Vláda Smeru dodržala v plnej miere iba polovicu svojich sľubov

Autori pracujú v Inštitúte SGI na projekte Demagog.SK

V apríli 2012 nastúpila prvá ponovembrová vláda jednej strany. Jej programové vyhlásenie obsahovalo takmer šesť desiatok konkrétnych záväzkov. Projekt Demagog.SK na základe verejne dostupných faktov analyzoval, v akej miere vláda svoje sľuby splnila.

Aj napriek tomu, že vládna strana mala v parlamente pohodlnú väčšinu, z 59 overovaných sľubov splnila v plnej miere len približne polovicu a ďalších 13 splnila iba čiastočne. Až 15 sľubov nedodržala vôbec. V jednom prípade išlo nesplniteľný sľub, keďže sa vláda zaviazala upraviť zákon o prokurátoroch spôsobom, ktorý bol v zákone zakomponovaný už pred jej nástupom.

Na poslednú chvíľu

Politici vládnej strany už dva roky pravdivo hlásia, že už v roku 2013 dostali deficit pod tri percentá, čím vyradili Slovensko z procedúry nadmerného deficitu. Rovnako takmer okamžite vláda zrušila rovnú daň a zaviedla progresivitu daňového systému vrátane schválenia Akčného plánu boja proti daňovým únikom.

Voľby v roku 2012 poznačila kauza Gorila a aj preto sa asi vláda zaviazala, že zruší FNM. Zákon o jeho zrušení však schválila až koncom leta 2015 a pretlačila parlamentom koncom minulého roku. Koncom roku 2014 bol tiež schválený zákon o oznamovateľoch korupcie. Odborníci však poukazujú na jeho neúčinnosť.

Hoci sa to pri súčasnej debate o stave školstva nemusí zdať, počas druhej Ficovej vlády školstvu pridávali tak, ako vláda na začiatku zaviazala. Ak berieme do úvahy len štátne výdavky bez eurofondov (vrátane výdavkov ministerstva vnútra, ktoré financuje napríklad špeciálne školy), ide do školstva podľa skutočného stavu čerpania rozpočtu 2015 o necelých 10 percent viac než v roku 2012.

Každý štvrtý nesplnili

Vláda Smeru sa zaviazala, že zlepší podmienky na aplikáciu zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Za štyri roky sa však o to nielenže nepokúsila, ale dokonca zmietla zo stola dva opozičné návrhy, ktoré tak zamýšľali spraviť.

Podobným prípadom je sľub zlepšiť funkčnosť zákona o majetkových priznaniach, ktorý je dlhodobo ne­účinný, keďže kľúčové informácie v ňom verejní činitelia jednoducho nemusia uvádzať. Politici Smeru sa v tejto oblasti zaktivizovali až koncom roka 2015, no ich návrh ústavného zákona riešil len rozšírenie povinnosti podávať majetkové priznanie na ďalších verených činiteľov. Opozícia predložila alternatívny návrh, ktorý by zabezpečoval lepšiu aplikovateľnosť a úplnejšie informácie, no Smer návrh nepodporil. Keďže na oba zákony bola potrebná ústavná väčšina, zákony neprešli. Vláda sa tiež zaviazala zvýšiť informovanosť verejnosti o činnosti súdov. Žiadne opatrenia, ktoré by k tomu viedli, však neprijala.

Hoci vláda pridávala školstvu peniaze tak, ako sľúbila, nesplnila iný záväzok – nastaviť nový systém riadenia a financovania regionálneho školstva. Nedošlo napríklad k zapracovaniu modelu financovania za kvalitu na triedu a nie len na žiaka.

Samotný minister práce Richter v januári 2016 vyjadril svoj postoj k fungovaniu štátnych dôchodkov na Slovensku, keď povedal, že o 20 rokov bude nevyhnutné, aby si každý človek hľadal popri štátnej penzii aj dobrovoľné pripoistenie. Podobne iní odborníci kritizujú stav a úpravy dôchodkového systému. Je teda zrejmé, že aj keď vláda v dôchodkovej politike spravila zmeny, neviedli k dlhodobej koncepcii, s ktorou by sa stotožňovali aj odborníci.

Ani sľub zriadiť Úrad splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny a občiansku spoločnosť so zodpovedajúcimi rozhodovacími právomocami nebol naplnený. Úrad splnomocnenca pre občiansku spoločnosť dokonca zostal od leta 2013 neobsadený a Ficova vláda zrušila funkciu podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny, ktorá mala väčšie právomoci ako splnomocnenec.

Štvrtina na polceste

Premiér Fico či minister financií Kažimír často pripomínajú rozvrátenú daňovú správu na konci Radičovej vlády. Vláda sa zaviazala dokončiť projekt UNITAS, ktorý má zjednotiť výber daní, cla a odvodov, a potláčať daňové úniky. Do konca volebného obdobia však došlo k naplneniu len prvej časti programu, na druhej fáze sa stále pracuje s predpokladom dokončenia až v roku 2020.
Na dosiahnutie úspor vo verejných financiách sa vláda zaviazala zaviesť centrálne verejné obstarávanie a zriadiť štátnu realitnú agentúru. Kým k centralizácii obstarávania došlo, na štátnu realitku už nedošlo.

Podnikatelia sa mohli potešiť po prečítaní sľubu nastupujúcej druhej Ficovej vlády o zjednodušení odvodových a daňových povinností. Hoci došlo k niektorým pozitívnym zmenám (daňová evidencia pre živnostníkov), vo viacerých oblastiach sa administratívne zaťaženie zvýšilo. Príkladom sú daňové licencie či kontrolné výkazy.

Vláda sa zaviazala prijať viacero konkrétnych protikorupčných opatrení, no nie všetky boli nakoniec uvedené do praxe. Došlo k vytvoreniu trvalej telefónnej linky pre oznamovanie korupcie či príručky pre prevenciu voči korupcii, neboli však napríklad prijaté opatrenia na podávanie trestných oznámení či podnetov na začatie disciplinárneho konania.

Len čiastočné splnenie záväzku úspešného dočerpania eurofondov bude znamenať stratu vyše miliardy eur .Vláda síce takmer úplne splnila svoju prioritu úspešného dočerpania Regionálneho operačného programu, no vo zvyšných programoch, s výnimkou dopravy, k dočerpaniu nedošlo.

Bilancia

Politici Smeru sa pravdepodobne budú chcieť pochváliť tým, že sa im podarilo splniť polovicu svojich sľubov, po započítaní čiastočne splnených záväzkov až takmer 75 percent. V kontexte toho, že vládu tvorila jedna strana, pričom v parlamente mala pohodlnú väčšinu a jednotlivé záväzky si definovala na začiatku obdobia úplne sama, sa núka otázka, či je tento výsledok dostatočný.
Smer sa pravdepodobne (a prirodzene) zameral na tie záväzky, pri ktorých predpokladal odozvu u verejnosti. Je pochopiteľné, že záväzok konsolidovať verejné financie splnil ešte začiatkom volebného obdobia. Zvýšenie progresivity daňového systému alebo zabránenie privatizáciám nemocníc zas vychádza z hodnotového zamerania strany. Pre profil proeurópskej strany bolo pravdepodobne dôležité, aby vláda hneď na začiatku obdobia ratifikovala upravené základné dokumenty EÚ.

Niektoré nesplnené záväzky vlády sa zas pravdepodobne dajú vysvetliť neochotou ísť do politicky citlivých tém. Medzi takéto nesplnené, alebo čiastočne splnené sľuby, môžu patriť napríklad zákony o preukazovaní majetku, o majetkových priznaniach verejných funkcionárov, či zvýšenie informovanosti verejnosti o činnosti súdov.

Iné nesplnené sľuby zas možno strana vyhodnotila ako málo dôležité. Možno preto za štyri roky nevytvorila komplexný systém starostlivosti o zdravie staršej generácie, nespracovala novú koncepciu štátnej rodinnej politiky či nepripravila register osôb so zdravotným postihnutím na Slovensku.

Demagog.SK plánuje podrobne sledovať v nasledujúcom období plnenie sľubov nastávajúcej vlády, bez ohľadu na jej farbu či zloženie. Veríme, že pre transparentné riadenie verejných vecí je nutné, aby politické strany prijímali merateľné záväzky, ktorých plnenie sa dá kontrolovať na základe verejne dostupných faktov. Sľuby sa majú plniť. Aj tie politické.