Denník N

Akademici verzus sebavedomí mladíci: Slovenskou vedou hýbe spor o kozmické peniaze

Vtedajší predseda občianskeho združenia SOSA Jakub Kapuš predvádza v januári 2016 šéfovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu družicu skCUBE. Foto N – Tomáš Benedikovič
Vtedajší predseda občianskeho združenia SOSA Jakub Kapuš predvádza v januári 2016 šéfovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu družicu skCUBE. Foto N – Tomáš Benedikovič

Pristúpenie k Európskej vesmírnej agentúre otvára vedcom i slovenským firmám možnosti podieľať sa na kozmických projektoch. O tom, kto bude mať pri ich rozdeľovaní dôležité slovo, sa rozhodne v najbližších týždňoch.

V centre Paríža, na dohľad od Marsových polí, stojí rozľahlá kachličková budova. Na jej priečelí vidieť niekoľko európskych vlajok a veľký nápis ESA. Alebo aj Európska vesmírna agentúra.

Z tejto organizácie má na Slovensko v najbližších rokoch tiecť zhruba milión eur ročne vo forme rôznych grantov.

Tieto peniaze by sa mohli stať impulzom nielen pre slovenskú vedu, ale aj pre inovatívne firmy, ktoré by zaujímala výroba komponentov pre družice, či spracovávanie dát z kozmických sond. „Otvárajú sa tým pre Slovensko nebývalé možnosti,“ hovorí riaditeľ Astronomického ústavu Aleš Kučera.

O tom, kto bude mať dôležité slovo pri rozdeľovaní kozmických peňazí, sa rozhoduje v týchto dňoch. Na ministerstve školstva vrcholí tender na zoskupenie, ktoré si štát najme, aby preň robilo takzvanú kozmickú kanceláriu.

Teda akéhosi styčného dôstojníka, ktorý bude za Slovensko komunikovať s parížskou vesmírnou agentúrou. A ktorého kancelária bude zároveň kontaktným miestom pre vedcov a podnikateľov, čo si budú chcieť na vesmírne granty siahnuť.

Views_in_the_Main_Control_Room_(12052189474)
Európska vesmírna agentúra (ESA) vznikla v roku 1975, jej ročný rozpočet dosahuje tri miliardy eur. Kontrolné stredisko svojich letov do vesmíru má v nemeckom Darmstadte. Foto – Wikipedia

Na tieto služby vyčlenila slovenská vláda 600-tísíc eur, kozmická kancelária by ich mala inkasovať počas nasledujúcich troch rokov. „Predpokladáme, že zmluvu s víťazom podpíšeme v priebehu marca,“ uvádza tlačový odbor ministerstva.

Mladá garda

Celý tender má už teraz typicky slovenský nádych. Súperia v ňom dve skupiny, z ktorých každá sa snaží predstavovať akoby iný svet.

Jedna strana súťaž opisuje ako zrážku medzi starým a novým myslením, druhá ako súperenie medzi serióznymi vedcami a amatérmi.

Prvým súťažiacim je občianske združenie SOSA (Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity), zoskupujúce partiu prevažne mladých ľudí, ktorí sa radi označujú za vesmírnych nadšencov. Majú drajv, vedia, ako sa robí PR, a sú presvedčení o tom, že majú najlepšie predpoklady na to, aby na Slovensku rozprúdili kozmický smer.

„Máme už v týchto aktivitách značnú prax a chceli by sme v tom pokračovať,“ hovorí Jakub Kapuš, predseda združenia.

SOSA sa začiatkom roka dostala do celoštátnych médií projektom skCUBE, ktorému dali hrdý prívlastok prvá slovenská družica.

„Všetky systémy boli navrhnuté, vyrobené, naprogramované a odskúšané na Slovensku. Veľmi veľa sme sa na tom projekte naučili,“ dodáva Kapuš.

Obrázok mladých nadšencov však trochu kazí fakt, že majú nadštandardné kontakty s ministerstvom školstva, ktoré rozhoduje o tom, či im priklepne zákazku za 600-tisíc eur.

SOSA pritom už na doterajšie aktivity dostala od slovenskej vlády dotácie vo výške 270-tisíc eur, čo by jej väčšina iných občianskych združení mohla závidieť.

Foto N - Tomáš Benedikovič
SOSA svoj projekt skCUBE označuje hrdým titulom „prvá slovenská družica“. Foto N – Tomáš Benedikovič

Napríklad premiér Robert Fico priklepol združeniu zo svojej rezervy 120-tisíc eur „na vynesenie družice skCUBE na obežnú dráhu Zeme“, čo bola vôbec najväčšia jednorazová dotácia predsedu vlády za rok 2015.

SOSA ani nezakrýva, že má dobré vzťahy s niektorými politikmi, predovšetkým s bývalým ministrom školstva a súčasným predsedom parlamentu Petrom Pellegrinim.

Vplyvný člen Smeru sa nedávno zúčastnil aj verejnej prezentácie ich družice. „Pána Pellegriniho jednoducho nadchla myšlienka kozmických aktivít,“ hovorí k tomu Kapuš.

„Sú to diletanti“

Proti občianskemu združeniu stojí v tendri zoskupenie prevažne „tradičných“ akademikov, ktoré zastrešuje Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied z Tatranskej Lomnice.

Spoločnú ponuku s nimi podali aj ďalšie inštitúcie: od Ústavu experimentálnej fyziky cez Univerzitu Komenského až po Slovenskú technickú univerzitu. „Všetko sú to subjekty, ktoré v kozmickom výskume pôsobia už dlhé roky. Boli by sme radi, keby vesmírna politika na Slovensku dostala seriózny rozmer,“ hovorí riaditeľ Astronomického ústavu Aleš Kučera.

Na snímke riaditeľ Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied (AÚ SAV) v Starej Lesnej Aleš Kučera spúšťa do prevádzky najväčší ďalekohľad na Slovensku s priemerom zrkadla 1,3 metra v kupole observatória AÚ SAV na Skalnatom Plese vo Vysokých Tatrách 30. októbra 2014. FOTO TASR – Oliver Ondráš
Riaditeľ Astronomického ústavu Aleš Kučera tvrdí, že kozmickú politiku by mali spravovať „seriózni akademici“. Na snímke z roku 2014 spúšťa do prevádzky najväčší ďalekohľad na Slovensku s priemerom zrkadla 1,3 metra v kupole observatória na Skalnatom Plese. Foto – TASR

O svojich súperoch z občianskeho združenia hovorí s istým pohŕdaním. „Nechceme, aby kozmické aktivity na Slovensku manažovalo občianske združenie zložené z diletantov,“ vraví Kučera.

SOSA by podľa neho bola vhodná na to, aby pomáhala s popularizáciou alebo organizovaním rôznych nocí výskumníkov. Ako občianske združenie však vraj nemôže dostať takú zodpovednú úlohu, akou je zastupovanie Slovenska pred medzivládnou vesmírnou agentúrou.

„Oni sú len malou, hoci v niektorých veciach možno veľmi dobrou zložkou v celom tom komplexe,“ dodáva Kučera.

Sám však priznáva, že občianske združenie dokáže ponúkať niečo, čo mnohým vedcom chýba – schopnosť zaujať médiá, politikov aj širokú verejnosť.

Napríklad Astronomický ústav dnes nemá ani len modernú internetovú stránku – jej dizajn je z roku 2003, novinky na nej pribúdajú raz za štvrťrok.

„Toto je štandardný problém vedy. My sa venujeme bádaniu a publikáciám. Typický vedec nemá bunky na to, aby vystupoval v médiách, sľuboval nezmysly a predával sa,“ odpovedá Kučera s narážkou na združenie SOSA.

astro web
Pre porovnanie: ako vyzerá dizajn webových stránok slovenského a českého astronomického ústavu.

A napokon medzi týmito skupinami stoja vedci, ktorí sa tiež intenzívne venujú vesmíru, no v aktuálnom spore sa snažia byť nad vecou.

Napríklad uznávaný jadrový fyzik Jozef Masarik z Univerzity Komenského v Bratislave podal do súťaže prihlášku spolu s Astronomickým ústavom. Nemá však problém komunikovať ani so združením SOSA.

„Ja a moji výskumníci sa s nimi poznáme. Určite nenastane koniec sveta, ani keď tú súťaž vyhrajú oni,“ hovorí Masarik.

K občianskemu združeniu má len jednu výhradu, a to, že niektoré cudzie projekty vydávala za svoje. A tie vlastné projekty zase až príliš nafukuje.

Napríklad pozornosť, ktorá sa venuje ich „prvej slovenskej družici“ je podľa neho prehnaná. „Keď sa pozriete na stránky NASA, tak zistíte, že podobné projekty sú inde vo svete aktivitami pre stredoškolákov,“ hovorí Masarik.

Dedičstvo Interkosmu

Hoci sa môže zdať, že kozmické aktivity sú na Slovensku len začínajúcim odvetvím, v skutočnosti už majú takmer polstoročnú históriu.

Ešte za minulého režimu fungoval medzinárodný program Interkosmos, ktorý združoval štáty sovietskeho bloku. Vrcholom československej účasti bol let kozmonauta Vladimíra Remeka do kozmu alebo vypustenie niekoľkých tuzemských družíc Magion.

Interkosmos vďaka tomu ponúkal uplatnenie aj pre viacerých slovenských vedcov, ktorí sa podieľali napríklad na skúmaní kozmického žiarenia alebo testovaní zvierat, ktoré do vesmíru posielali Sovieti.

1363901921_a93390_u11_s2

Niektoré z týchto projektov prežili aj pád sovietskeho bloku, v ére samostatného Slovenska sa však toto odvetvie muselo do značnej miery budovať odznova.

Vedecké tímy sa museli preorientovať na spoluprácu so Západom, pričom najbližšia bola Európska vesmírna agentúra, ktorá disponuje vlastným kozmodrómom na Francúzskej Guyane.

„Astronomickému ústavu sa podarilo rozbehnúť viaceré pozorovacie projekty na niektorých družiciach ESA. Spolu s ďalšími asi desiatimi inštitúciami sme sa podieľali na niekoľkoročnom celoeurópskom projekte,“ vypočítava Kučera.

Európska vesmírna agentúra využíva na dopravu do vesmíru stredisko vo Francúzskej Guyane. Odteraz ho môžu využívať aj Slováci. Foto – Wikipedia.
Európska vesmírna agentúra využíva na dopravu do vesmíru stredisko vo Francúzskej Guyane. Odteraz ho môžu využívať aj Slováci. Foto – Wikipedia.

Podobne úspešný bol podľa neho napríklad aj Ústav experimentálnej fyziky, ktorého výskumníci uspeli pri dodávkach tridsiatich komponentov pre kozmické modely. „Tieto projekty majú len jeden nedostatok a to, že sa o nich príliš na verejnosti nevie,“ poznamenáva Kučera.

Nová éra

To hlavné by však mohlo ešte len prísť. Vo februári minulého roku sa Slovensko stalo oficiálnym členom agentúry ESA. „Pre nás je to zavŕšenie mnohoročného procesu, keď sme pôsobili len ako pridružený člen,“ vyhlásil minister školstva Juraj Draxler.

ESA je medzivládnou organizáciou, nezávislou od Európskej únie, ktorá funguje na jednoduchom princípe. Dvadsaťdva členských štátov do nej podľa svojich možností posiela peniaze, ktorými sa financujú rôzne vesmírne projekty – slovenský príspevok by sa mal pohybovať medzi 1,3 až 1,7 milióna eur ročne.

Osemdesiat až deväťdesiat percent z týchto peňazí sa má následne vrátiť do krajiny vo forme grantov, ktoré si môžu rozdeľovať vedecké inštitúcie, ale aj súkromné firmy.

Rosetta_and_its_target_comet
Slováci sa začiatkom tisícročia podieľali aj na konštrukcii sondy Rosetta, ktorá bola jedným z najvýznamnejších projektov ESA. V roku 2014 dorazila ku kométe 67P/Čurjumov-Gerasimenko, vzdialenej šesť miliárd kilometrov od Zeme. Na projekte pracoval košický Ústav experimentálnej fyziky.

Napríklad Česko sa členom ESA stalo už v roku 2008, a to s jasným cieľom. „Vesmírne projekty sú skvelou šancou, ako sa môžeme posunúť od lacných montovní k výrobe komponentov s vysokou pridanou hodnotou,“ vyhlásil pred časom bývalý námestník českého ministerstva dopravy Jiří Žák.

Kozmické projekty totiž ponúkajú šance pre celé spektrum firiem: od výrobcov leteckých súčiastok cez chemický a elektrotechnický priemysel až po IT firmy.

Granty od vesmírnej agentúry by im mohli pomôcť nielen k lukratívnej medzinárodnej spolupráci, ale aj k tomu, aby sa odlíšili od konkurentov: len málo tunajších firiem sa totiž môže pochváliť tým, že dostalo svoje výrobky do kozmu.

Prvá družica

Keď má dvadsaťosemročný Kapuš rozprávať o tom, čo môže urobiť pre rozvoj kozmických projektov na Slovensku, spustí nadšený monológ.

„Vieme dobre, ako sa ujali tieto veci v Česku. Verejnosti by sme radi vysvetľovali, že vesmírne projekty, to nie je len NASA, a podnikateľom i vedcom by sme zase radi pomáhali získavať granty,“ hovorí Kapuš.

Stretávame sa v kancelárii združenia SOSA, kúsok pod bratislavským hradom. S Kapušom sedí mladá astrobiologička Michaela Musilová, ktorá absolvovala stáž v NASA a zúčastnila sa aj unikátneho experimentu, ktorý simuloval pristátie na Marse.

Kapuš ju prezentuje ako príklad nádejnej vedkyne, ktorá je zárukou, že jeho SOSA združuje aj odborníkov. „Sme jednoducho mladí ľudia, ktorí chcú tieto veci robiť inak než bežní akademici,“ hovorí.

SOSA od svojho vzniku v roku 2009 lobovala za to, aby sa aj Slovensko stalo členom Európskej vesmírnej agentúry. O výhodách spolupráce podľa Kapuša presviedčali politikov i médiá.

„ESA robí špičkovú vedu, objavila uhľovodíkové jazerá na mesiaci Saturna, prvýkrát odfotila Halleyho kométu, toho by sme sa mali účastniť,“ hovorili členovia združenia už dva roky pred oficiálnym vstupom v denníku Pravda.

Kapuš sa označuje za vesmírneho samouka. Nemá dokončené vysokoškolské vzdelanie, no ako hendikep to nevníma. „Dúfame, že nás budú ľudia posudzovať podľa našich výsledkov,“ hovorí.

Ako najväčší projekt vyzdvihuje spomínanú družicu skCUBE, ktorá má v najbližších mesiacoch zamieriť na obežnú dráhu – v kontajneri s desiatkami ďalších družíc podobných rozmerov. „Je to skutočne prvý samostatný kozmický objekt, postavený na Slovensku, ktorý bude obiehať okolo Zeme,“ hovorí Kapuš.

Jedna zo stoviek

Pri vývoji družice spolupracovala SOSA s viacerými univerzitami. Napríklad Žilinská univerzita si projekt pochvaľuje.

„Naši študenti sa podieľali na vývoji niektorých komponentov alebo na kódovaní signálu, aby bol zabezpečený príjem dát aj pri zlých podmienkach,“ hovorí Katarína Jurošková z Elektrotechnickej fakulty Žilinskej univerzity.

Lenže minimálne časť vedeckej komunity nepovažuje skCUBE za nič mimoriadne. Družica patrí do kategórie miniatúrnych družíc CubeSat, akých v kozme lietajú stovky. V zahraničí je možné nájsť hneď niekoľko firiem, ktoré ponúkajú dodávku podobných družíc priamo na mieru.

„Mňa nefascinuje, že niečo vyletí na obežnú dráhu. Ale zaujíma ma, keď získané dáta pomôžu k nejakým novým zisteniam,“ hovorí profesor Masarik z Univerzity Komenského, ktorý inak so združením SOSA sympatizuje.

Slovenská agentúra pre vesmírne aktivity odhalila prvú slovenskú družicu skCUBE. Foto N – Tomáš Benedikovič
Prvá slovenská družica skCUBE meria 10 x 10 x 10 cm, váži asi jeden kilogram. Sú to štandardné rozmery družíc kategórie CubeSat. Foto N – Tomáš Benedikovič

Kapušovo združenie začalo praktické využitie údajov z družice riešiť do značnej miery až ex post. SkCUBE by mala niesť prístroje, ktoré budú primárne slúžiť na meranie elektromagnetických vĺn na obežnej dráhe.

Košický Ústav experimentálnej fyziky spoluprácu odmietol, tatranský Astronomický ústav rovno vydal stanovisko, v ktorom píše, že „z hľadiska vedy neočakáva od tohto projektu významný prínos“.

SOSA sa obrátila na Českú akadémiu vied. „Kontaktovali nás pred niekoľkými týždňami, potom sme mali asi hodinovú telekonferenciu a napokon nás prišli navštíviť,“ hovorí profesor Ondřej Santolík z Ústavu fyziky atmosféry Akadémie vied Českej republiky.

Českí vedci nakoniec o dáta z meraní elektromagnetických vĺn prejavili záujem. „Kvalita pri takto malej družici sa, samozrejme, nevyrovná veľkým projektom, ale niektoré prípady intenzívnych vĺn by mali byť zachytiteľné aj družicou skCUBE,“ dodal Santolík.

Kapuš hovorí, že zmyslom projektu je ponúknuť dáta z družice všetkým, ktorí o to budú mať záujem. „Môžu ich využívať napríklad aj študenti pri písaní svojich diplomových prác,“ poznamenáva.

Súkromný projekt

SkCUBE však zatiaľ zostáva formálne súkromným projektom. Nie je oficiálne registrovaná pri žiadnej štátnej inštitúcii, jej vynesenie na obežnú dráhu má zabezpečiť špecializovaná firma z Holandska.

„Na Slovensku totiž nefunguje register kozmických aktivít, do ktorého by mohla byť skCUBE zapísaná,“ vysvetľuje Kapuš.

Ministerstvo školstva, ktoré projektu poskytuje dotácie v rádoch desaťtisícov eur, napriek tomu vidí vo vypustení družice význam pre celú krajinu.

„Projekt skCUBE má okrem iného významný popularizačný aspekt. Zviditeľní Slovensko v oblasti technologického dobývania vesmíru v celosvetovom meradle,“ uvádza Draxlerovo ministerstvo.

Nadšenci a úradníci

Práve vzťahy s ministerstvom školstva sú asi najspornejšou oblasťou pôsobenia občianskeho združenia SOSA.

Draxlerovo ministerstvo už vlani v lete vypísalo prvý pokusný tender na prevádzkovanie kozmickej kancelárie, ktorá by zabezpečovala komunikáciu s Európskou vesmírnou agentúrou a šírila osvetu o jej grantoch.

Išlo zatiaľ len o pilotnú fázu, ktorá mala trvať do konca roku 2015 a na ktorú ministerstvo vyčlenilo 80-tisíc eur.

Súťaž vyhrala SOSA, ich súperi o tendri podľa svojho vyjadrenia nevedeli. „Do tejto súťaže sa prihlásil iba jeden uchádzač – občianske združenie SOSA,“ potvrdzuje ministerstvo školstva.

Na snímke druhý vpravo minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Juraj Draxler a druhý zľava Karlheinz Kreuzberg z Európskej vesmírnej agentúry podpisujú Zmluvu o európskom spolupracujúcom štáte medzi Slovenskou republikou a Európskou vesmírnou agentúrou v Bratislave 16. februára 2015. FOTO TASR/AP FOTO TASR – Pavel Neubauer *** Local Caption *** Európska vesmírna agentúra
Spoluprácu Slovenska s Európskou vesmírnou agentúrou podpísal minister školstva Juraj Draxler vo februári minulého roku. Foto – TASR

Vďaka tomu si občianske združenie zabezpečilo dobrú pozíciu pred aktuálnym tendrom, v ktorom ide už o 600-tisíc eur.

Združenie SOSA má pritom vo svojich radoch aj bývalého úradníka ministerstva školstva Alexandra Kutku, ktorý pôsobil na sekcii, čo má na starosti aj vesmírne aktivity.

Zbytočný tender?

Kutka sa začiatkom februára zúčastnil v Paríži podpisu jednej zo zmlúv s agentúrou ESA. S ním na akciu priletela aj vysoká úradníčka ministerstva školstva Jana Rovňanová, čo má na starosti aj tender, v ktorom je SOSA jedným z uchádzačov.

Kritici združenia to označujú za konflikt záujmov, podľa ministerstva školstva je všetko v poriadku. „Zástupca SOSA sa zasadnutia zúčastnil z titulu realizátora projektu SkCUBE,“ hovorí k tomu ministerstvo školstva.

Niektorí akademici sa netaja ani názorom, že celá súťaž je úplne zbytočná. Podľa nich nie je nutné, aby si štát za 600-tisíc platil externý subjekt na niečo, čo by zvládli aj úradníci sami.

„Na tie papierovačky by stačilo aj ministerstvo školstva, ktoré by si mohlo len ad hoc najímať povedzme združenie SOSA alebo Astronomický ústav, aby by mu zabezpečovali popularizačné aktivity či ďalšie veci, ktoré sú s tým spojené,“ domnieva sa Masarik.

Teraz najčítanejšie