Poliačik: My so Smerom nepôjdeme, ale Sieti a Mostu by som to nezazlieval

Prečo vo svojom predvolebnom videu rapujete?

Rád vystupujem z komfortnej zóny a skúšam nové veci. V Česku mala pred jednými voľbami Strana zelených rapové video a zdal sa mi to byť dobrý nápad. Stretol som sa s kamarátom – raperom Lyrikom – a povedali sme si, že by sme to vedeli urobiť tak, aby to bolo autentické – môj príbeh, môj pohľad na svet. Podať ich novou, zmysluplnou formou tak, aby sme sa za to nemuseli hanbiť. A podarilo sa. Som veľmi spokojný.

Orientujete sa najmä na mladých voličov, ktorých by takéto video mohlo osloviť?

Video je zamerané na študentov a učiteľov. Keď som začal učiť, mal som nejaké predstavy, potom som šiel do alternatívnej školy, ktorá mi preformátovala spôsob myslenia o tom, ako má škola vyzerať. Dokážem sa stotožniť s tým, ako čerstvý maturant alebo človek na začiatku prvého semestra hľadí na školu. A takisto ako sa cíti učiteľ, ktorý príde do školy s určitými ideálmi a zrazu zistí, že nemá podporu, nemá pomôcky, že namiesto toho, aby si čítal najnovšie články z vývojovej psychológie, si musí zháňať materiály o tom, čo učí. Ja som tak žil, na mňa padla Mikolajova reforma. Boli sme úplne bez učebníc. Základné veci, ktoré som učil na dejepise, som musel sťahovať z internetu. Ide mi aj o to, že v pretlaku negatívnych vecí v predvolebnej kampani som chcel urobiť niečo, kde je trochu radosti.

Negatívnu kampaň má aj SaS, najmä z pohľadu vášho predsedu a podpredsedu. Súhlasíte s tým, ako strana vedie kampaň cez tému utečencov?

Utečenci sú téma, ktorá rezonuje v spoločnosti, a je potrebné sa k nej vyjadriť.

Je spôsob Richarda Sulíka a Ľubomíra Galka správny?

Súhlasím po tú čiaru, po ktorú idú technické riešenia, ktoré SaS predstavuje. Tie idú v jednej línii s tým, čo sa presadzuje na úrovni Únie. Hotspoty, prísnejšia kontrola hraníc, vytvorenie systému na to, aby sme vedeli, koho máme na pôde Schengenu, registrácia. Po túto úroveň nemám s komunikáciou problém. To, o čom tu veľmi živo pravidelne diskutujeme, je forma a rétorika, tam mám výhrady. Niektoré veci si treba najskôr overiť až potom ich púšťať do sveta a treba do vyjadrovania sa k utečencom dávať menej emócií a viac ratia. Ale pri oboch viem, že to je ich autentické prežívanie, že to je spôsob, akým vidia svet. Oceňujem, že sa o tom vieme porozprávať a niekedy pohádať a potom si sadnúť a napísať plus mínus riešenie, s ktorým sme každý trošku nespokojný a trošku spokojný, a to je potom pozícia strany.

Nemala by byť strana v tejto otázke jednotnejšia?

V ideálnom svete mala.

Čo sa dialo v strane, keď Sulík povedal, že nechce žiť v krajine, kde sa narodí viac moslimských detí ako nemoslimských?

Výrok je v prvom rade nezmyselný, lebo dieťa sa nerodí moslimské alebo nemoslimské. Pre mňa je dôležité, aby sa deti rodili zdravé a bolo pre ne nachystané prostredie, čo sa týka zdravotníctva. Aby sme tu mali školy, ktoré nebudú mentálne nastavené z čias Márie Terézie. Ja to takto nevidím, ale chápem, že aj takéto vnímanie sveta je možno potrebné, lebo zastupuje určitú časť voličov. Otázka je, či by sme to mali komunikovať takto. Bol by som omnoho radšej, že keď už sa nám tu rodia deti a je jedno komu, mali by sme tu vytvoriť prostredie, aby boli vychovávané k väčšej tolerancii, aby chápali, čo sú európske hodnoty, právny štát, liberalizmus.

SaS patrí medzi strany, ktoré sa v pravici najviac vyhraňujú proti Smeru. Ale voličom pri utečencoch Smer pripomínate. Nepribližujte sa vďaka tejto rétorike Smeru?

Nemyslím si to. Smer urobil niekoľko vyslovene iracionálnych a manipulatívnych krokov, čo SaS nerobí. Celý protiteroristický balíček je niečo, do čoho by sme nikdy nešli. Alebo hlúposti o riziku ucelenej moslimskej komunity na Slovensku, kde máme 5-tisíc moslimov, ktorí sú možno integrovanejší ako mnohí naši slovenskí občania. SaS hovorí, že treba vnímať riziko, ktoré je s migračnou krízou spojené. Videl som ju z prvej ruky na maďarských aj chorvátsko-srbských hraniciach a som presvedčený, že európske riešenie zlyhalo na plnej čiare. Viem, aké sú tam podmienky, v Turecku sú viac chránení prevádzači ako novinári, ktorí sa na to pýtajú. Je dôležité kritizovať, ako to dnes prebieha, ale nespájať to nutne s protiimigrantskými emóciami.

A nerobí to aj váš predseda, ktorý povedal, že nie každý by mal mať nárok na rovnaké práva? Mal by sa takto vyjadrovať predseda liberálnej strany?

Keď som to videl, tiež som mu hneď telefonoval, ale vysvetlil mi, ako to myslel. Občas sa nám každému stane, že niečo povieme a inak sme to mysleli. A je pravda, že na území štátu majú iné práva jeho občania a ľudia, ktorí nie sú jeho občania. Problém je, že diskusia opustila racionálny stred. Na jednej strane sa tu otrieskava o hlavu naivné slniečkarstvo. Na druhej padajú príliš silné slová o nacizme a o autenticky hnedých košeliach. To sú strašné hlúposti. Keby sme sa dokázali vrátiť k tomu, že z nejakého dôvodu Turci povolili pri kontrole pobrežia a odtiaľ začali prichádzať obrovské masy ľudí. Malo by sa hovoriť, že prevádzači tu majú za jeden čln zhruba 60-tisíc a ako je ten biznis model nastavený. Rovnako tak komunikujem voči kolegom v strane. Miesto rozdúchavania strachu a emócií. A takisto komunikujem voči ľuďom, ktorí stáli za Výzvou k ľudskosti. Je zbytočné hádzať nálepky. Snažím sa, aby sme sa viac vrátili k racionálnej komunikácii a nevyostrovali konflikty.

Darí sa vám to?

Myslím, že áno. Niekoľkokrát sa stalo, že veci, ktoré mohli byť povedané, neboli, lebo sme sa o tom v strane vopred porozprávali.

Nezvažovali ste po výrokoch vášho vedenia odchod zo strany?

SaS priniesla pre určitý typ človeka na Slovensku nádej, že politika sa dá robiť inak. V 90 percentách toho, čo SaS robí za posledných šesť rokov, plní túto misiu. Potom prišli témy ako Ukrajina a utečenci, kde sme potrebovali svoju pozíciu opäť začať hľadať a formulovať. Ak by sme sa na tom stopäťdesiati ešte začali štiepiť na polovicu, potvrdilo by to, že akákoľvek progresívna strana sa v našej politike nevie udržať pokope. Napísal som vtedy, že sú veci, ktoré mi na rétorike vadia, budem voči nim vo vnútri strany vystupovať takým spôsobom, aby to neprekročilo mnou akceptovateľnú hranicu, ale nebudem teraz odchádzať zo strany ani robiť vlny. V konečnom dôsledku by to pomohlo len tomu, že tu žiadna progresívna vláda po voľbách nebude. Že sa rozsekáme na trojpercentné planktóny a už je dosť peňazí a energie investovanej na to, aby to tak bolo, ja tomu pomáhať nebudem.

Michal Truban, ktorý bude voliť SaS, napísal: „SaS je liberálna, ale tá solidarita sa niekde po ceste stratila.“ Aj hudobník Lyrik, ktorý vás volí, povedal, že to robí napriek Galkovi a Sulíkovi. Riešite to v strane?

Existujú ľudia, ktorí budú voliť SaS napriek Poliačikovi, a sú ľudia, ktorí ju budú voliť napriek Sulíkovi. Kým ju volia, tak to v zásade robíme dobre. Nech preferenčné hlasy ukážu, ktoré videnie sveta má akú podporu.

A akí sú vaši voliči?

Zjednodušene – máme dnes dve skupiny voličov – tých, ktorých hodnotové veci veľmi nezaujímajú, riešia primárne ekonomiku a majú skôr Sulíkovské – technokratické videnie sveta. Títo ľudia s Richardom zrejme súhlasia aj pri utečencoch. A potom je skupina ľudí, ktorým záleží, aby na Slovensku bola liberálna politika v európskom zmysle, teda ekonomicky trochu v strede, ale s veľkým akcentom na ľudské slobody a liberálne témy – zvyšovanie slobody pri rozhodovaní o svojom intímnom živote, ľudskejší prístup k medzinárodnej politike aj migrantom. Snažím sa reprezentovať tú druhú časť.

Je aj strana takto rozdelená?

Nie je to tak, že by vo vnútri boli dva tábory, skôr má každý člen čiaru, kde medzi tými dvoma pozíciami bude stáť.

Ste výrazný poslanec, na kandidátke máte až ôsme miesto. Bolo to sklamanie?

Nebol som z toho nadšený, ale rozumiem myšlienke, že ak sme sa dohodli na stratégii, že základnou témou pre voľby bude ekonomický program, ktorý máme aj najviac akcentovať v kampani, tak bude rozumné šiestich nositeľov programu dať na začiatok. Keby mala byť kandidátka len o tom, koľko si kto odrobil, čakal by som vyššie miesto. Keď sa pozriete na výsledky volieb z roku 2012, všetci poslanci SaS sa do parlamentu dostali na základe preferenčných krúžkov. A teraz sa stane to isté. Bez ohľadu na to, či mám 8. miesto, je na voličoch, ako oceňujú moju prácu a vystupovanie. Je naivné si myslieť, že teraz v kampani zásadne rozhodíme krúžky nanovo. Krúžky budeme dostávať za to, čo sme robili štyri roky.

Ale je to prejav strany voči vám.

Viem s tým žiť. Je to o miesto vyššie ako naposledy. Neklesám. Som viditeľný a to je dôležité, aby sa veci, ktoré si myslím, dostali na verejnosť.

Dostane sa SaS do parlamentu?

Som presvedčený, že áno. Máme veľmi veľa voličov, ktorí sa až teraz rozhodujú. Ľudia, ktorí fandili Skoku, Šanci alebo nebodaj si nevšimli, že SDKÚ zanikla, sa rozhodujú nanovo. A to môže byť aj sedem percent voličov. A z nich aj percento a pol môže skončiť u nás.

Skok sa ponúkal na kandidátku. Nebola chyba ich neprijať?

Vo vzťahu k týmto ľuďom bolo niekoľko chýb. Obávam sa, že tieto skupiny sa stali osobnostne také nekompatibilné, že ak by sa to spájalo nasilu krátko pred voľbami, znamenalo by to rozklad zvnútra.

Teda Sulík s Miškovom majú taký zlý vzťah, že by nebolo dobré, aby boli spolu na kandidátke?

Sulík s Miškovom by sa ešte vedeli dohodnúť, ale zvyšné tábory, ktoré tu vznikli, majú medzi sebou už také animozity, že by to nebolo dobré. Ak chlapci chceli reálne spolupracovať, nemali chodiť týždeň pred uzatvorením kandidátky. To nenapovedá, že by mali úprimný úmysel. Bola to skôr len hra, ktorú neviem dobre čítať. Jofo Viskupič tomu hovorí, že je to proxy vojna.

Ako to myslí?

Máme tu každý na sebe zavesené tieto pijavice, ktoré majú aj trojnásobný rozpočet na kampaň, ako máme my, a ktoré nie sú na nič iné dobré, len na to, aby to držali roztrieštené. Aj Eva Babitzová je ekonomicky na tej strane, kde SaS, a neverím, že by boli témy, pri ktorých by sme mali tak zásadne iné názory, aby sme sa nevedeli dohodnúť. Šanca dostala ponuku z SaS, aj s Mostom-Híd rokovali. Ak by chceli naozaj prispieť k tomu, aby to tu po voľbách nejako vyzeralo, tak nejdú s obrovskou kampaňou na zisk 2,5 percenta a dohodli by sa s niekým. V Skoku mám kamarátov, ale celý projekt mi pripadá tak mimo reality, že sám seba musím presviedčať, aby som veril, že to tam niekto myslí úprimne. A skôr sa mi zdá, že je to len špekulácia. Neviem, kým to je motivované.

Myslíte si, že niekto dal tým stranám peniaze na kampaň, aby ešte viac roztrieštili pravicu?

Ak by to niekto urobil, nevyzeralo by to výrazne inak.

Ak by ste sa nedostali do parlamentu, čo budete robiť?

Pôjdem znovu učiť.

Kde sa vidíte o desať rokov?

Ak by som bol o desať rokov v politike, tak by to bolo asi smutné. Vidím na svojich kolegoch z parlamentu, že je to len otázka času, kedy vás to zomelie.

Koho myslíte?

Plošne. Ľudí, ktorých poznám a sú v parlamente desiatky rokov. Mám pocit, že v istom momente človek stratí kontakt s realitou a je to len o prežití. Nerád by som sa do tejto situácie dostal. Napríklad Robert Fico je dnes úplne neschopný samostatne sa rozhodnúť. Je zavesený na toľkých nitkách, že je úplne nesvojprávny.

Sú aj pravicoví politici, ktorí sú dlhé roky v politike – aj Béla Bugár či Ján Figeľ stratili kontakt s realitou?

Ľudia, ktorí sú desiatky rokov v parlamente, akoby nemali pred sebou víziu, ako reálne zmeniť Slovensko, a oveľa viac vstupuje do hry, aby udržali stranu, aby mali päť percent, aby sa vedeli voči niekomu vymedziť. Oveľa viac to je pri ľuďoch, ktorí nie sú lídrami, lebo tí sú stále nositeľom myšlienky. Skôr ide o druhú desiatku na kandidátke a to pod tým. Bol by som veľmi nerád, keby sa mi stalo, že si poviem, že nejako to už v tomto prostredí dožijem. Je však možné, že o desať rokov v politike budem, napríklad v zahraničnej, neviem. A láka ma aj tretí sektor, medzinárodné organizácie.

Má zmysel robiť opozičného poslanca, ktorý má veľmi malú šancu na to, aby bol vo vláde?

Veľký. Keď sa naučíte v parlamente pohybovať, tak viete meniť veci, aj keď pod tým nie je váš podpis. Občas preto, aby bol zákon lepší, je lepšie strčiť pozmeňujúci návrh kolegovi zo Smeru a povedať mu, že v zákone je diera a spravte si to sami, ale opravia to.

Už sa vám to takto podarilo?

Áno, ale nemôžem vám povedať, v akej veci. A ak si človek v nejakej téme vybuduje renomé, tak bez ohľadu na to, či je koaličný alebo opozičný poslanec, vie dosahovať výsledky. Sú to často maličké veci, ale podarilo sa urobiť zmeny. Ďalšia vec, ktorá je podceňovaná, ale pre mnohých dôležitá, je, že v parlamente majú niekoho, kto má rovnaké názory.

Keď takto viete spolupracovať so Smerom v parlamente, nevedeli by ste to aj vo vláde?

Ešte to možné nie je.

Ešte?

Rád by som žil v krajine, kde by v zásade bolo rozloženie politických síl štandardné, teda bola by tu klasická sociálna demokracia, kresťanskí demokrati a liberáli, ktorí sú schopní spolupracovať s oboma skupinami. Problém je, že sociálna demokracia tu neexistuje. Smer je oligarchami ovládaná akciovka, ktorej jediným účelom je udržanie moci ovládnutím všetkých možných pozícií na ovládnutie štátu a vyťahovanie peňazí zo systému. A s takouto sociálnou demokraciou, ktorá nie je sociálna demokracia, SaS spolupracovať nevie a nedokáže, lebo jej účelom nie je zlepšovanie života na Slovensku, ale konzervovanie dnešného stavu únosu štátu a systematický rozklad právneho štátu.

Most-Híd hovorí, že najhoršia vláda by bol Smer a SNS.

S tým súhlasím.

A ak by Smer vyhral a ponúkol vám spoluprácu, vďaka čomu by ste zamedzili vláde Smeru so SNS, šla by SaS do toho?

V tejto situácii do toho ísť nemôžeme, lebo by sme legitimizovali niečo, čo odporuje DNA našej strany. Ale keby sa Smer rozhodol, že to ide poskladať so Sieťou alebo s Mostom a SNS hodí do opozície, tak to budem hodnotiť ako lepšie rozhodnutie z ich strany.

A zo strany Siete alebo Mosta-Híd?

Budem chápať, ak do toho pôjdu. Je úplne legitímne rozhodnutie Rada Procházku alebo Bélu Bugára, že nechcú mať vládu Smeru s SNS a budú radšej vládnuť so Smerom. Pre SaS je to neprijateľné. Vláda Sieť a Smer alebo Most-Híd a Smer je lepšia ako Smer s SNS. Dôležité však je, že ak by bolo možné zostaviť pravicovú vládu aj z piatich strán, tak tam by som považoval za problém, ak by sa niekto z tých piatich hráčov rozhodol, že pôjde radšej so Smerom.

A čo Obyčajní ľudia? Sú pre vás dôveryhodný partner? 

Mám veľké výhrady, ako je postavený projekt Obyčajných ľudí, čo sa týka konzistencie. Aj keď dnešná kandidátka je už viac konzistentná a je tam menší priestor pre Kuffovské úlety, ako to bolo pred štyrmi rokmi, ale stále si myslím, že by strana mala mať myšlienkové jadro, okolo ktorého stojí. Mám tiež veľa výhrad k tomu, ako KDH pristupuje k dodržiavaniu dohôd, trápili sme sa s nimi 18 mesiacov v koalícii, ale myslím si, že je to prekonateľné v záujme toho, aby bol Robert Fico v opozícii. Ak by niekto rozpustil tento klub a nepokúsil sa to poskladať a šiel by radšej so Smerom, považoval by som to za faul.

Viete si takú vládu predstaviť? Päť strán, ktoré majú rôzne konflikty medzi sebou a nevedia sa dohodnúť ani na pravicovom bloku, by malo funkčnú vládu?

Je to ťažká predstava, ale myslím si, že všetci voliči, ktorí budú voliť pravicové strany, to budú robiť preto, aby Smer ďalej nevládol. Málo pravicových voličov pôjde svoju stranu voliť ako koaličného partnera pre Smer.

Prečítajte si

Nicholsonová: Sulík začínal ako slon v porceláne, stále robí veľa prešľapov

Nebude to vláda na pár mesiacov?

Všetci, čo by sme v nej boli, sme sa poučili. Vidíme medzizóny, kde sa vieme dohodnúť. V Radičovej vláde nás bolo šesť, a keby bola vôľa, vláda by vydržala teoreticky štyri roky. Toho, na čom nie je zhoda, je len malá časť. A to, na čom sa vieme dohodnúť, stojí za to, aby sme tu vládu vedeli dať dokopy.

Sulík nevylučuje vládu s SNS. Vy si to viete predstaviť?

Neviem si prestaviť, ako by to fungovalo.

Ako si vysvetľujete, že váš predseda to neodmieta?

O tomto som s ním ešte nehovoril. Prerod Andreja Danka je pre mňa jedným z najmagickejších trikov za posledných niekoľko rokov. Človek, ktorý Slotovi nosil roky tašku, sa tvári, ako je čistý a nič nemá spoločné s tým, ako SNS predtým fungovala. SNS je stále plná ľudí, ktorí sa zúčastnili na rozkrádaní tohto štátu za prvej Ficovej vlády a veľmi radi by sa do tých koľají vrátili naspäť.

Sedeli by ste s ním vo vláde?

Neviem si to predstaviť.

Ani iné pravicové strany SNS nevylučujú. Prečo ich teraz akceptujú?

Nemyslím, že je to akceptácia. Skôr je to hľadanie priestoru pre zázrak. Nik nechce povedať, že s nimi nie, lebo ak by sa náhodou vymyslel model, že so škrípajúcimi zubami a zavretými očami by sa to dalo poskladať, tak si nechcú zatvárať dvere. Pre mňa je to čisté sci-fi.

Čo sú dnes najväčšie problémy Slovenska?

Venujem sa školstvu a považujem ho za jeden z najzákladnejších problémov, od ktorého sa odvíja všetko ostatné. To, že sa po revolúcii šikovní ľudia nepozreli do sveta a nezačali reformu základných škôl, bola obrovská chyba. Strácame schopnosť nachádzať riešenia v problematických situáciách, lebo nás to školy neučia.

Čím to je, že ani SaS tomu nedáva veľký dôraz? Nemáte to ani v rámci programu Agenda 2020.

Je to ekonomický program.

Ale s ním idete do volieb, na to sa snažíte nalákať voličov. Aj na plagátoch sú utečenci a ekonomické problémy. Prečo viac túto tému neakcentujete?

To nie je pravda. Nemyslím si, že tu mám málo priestoru, a som nositeľom tej témy.

Ale aj vy ste dostali až 8. miesto. Ak sa na to pozrieme z pohľadu tímlídrov, tak školstvo dostalo 8. miesto.

Je to v prvej desiatke. Mám priestor, ktorý si vydobyjem, mám plnú podporu strany a predsedníctva. Rozumiem, čo hovoríte, že to mohlo byť súčasťou balíka. Keď sa písala stratégia pre voľby, jadro okolo Sulíka je ekonomicky a podnikateľsky zamerané, tak sa na to nabaľoval základný kameň kampane.

Na kandidátke je vyššie ako vy Eugen Jurzyca, ktorý prišiel do SaS len nedávno.

Eugen je bývalý minister a jeden z najlepších ekonómov v tomto štáte. Má na starosti verejné financie a popritom mi dokáže byť významnou pomocou pri školských témach. Je to akvizícia a je to odborník, a tak je prirodzené, že je v tíme, ktorý má reprezentovať potenciál pre zmenu v ekonomike. Nemám problém s tým, že je nado mnou.

Bol dobrý minister školstva?

Bol by výborný minister, keby tam vydržal štyri roky.

Kritizovala ho aj Iveta Radičová, ktorá mu dala najhoršie hodnotenie. Nemala pravdu?

Po 18 mesiacoch sa nie je čo čudovať. Bol tam veľmi pomalý rozbeh. Keď Eugen prišiel na rezort, musel sa zorientovať, začalo sa robiť veľa auditov, nevedeli, ako je to s učebnicami. Bol v tom veľký chaos.

Podobné to mali aj iní ministri. Asi jediným za posledných desať rokov, ktorý tam bol štyri roky, bol Mikolaj z SNS. Takže Jurzyca je v porovnateľnej situácii ako iní. Urobil dosť?

Za 18 mesiacov sa toho nespravilo veľa, bol by som radšej, aby sa urobilo viac. Ale kroky, ktoré boli naštartované, boli dobré. Dalo sa urobiť viac, ale hodnotenie Jurzycu ako najhoršieho ministra je príliš príkre.

Ktorý z trojice Čaplovič, Pellegrini, Draxler bol najlepší?

Pellegrini tam bol veľmi krátko, len stihol vyhodiť pár ľudí a išiel do parlamentu, ale de facto ostal ministrom školstva on. Medzi Draxlerom a Pellegrinim nie je rozdiel. A keď s nimi porovnám Čaploviča, určite boli lepší Pellegrini a Draxler. Neviem im však zabudnúť rozklad Iuventy, ktorá dobre fungovala.

Čo urobili dobre?

Urobili pár dobrých personálnych rozhodnutí medzi úradníkmi. Nebudem menovať, ale ide o ľudí, ktorých sme vnímali ako brzdu progresu a Peter Pellegrini ich tam ďalej nenechal. Aj nová hlavná školská inšpektorka je podľa mňa kvalitný človek.

Vaša trojka na kandidátke Jana Kiššová sa v minulých voľbách neprekrúžkovala do parlamentu, nahradila až Richarda Sulíka. Čím to je, že je tak vysoko?

Je podpredsedníčka strany, je prirodzené, že je v prvej štvorke.

Ale to je rozhodnutie vedenia. Bolo dobré?

Rešpektujem demokratické postupy v tejto strane. Bolo by čudné, keby v prvej štvorke nebol predseda a podpredsedovia.

Dvojka kandidátky je Ľubomír Galko, ktorého odvolala Iveta Radičová po kauze odpočúvania novinárov. Je dobré, že je na druhom mieste?

Ľubo Galko pre túto stranu robí od rána do večera. Je významným faktorom toho, že funguje, čo sa týka komunikácie a regiónov. Jeho úloha je v tomto nezastupiteľná. Komunikuje s voličmi, s ktorými by som ja veľmi ťažko nachádzal reč, a je to pre neho prirodzené. Je dôležitým človekom.

O akých voličov ide?

Ľuba Galka majú vyslovene radi starší ľudia. Mňa tiež niektorí, ale niektorí ma nie úplne musia. Aj tu si odmaká svoje. Nepovažujem za dôležité teraz sa silno zaoberať tým, kto sa ako cíti ublížený na základe kandidátky. Idem zabojovať o maximálny počet krúžkov pre stranu aj pre seba. A nech nám volič povie, kto má v strane akú pozíciu.

Budúci rok by sa mal u vás voliť predseda. Vedeli by ste si Galka predstaviť ako predsedu SaS?

Toto je vec, nad ktorou sa začnem zamýšľať 6. marca, dovtedy je to pre mňa nepodstatná téma. Mám svoju predstavu, ako by SaS mala vyzerať, ale o tom sa môžeme porozprávať po voľbách.

Prečítajte si

Galko: Sulík nie je iba excel, jednotka a nula

Štrajk učiteľov nedosiahol požiadavky. Zlyhali organizátori?

Nemyslím si, že zlyhali, podaril sa im zázrak. To, že skupina šikovných učiteľov dokázala dva alebo tri týždne nadiktovať jednu z hlavných tém týchto volieb, chcelo kus práce. Ak aj nedosiahli požiadavky, ktoré boli legitímne a dali sa aspoň sčasti naplniť pred voľbami, tak dali aspoň signál, že je to vec, ktorú budúca vláda bude musieť riešiť. Aj to je veľa.

Ak by ste boli ministrom školstva, splnili by ste všetky tri požiadavky, ktoré mali?

Platy by sme zvýšili o aspoň desať percent každý rok.

To je menej ako 140 eur, ktoré chcú.

Áno, ale hovorím, že to je minimum. Záviselo by to od toho, koľko peňazí by sme vedeli naspäť stiahnuť zo sociálnych balíčkov.

A ak by ste získali celú miliardu, dali by ste zhruba 600 miliónov na ich požiadavky?

Časť na ich platy, tak ako to chcú – 140 a 90 eur, si viem predstaviť.

A 400 miliónov, ktoré chcú na vybavenie škôl?

Treba rozmýšľať, ako to urobiť. Peniaze sú potrebné, ale nemal by sa opakovať scenár zo zdravotníctva, že budeme nalievať peniaze do nefunkčného systému a budú sa nám strácať. Treba zmeniť eurofondy, aby ich súčasťou bolo zmapovanie, čo školy potrebujú. Vyčistiť tok peňazí a potom posielať viac financií priamo do škôl na učebnice, učebne. Aj z toho balíka, ktorý dnes je, by malo ísť viac peňazí priamo do škôl, napríklad peniaze na tlač a výrobu učebníc. Vyrokoval som v SaS, že ak by HDP vzrástol o jedno percento očistené o splátku štátneho dlhu, tak vieme každý rok dať 150 miliónov navyše do modernizácie školstva. Aspoň na štyri roky si to viem predstaviť.

A 140 eur je oprávnených? Takto by sa mali zvyšovať platy?

Áno, skokový nárast platov by vyriešil krízový stav, v ktorom sme.

Starší učitelia, ktorí robia viac ako desať rokov, alebo učitelia na vidieku dnes nemajú nízke platy. Mali by aj oni dostať viac?

Na začiatku áno. Potrebujeme zastaviť únik šikovných učiteľov zo systému. A to na začiatku môžeme urobiť plošným zvýšením platov a potom sa začne intenzívny proces, ktorý bude mať dve koľaje – začne sa vytvárať systém hodnotenia na základe pridanej hodnoty učiteľa a zvýši sa právomoc vedenia školy odmeňovať šikovných učiteľov.

Keď sa zvýšili platy lekárov, nenarástla kvalita. Nebude také riziko aj u učiteľov?

Bude, ak sa zároveň neprikročí k systémovým zmenám. Najzákladnejší problém školstva je, že je mentálne zaseknuté v minulom storočí. Stále si mnohí myslia, že škola má monopol na odovzdávanie informácií, čo už dávno nie je pravda. Najdôležitejšie kompetencie ako schopnosť zdrojovať informáciu, kriticky ju zhodnotiť, porovnať zdroj informácií a povedať, ktorý je kvalitnejší, spájať dáta do celkov, vytvoriť si kontext, toto sa systematicky v našom školstve nepodporuje. A to sú kľúčové schopnosti pre toto storočie. Ak nepôjdeme týmto smerom, môžeme nalievať peňazí, koľko chceme, kvalita vzdelania hore nepôjde. Peniaze sú nutným prvým krokom. Musí sa definovať štandard učiteľa, ktorý vytvorí tlak na pedagogické fakulty, aby nám nepúšťali takých učiteľov do systému, ako to robia dnes.

Má štát povedať, aký má byť učiteľ?

Čo sa týka štandardu a v dnešnej situácii áno. Dnes si neviem predstaviť iný model.

Nedali by sa peniaze získať aj v systéme?

Šetrenie v systéme je, ale je to málo. Napríklad priamo riadené inštitúcie – rátali sme to za Eugena. Ak by sa aj všetky zrušili a presunuli sa peniaze na platy učiteľov, bolo by to zvýšenie asi len o tri percentá a len na jeden rok.

A ak by sa rušili školy?

Bola by to cesta, ale musí sa to robiť citlivo. Napríklad spádové školy pri malých obciach sa podľa mňa dajú robiť len tak, že zároveň sa bude tlačiť do municipalizácie obcí – napríklad tak, že by boli finančne motivované. Dostanú viac peňazí, ak sa spoja tri obce a vytvoria si napríklad spoločné vedenie a úradníkov. Páči sa mi myšlienka väčších spádových škôl a autobusov, ktoré by ľudí do nich vozili. Ale musí to byť robené citlivo.