Veronika Prušová
Zánik špeciálnej prokuratúry nemá len odporcov. O názoroch zástancov rušenia sa však podľa ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer) z médií verejnosť nedozvie. „Takto právo na objektívne informácie občanov v demokratickej spoločnosti rozhodne nevyzerá“, skonštatoval Susko.
Na podporu „stovky odborníkov“, ktorí majú iný názor na fungovanie právneho štátu a podporujú novelu trestných kódexov aj rušenie špeciálnej prokuratúry, v piatok upozornil práve minister spravodlivosti.
Ide o výzvu právnikov – advokátov, sudcov či bývalých sudcov a akademikov. Na stránke www.pravnystat.eu spísali už v januári 2021 výzvu proti porušovaniu princípov právneho štátu – išlo o viac než 350 signatárov. Teraz podporila časť z nich vládnu novelu, ktorou koalícia Smeru, Hlasu a SNS mení trestnú politiku, ale aj rýchlosť, akou sa to deje – tento dokument podpísalo zatiaľ 70 osôb. Za deň pribudlo ďalších vyše 40.
Viac ako polovicu signatárov tvoria advokáti, ktorých klientmi sa zaoberá priamo špeciálna prokuratúra. Výzvu podpísali aj takí, ktorí sú sami stíhaní a ich prípady dozoruje Úrad špeciálnej prokuratúry. Jej zrušenie teda priamo pomôže im, ale aj ich klientom.
Rovnako ako Suskom navrhnuté novely trestných kódexov, ktoré sú už v parlamente a výrazne znižujú trestné sadzby.
Trestné konania sa zneužívajú, zhoršilo sa to za Lipšica
Signatári sa odvolávajú na svoju výzvu spred takmer troch rokov, v ktorej upozorňovali, že je porušovaná prezumpcia neviny a zneužívané trestné konania. Ich výzva prišla po vlne zatýkania v roku 2020, keď vo väzbe skončili mnohí sudcovia, bývalí policajní funkcionári a nominanti vlád Smeru a táto časť odbornej verejnosti to vnímala ako porušovanie princípov právneho štátu.
Teraz hovoria aj o tom, že situácia sa „viac vyostrila“ po zvolení Daniela Lipšica za špeciálneho prokurátora. Autori výzvy sa odvolávajú aj na svedectvo kľúčového svedka takzvanej vojny v polícii, neprávoplatne odsúdeného expolicajta Jána Kaľavského. Ten je na úteku v Bosne a Hercegovine, kde žije v dome s bazénom, a zdá sa, že má ochranu tamojšej polície, upozornilo nedávno Investigatívne centrum Jána Kuciaka.
Signatári a aj Susko v tejto súvislosti citujú aj interné prieskumy advokátskej komory, podľa ktorých v prípravnom konaní dochádza k nezákonnému donucovaniu, teda nátlaku zo strany policajtov a prokurátorov. V tomto štádiu sa prípady vyšetrujú, je to ešte pred podaním obžaloby na súd.
Vo výzve sa spomína, že to tvrdí 98,6 percenta opýtaných respondentov. Do prieskumu zo septembra tohto roku sa však zapojilo len 110 advokátov, čo je vzhľadom na veľkosť advokátskej obce nereprezentatívna vzorka. Advokátska komora na svojej stránke uvádza, že združuje vyše 5 600 advokátov a 2 500 advokátskych koncipientov.
Signatári teda podporujú zrušenie špeciálnej prokuratúry, pretože prispela k porušovaniu základných ľudských práv a slobôd konštatovaných v nálezoch „najvyšších súdnych autorít“.
Zároveň autori výzvy považujú za nebezpečné, „ak je porušovanie princípov právneho štátu na Slovensku a zabraňovanie potrebným legislatívnym zmenám odôvodňované zo strany opozície a niektorých mimovládnych organizácií neadekvátnym odkazom na európske hodnoty“. V tejto súvislosti vyzvali príslušné inštitúcie Európskej únie a Rady Európy, aby sa dištancovali od krokov slovenskej opozície.
Aj signatári chcú tieto inštitúcie o situácii na Slovensku informovať.
Pridal sa aj obžalovaný Harabin
Medzi signatármi je aj bývalý minister spravodlivosti za HZDS Štefan Harabin, na ktorého prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal v júni obžalobu pre schvaľovanie ruskej invázie na Ukrajine. Pod výzvu pridala svoj podpis aj bývalá rektorka policajnej akadémie Lucia Kurilovská, ktorá je nominantkou Hlasu na poste štátnej tajomníčky na ministerstve vnútra.
Pridala sa aj advokátka a bývalá zástupkyňa Slovenska pred Európskym súdom pre ľudské práva Marica Pirošíková. Tá zase pôsobí ako poradkyňa Suska, čo pri svojom podpise aj verejne priznáva.
Spomedzi sudcov výzvu podpísala členka súdnej rady Ayše Pružinec Eren, ale aj bývalý ústavný sudca a niekdajší Harabinov blízky spolupracovník Milan Ľalík. Podpísal sa aj zvolenský sudca Dalibor Miľan, ktorý odmietal počas pandémie rešpektovať protikovidové opatrenia.
Ako emeritný sudca sa podpísal Roman Benedikovič, ten však v súčasnosti pôsobí ako obhajca. Zastupuje napríklad advokáta Adama Puškára, ktorý je obžalovaný z vraždy Daniela Tupého. Tento prípad špeciálna prokuratúra nedozoruje.
Spomedzi prokurátorov výzvu podpísal Jaroslav Kozolka a jeho kolegyňa Katarína Roskoványi, obaja sú z generálnej prokuratúry. Kozolka ako prokurátor dozoroval napríklad prípad zbitej študentky Hedvigy Malinovej Žákovej a bol aj na začiatku vyšetrovania policajnej razie v Moldave nad Bodvou. V oboch prípadoch sa slovenská vláda musela obetiam ospravedlniť. Kozolka počas komunizmu spolupracoval ako agent s vojenskou kontrarozviedkou.
Prokurátorka Roskoványi sa spomína v Kočnerovej Threeme. Denník N pred tromi rokmi zistil, že sa angažovala aj v kauze Technopol, kde je obvinený už aj Marian Kočner.
Zrušenie prokuratúry pomôže ich klientom
Za rušenie špeciálnej prokuratúry sa vyslovili advokáti Peter Filip či Peter Erdös, ktorí aktuálne zastupujú z korupcie obžalovanú bývalú podpredsedníčku Najvyššieho súdu Jarmilu Urbancovú. Filipa si verejnosť môže pamätať ako obhajcu právoplatne odsúdeného daňového podvodníka Ladislava Bašternáka či podnikateľa Jozefa Majského, odsúdeného za tunelovanie nebankových subjektov Horizont a BMG. Erdös je spojený najmä s korupčnými prípadmi bývalej štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti za Smer Moniky Jankovskej.
Medzi signatármi je aj meno Michala Mandzáka, jedného z mnohých Kočnerových obhajcov, ktorý zastupuje aj oligarchu Jozefa Brhela staršieho. Aj jeho prípad dozoruje špeciálna prokuratúra.
Výzvu podpísal aj Štefan Neszméry, jeho klientkou je Alena Zsuzsová, odsúdená z objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka.
Z advokátov je podpísaný aj Marián Bošanský, ktorý je sám stíhaný za korupciu. Advokát Lórant Kósa, známy viac ako priateľ zosnulého bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, sa zase spomínal v súvislosti s vydieraním Jaroslava Haščáka s nahrávkou Gorily. Kósa je okrem toho obvinený z úverového podvodu.
Medzi podpísanými sú aj obhajcovia bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, finančníka Martina Kvietika, bývalého šéfa Pôdohospodárskej platobnej agentúry Juraja Kožucha. Ich prípady dozoruje špeciálna prokuratúra a rozhoduje sa o nich aktuálne na Špecializovanom trestnom súde.
Karas je z novely v šoku
S rušením špeciálnej prokuratúry počíta novela Trestného zákona, prostredníctvom ktorej vládna koalícia výrazne mení trestné sadzby za ekonomické trestné činy, ale aj skracuje premlčacie lehoty. Ovplyvní tak konkrétne prípady ľudí blízkych Smeru.
Prokurátori špeciálnej prokuratúry začiatkom týždňa upozornili, že novela zabezpečí beztrestnosť oligarchovi Miroslavovi Výbohovi aj bývalému spolumajiteľovi Penty Jaroslavovi Haščákovi.
Podľa prokurátorov špeciálnej prokuratúry zmeny zákonov pôsobia dojmom, že ich nepripravovali na ministerstve spravodlivosti. V navrhnutých zmenách totiž vidia námietky advokátov, ktoré počúvali počas vyšetrovaní alebo zazneli na súdnych pojednávaniach, čo potvrdil aj predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala.
Minister Susko odmietol, že by bola novela pripravovaná v súvislosti s konkrétnymi prípadmi. „Kvôli dvom kauzám máme byť zdržanliví pri zmene trestnej politiky na európsky štandard?“ pýtal sa. Takéto zmeny sa podľa neho vždy niekoho dotknú. „Určite to nerobíme kvôli nim,“ dodal minister.
Ku kritike, že novelu presadzuje bez diskusie a narýchlo, povedal, že pri rozsiahlej novele Trestného zákona pripravovanej jeho predchodcom Viliamom Karasom veľká debata bola. „Ideme vo veľmi podobných intenciách. Možno v detailoch sme išli ďalej,“ vyhlásil Susko.
Karas však v piatok v televízii TA3 priznal, že keď uvidel vládnu novelu „pol dňa to rozdýchaval“. Zaskočilo ho, ako radikálne koalícia znižuje trestné sadzby, a pýtal sa, či je spoločnosť ochotná amnestovať korupciu.
To, že sa takéto zmeny dejú v skrátenom legislatívnom konaní, Karasa šokovalo. „Pravidlá hry sú zakotvené, v legislatívnom procese aj v spôsobe tvorby práva. A tie sa tu hrubo prelomili,“ zdôraznil exminister a bývalý predseda advokátskej komory.
„Ak by ste chceli zmeniť hociktorú ministerskú vyhlášku, procesný postup bude oveľa dlhší, komplikovanejší a vyjadrí sa k nemu viac orgánov, ako to bolo v prípade navrhovanej zmeny trestného kódexu,“ vysvetlil zase pre TASR.
Karas sa pýta, či niekto riešil bezpečnosť krajiny
Exminister upozornil, že Suskova novela ide ďaleko nad rámec odborného konsenzu. Práve ten podľa Karasa dosiahli v rámci rokovaní o jeho novele. Poukázal aj na to, že nie je zrejmé, ako by ovplyvnili navrhované zmeny vnútornú bezpečnosť štátu. V rámci trestnej politiky musí byť podľa neho na jednej strane zachovaná miera primeraného a spravodlivého trestu, na druhej strane ochrana spoločnosti.
Exminister kritizuje aj rušenie špeciálnej prokuratúry. „Ja som zo zásady zástancom toho, že netreba strmhlav s krátkou zápalnou šnúrou sekať, rúbať, dookola meniť,“ povedal v TA3.
Karas je presvedčený, že „s vhodnými krokmi a opatreniami by došlo k harmonizácii vzťahu vo vnútri prokuratúry“. Sám v minulosti upozorňoval, že nezhody medzi špeciálnou prokuratúrou a generálnou prokuratúrou nie sú vhodné.
„Boli oveľa jednoduchšie riešenia, akým spôsobom skvalitniť prácu a jednoducho aj to vnútorné prostredie v rámci prokuratúry,“ skonštatoval.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
