosti a učenie sa. Tieto činnosti už stroje vykonávajú rýchlejšie, efektívnejšie a spoľahlivejšie, než človek. Navyše, aj bez rizika, že budú zvonka ovplyvniteľné, čo sa v úradníckych profesiách, v komunálnej či štátnej správe aj v politike, kde rozhodujú ľudia, nestáva úplne výnimočne.
Príkladom rozhodovacej činnosti, ktorá vyžaduje vysokú kvalifikáciu a dlhodobé skúsenosti, je napríklad práca sudcov alebo advokátov. Robili sa experimenty, keď stroju dali naštudovať veľké množstvo právnych sporov z minulosti a potom na testovacích prípadoch porovnávali úspešnosť jeho rozhodnutia a rozhodnutí vybraných špičkových ľudských súdnych odborníkov. Úspešnosť stroja pri predpovedaní výsledku nových sporov bola lepšia. Stroj je schopný spracovať v porovnaní s človekom neporovnateľne väčšie množstvo publikovaných spisov. Má k dispozícii aktuálne databázy, knižnice a zbierky všetkých zákonov.
V sfére zdravotníctva dnes stroje vedia robiť diagnostiku ochorení z RTG snímok, z 3D vyšetrení na báze CT alebo MR, prípadne z biochemických dát. Často to už dokážu spoľahlivejšie, než lekár s mnohoročnými skúsenosťami. A návrh terapie bude nasledovať, pretože žiadny ľudský lekár nedokáže absorbovať také veľké množstvo celosvetových znalostí, skúseností mnohých expertov, údajov a aktuálnych výsledkov, ako to dokáže počítačový expertný systém.
Popri sférach justície a medicíny, vyžadujúcich skúsenosti a znalosti, sa dnes môžeme rozprávať o iných profesijných oblastiach, kde sú potrebné iné tvorivé schopnosti. Tak napríklad publikačná činnosť či žurnalistika. Generatívna umelá inteligencia (AI) naučená na veľkom množstve prečítaných článkov dokáže napísať nový článok, pokiaľ dostane aktuálne informácie a požiadavky. Dnes už stroj, za miernej asistencie ľudského „autora“, napíše diplomovú prácu, dizertačnú prácu, vedecký článok alebo aj román.
Chatboty dokážu odpovedať na ľubovoľné otázky, formulované jednoduchou ľudskou rečou, komunikovať s klientmi, napísať plán podnikateľskej činnosti, prezentáciu, písať e-maily a komunikovať ľudskou rečou. Dnes už azda ani nikoho neprekvapí, že stroj vie dobre programovať.
A na záver, stroje už dokážu generovať aj kreatívne výstupy. Po preštudovaní veľkého množstva vedeckých článkov vie stroj navrhnúť nové lieky, nové materiály, navrhnúť nové postupy a konštrukcie. Tomu hovoríme vedecká práca.
A nemali by sme zabudnúť ani na inú sféru kreatívnej činnosti, ktorou je umenie. Stroj dnes vie podľa fotografie namaľovať portrét v štýle Rembrandta alebo Van Gogha, vytvoriť sochu či stavbu. Alebo hudobnú skladbu v žánri vážnej hudby či jazzu.
Takže od mechanickej alebo administratívnej práce, cez vysoko kvalifikovanú prácu sme sa dostali k vede a k umeniu. A schopnosti strojov sa budú neustále zlepšovať, ich cena bude klesať, náklady na použitie stroja v porovnaní s nákladmi na udržanie človeka na rovnakej pozícii sa budú znižovať. Spoľahlivosť a flexibilita strojov sa budú zvyšovať.
Stroj nebýva chorý, nepožaduje dovolenku, nežiada zvýšenie platu ani neštrajkuje. Ktorýkoľvek zamestnávateľ – pri všetkej snahe udržať čo najviac pracovných miest pre živých ľudí -, bude ekonomikou svojho podniku a konkurenčnými tlakmi nútený čoraz viac zvažovať využitie strojov.
Stroje budú nahrádzať ľudí
Zo všetkých príkladov, ktoré sme uviedli, vyplýva, že technológie, stroje a AI budú v bližšej či vzdialenejšej budúcnosti nahrádzať ľudí pri väčšine činností a profesií. A čím sú tieto činnosti zložitejšie a vyžadujúce vysokú kvalifikáciu, tým väčšiu šancu budú mať s narastajúcim časom stroje. Takže ako vyzerá perspektíva do budúcnosti? Ktoré profesie bude rozumné nechať strojom a čo a do kedy bude môcť robiť človek?
Úplne presnú odpoveď dnes neposkytne nikto. Nevieme predikovať a kvantifikovať v čase, aké budú v nasledujúcich rokoch a desaťročiach technologické možnosti, aké budú náklady na činnosť strojov a ľudí v rôznych odvetviach praxe. Nevieme, ako sa budú vyvíjať ekonomiky a politiky jednotlivých krajín, aká bude sociálna, politická aj bezpečnostná situácia. Ale môžeme predpokladať isté trendy a princípy a uvažovať o tom, ktoré profesie budú v budúcnosti ohrozené alebo, naopak, pre ľudí perspektívne.
Ekonómovia hovoria, že v minulosti, keď stroje nahradili človeka v niektorých profesiách, vždy vznikli nové profesie. Kedysi pracovala veľká väčšina ľudí v poľnohospodárstve. Keď sa efektivita poľnohospodárstva zvyšovala pomocou jednoduchých strojov, neskôr mláťačiek, traktorov, kombajnov, chémie, ľudia sa presúvali do priemyslu a služieb. Keď sa mechanizoval a automatizoval priemysel, ľudia začali pracovať v obchode, v iných službách, v administratíve a podobne. Tieto transformácie ale nevyžadovali od ľudí okrem istej rekvalifikácie príliš veľkú zmenu stupňa vzdelania. Prečo je to teraz iné?
Dnes vznikajú také nové miesta, ktoré vyžadujú čoraz vyšší stupeň vzdelania a špeciálne znalosti. Človek, ktorý dnes prišiel povedzme o stredne kvalifikovanú prácu v obchode, kde ho nahradili predajné automaty, asi nebude môcť robiť vývoj autonómnych automobilov alebo navrhovať neurotechnológie. Navyše, inovácie a automatizácia starých pracovných miest sa zrýchľujú. Inovácie nahrádzajú aj kvalifikovanú a kognitívnu prácu.
Náklady na automatizáciu a na inteligentné stroje stále klesajú. Robot, ktorý stojí dnes stotisíc eur, bude stáť o pár rokov tisícku. Nových miest bude ubúdať aj vďaka globalizácii a komunikačným technológiám. Mnoho profesií sa už aj dnes vykonáva na diaľku.
Iné názory
Pre spravodlivosť ale pripomeňme, že existujú aj také názory odborníkov, že k dramatickému poklesu pracovných miest nikdy nedôjde, iba bude dochádzať k reštrukturalizácii ľudskej spoločnosti. Zaujímavá otázka je, či budú existovať také profesie a také činnosti, ktoré roboty nebudú vedieť robiť lepšie, a ktoré by radšej mali vykonávať ľudia.
Objavujú sa napríklad názory, že strojom by sme nemali dávať prácu, ktorá vyžaduje empatiu, emočné a sociálne schopnosti alebo častý kontakt s ľuďmi. Také profesie by mal totiž vykonávať radšej „živý človek“. Medzi tie patria napríklad zdravotná sestra/brat, fyzioterapeut, opatrovatelia seniorov, učiteľky v materských školách, učiteľky v základných školách, psychológovia, herci, ale aj napríklad policajti a niektoré iné profesie.
Zdravotná sestra pacientovi vymení obväz, usmeje sa, upokojí ho. Stroje tiež môžu mať problém s pohybom a orientáciou v zložito štruktúrovanom prostredí či s prácou so zložitými objektmi. Ide o profesie ako remeselníci, inštalatéri, domovníci, kuchári, reštaurátori, hasiči a podobne. Takže sa črtá akési nové rozdelenie profesií medzi stroje a ľudí.
Objavujú sa aj názory, že väčšina dnešných detí bude činná v takých profesiách, ktoré dnes ešte ani nepoznáme. Že nové profesie budú vznikať ako dôsledok dopytu a ponuky na trhu alebo aj ako dôsledok ľudskej kreativity. V nedávnej minulosti vznikli nové profesie ako youtouber alebo influencer.
V prípade starých profesií by mohla nastať reštrukturalizácia nasledovného typu: ľudia, ktorí prídu o prácu v banke, v obchode alebo v laboratóriu, by sa mohli starať o seniorov. Každý senior by mal svojho vlastného opatrovateľa a podobne. Alebo by sa mohli uplatniť v ekologickom, ručne a bez veľkej chémie vykonávanom a trvalo udržateľnom poľnohospodárstve. Hoci sa to zdá ako krok nazad v histórii, mohli by sme mať zdravšie potraviny aj lepšie a krajšie životné prostredie.
Toto sú trendy, ktoré možno očakávať v budúcnosti. Takýto vývoj ale nebude plynulý, ani nebude rovnaký v rôznych častiach sveta. V jednotlivých krajinách iste budú rôzne špecifiká. Na Slovensku dnes ešte zápasíme s celkom opačnými problémami. Máme nedostatok IT špecialistov, lekárov, zdravotných sestier, remeselníkov a mnohých iných profesií. No spomínané fenomény začnú raz pôsobiť aj u nás. A prechodný nedostatok niektorých profesií tomu dokonca môže pomôcť. Bude silnejšia snaha už teraz nahrádzať nedostatkové profesie strojmi.
Majetkové rozdiely sa budú naďalej zväčšovať
Reštrukturalizácia trhu práce nie je jediná dôležitá sociálno-ekonomická otázka, na ktorú má dosah vývoj AI. Ďalším dosahom je zväčšovanie príjmových rozdielov v rámci ľudskej spoločnosti. Ako sme už spomenuli, nové technológie a AI spôsobujú zvyšovanie produktivity práce a znižovanie výrobných nákladov. Automatizácia, výkonnejšie stroje a chytrejšie počítače spôsobujú od polovice minulého storočia kontinuálny nárast produktivity práce. S tým narastali aj zisky vlastníkov kapitálu, ale súčasne aj mzdy zamestnancov.
Lenže zvyšovanie miezd (očistených od inflácie) sa zastavilo niekedy v 70. rokoch a odvtedy stagnuje, kým zisky vlastníkov rastú naďalej. To spôsobuje, že majetok sa presúva k čoraz menšej a bohatšej časti spoločnosti. Tento trend je markantný najmä v USA, ale čiastočne aj v Európe a v časti Ázie.
Nie je ale pravdou, že by životná úroveň väčšiny ľudí od 70. rokov tiež stagnovala. Lepšie technológie spôsobujú istý nárast životných podmienok všetkých obyvateľov. Počítač, televízor, chladničku, práčku, automobil, mobilný telefón, pripojenie na internet si môže dovoliť väčšina ľudí, lebo ich ceny klesajú a ich kvalita sa zväčšuje aj napriek stagnujúcim príjmom.
Predpokladá sa, že dlhodobý trend bude spôsobovať pokračovanie zväčšovania rozdielov medzi najbohatšími majiteľmi kapitálu (fabrík s inteligentnými strojmi, technologických firiem) a zamestnancami, ktorí tam pracujú. Medzi nimi bude ešte stredná vrstva živnostníkov, zamestnancov na voľnej nohe, vlastníkov malých firiem (právnici, konzultanti, účtovníci, architekti, remeselníci atď.), ktorí poskytujú služby, ale tiež profitujú z AI a technologického pokroku, lebo ich produktivita sa tiež zvyšuje a náklady im klesajú. Čiže v globále možno očakávať, že majetkové rozdiely sa budú naďalej zväčšovať, ale napriek tomu aj život tých chudobnejších sa bude tiež pomaly zlepšovať.
Dokonca existujú také optimistické odhady, že v priebehu najbližších dvoch dekád sa podarí odstrániť biedu a chudobu na celej planéte.
Dva extrémne scenáre
Napriek všetkému bude z viacerých príčin veľký počet takých ľudí, ktorí si aj pri reštrukturalizácii trhu práce nebudú schopní nájsť živobytie. A možno predpokladať, že ich počet v budúcnosti bude narastať.
Uvažujme teraz o dvoch extrémnych scenároch. Známy fyzik a mysliteľ Sephen Hawking povedal: „Ak sa budeme o bohatstvo produkované strojmi deliť, môžeme všetci žiť v bezstarostnom luxuse. Ak ale vlastníci strojov nebudú redistribuovať získané bohatstvo, väčšina ľudí môže skončiť v zúfalej chudobe.“
Trúfnem si predpokladať, že žiadny z týchto dvoch krajných prípadov nenastane. Prvý je nereálny a pri druhom by vznikali veľké nepokoje a problémy, ktoré by boli neudržateľné. V demokratickom svete ale existujú isté mechanizmy (dane, kompenzácie, systém sociálnych opatrení atď.), ktoré takéto rozdiely môžu tlmiť.
Ďalšou skutočnosťou je, že súčasné najbohatšie skupiny ľudí a majitelia svetového kapitálu nadobudli svoj majetok aj vďaka výdobytkom vedy, techniky či kultúry, ktoré vytváralo celé ľudstvo počas svojej histórie. Žiadny majiteľ technologickej firmy by nemohol svoje impérium vybudovať bez predchádzajúcich objavov vo fyzike, chémii, bez objavu polovodičov alebo bez matematických teórií a algoritmov, ktoré dnes umožňujú učiť stroje s umelou inteligenciou. Preto by sa mali o svoje zisky podeliť.
Ak bude bez práce narastajúca skupina ľudí, bude potrebné vyriešiť, ako sa podeliť predovšetkým, ale nielen, s nimi. Jeden zo spôsobov, ktorý už v minulosti navrhli ekonómovia, je tzv. nepodmienený základný príjem. Je to finančná čiastka, pokrývajúca minimálne náklady na zabezpečenie dôstojnej životnej úrovne, ktorú by dostával každý, bez ohľadu na to, či pracuje alebo je nezamestnaný. Napriek mnohým nevýhodám sa na takomto riešení dokázali zhodnúť ekonómovia pravicového aj ľavicového zmýšľania. Niektorí to považujú za kompenzáciu akejsi nespravodlivosti alebo neschopnosti štátu poskytnúť človeku prácu.
Ale jednu veľkú nevýhodu toto riešenie predsa len má. Francúzsky filozof a spisovateľ Voltaire povedal: „Práca nás vzďaľuje od troch veľkých druhov zla – od nudy, neresti a núdze.“ Nepodmienený príjem nás chráni iba pred núdzou (chudobou). Ale nie pred nudou a neresťou.
Nepracujúci človek je vystavený strate pocitu uspokojenia, užitočnosti až strate sebaúcty. Preto riešenie otázky nezamestnanosti, ale aj riešenie všetkých skôr spomínaných dôsledkov príchodu AI nebude také jednoduché. Bude potrebná postupná reorganizácia celej ľudskej spoločnosti.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
