Študent práva Janiga: Vyjadrenia dekana Burdu k špeciálnej prokuratúre vzbudzujú podozrenia

Podporte kampaň na 50 evakuačných sanitiek pre Ukrajinu od Nadácie otvorenej spoločnosti a Dárku pro Putina.

Chceme počuť argumenty oboch strán, preto iniciujeme diskusiu dekana Eduarda Burdu so špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom, hovorí študent Právnickej fakulty Univerzity Komenského Marek Janiga, ktorý spolu s ďalšími študentmi v otvorenom liste dekanátu vyzýval na diskusiu.

V rozhovore hovorí aj o tom:

• či študenti vystúpia aj na protestoch proti rušeniu špeciálnej prokuratúry;
• ako bude vyzerať diskusia, na ktorú vyzvali dekana Burdu;
• v čom je ich iniciatíva iná ako Za slušné Slovensko.

Minulý týždeň ste iniciovali otvorený list vedeniu dekanátu, ktorým ste chceli vyvolať diskusiu s dekanom Eduardom Burdom o jeho výrokoch na adresu špeciálnej prokuratúry. V liste, ktorý podporilo viac než 170 študentov fakulty, ste písali, že vám v jeho verejných vyjadreniach o špeciálnej prokuratúre chýbali odborné argumenty. Ktoré verejné vyjadrenie dekana Burdu vám prekážalo?

V tejto chvíli to je okolo 220 študentov, stále bola možnosť prihlásiť sa cez vytvorený formulár. Ten sme zatiaľ neuzavreli, keďže diskusia doteraz neprebehla. Bolo to viacero vyjadrení, ktoré pán dekan adresoval najmä verejnosti, a samotné stanovisko vláde, ktoré bolo zverejnené 5. decembra.

Čo konkrétne vám prekážalo?

Išlo o vyjadrenia, ktoré už boli publikované aj v médiách, o tom, že niekde môže pôsobiť napríklad zločinecká skupina, a rôzne ďalšie, ale chcel by som podotknúť, že nám ani tak neprekážali vyjadrenia samotné – aj v liste sme uvádzali, že nám prekážalo to, že podľa nás neboli dostatočne argumentačne podložené, a to sme aj zdôraznili. Každé vyjadrenie akademika by malo byť založené na odborných argumentoch a najmä na overiteľných dôkazoch a dátach.

Aké argumenty vám chýbali v týchto verejných vyjadreniach?

Poviem príklad, ktorý sa týka vyjadrení o zločineckej skupine. Na právnickej fakulte nás učia o prezumpcii neviny. Pokiaľ poviem, že niekde môže pôsobiť zločinecká skupina, a preto ideme zrušiť celý úrad, to je akoby sme povedali, že niekde v polícii môže pôsobiť zločinecká skupina, tak poďme zrušiť políciu. Keď sa dekana redaktor Pravdy opýtal, kto to tvrdí, pán dekan sa odvolal na paragraf 363, čo je vlastne rozhodnutie generálneho prokurátora. Nežijeme v informačnom vákuu. Viacerí z nás, ktorých téma zaujíma, sledovali nahrávky z chaty, kde sa hovorí aj o Marošovi Žilinkovi, že sa nemusíme báť a podobné veci. Skôr ide o to, že dekanove vyjadrenia neboli podložené, a chcem znovu zdôrazniť, že sa nestaviame do roly debatujúceho s pánom dekanom, práve naopak. Staviame sa do pozície, že by sme boli radi, keby nám to vysvetlil a podložil dátami, najmä rozhodnutiami súdov. Chceme sa učiť, sme študenti, chceme vedieť. To, čo sa nám rozpráva na prednáškach a čo sa skutočne deje, je vo veľkom kontraste a tomu nerozumieme.

Čiže vy nechcete s dekanom diskutovať, ale chcete mať niečo ako prednášku?

Presne tak. Ako študenti sa nijakým spôsobom neodvažujeme spochybňovať dvadsaťročné skúsenosti dekana Burdu, docenta v trestnom práve, ale chceme ho vyzvať na slobodu slova, keďže má právo a povinnosť vyjadrovať sa k veciam, v ktorých je odborník. My chceme počúvať a počuť argumenty oboch strán a porozumieť im.

K samotnej diskusii sa ešte dostaneme. Ako problematické vnímate len dekanove vyjadrenia okolo špeciálnej prokuratúry alebo aj iné? 

V prvom rade chcem podotknúť, že nehovorím za všetkých študentov právnickej fakulty. Mne prekážali viaceré argumenty a nielen pána dekana – máme na fakulte rôznych vyučujúcich, ktorí sú štátnymi tajomníkmi, a jedna realita prebieha na prednáškach a druhá, keď obhajujú stanoviská vlády. Nešlo tam nutne len o vyjadrenia dekana, ale dekan je hlavou právnickej fakulty. Znepokojilo nás, že keďže je v médiách oslovovaný ako dekan právnickej fakulty, do istej miery hovorí aj za nás všetkých. V niektorých neskorších vyjadreniach to potom korigoval a správne potvrdil, že sú to jeho osobné názory.

Hovorili ste aj o iných pedagógoch, ktorí pôsobia napríklad ako štátni tajomníci, aktívni alebo bývalí politici. Keď príde reč na politiku na akademickej pôde, je to citlivé?

Minimálne v odbore právo je to o to citlivejšie, že tieto dve veci sa nedajú od seba oddeliť. Právo a politika k sebe jednoducho patria. Aj v našom liste sme písali, že stojíme za slobodou slova akademikov a, naopak, vyzývame na to, aby si politici pýtali vyjadrenia od akademikov. Apelujeme však na to, aby boli podložené. Je to určite citlivé a myslím, že aj týmito zmenami je to čoraz citlivejšie.

Mali ste ako študenti niekedy pocit, že by na prednáškach od pedagógov zaznievali ich politické postoje a názory?

Toto by som si nedovolil tvrdiť. Osobne nie som na fakulte tak dlho, aby som mohol ohodnotiť dlhšie časové obdobie, ale mám pocit, že ľudia na právnickej fakulte naozaj dokážu vystupovať neutrálne a dávať faktické názory. To isté by sme očakávali aj vo verejných vyjadreniach. Neviem si vybaviť žiadnu situáciu, keď by mi na prednáške bol povedaný nejaký politický názor. V tomto by som sa chcel fakulty určite zastať.

Ako vlastne vznikla iniciatíva okolo otvoreného listu dekanovi? 

Bolo to dosť spontánne. Keďže som už osobne reagoval na prvé vyjadrenia, ktoré odzneli okolo 5. decembra, začal som sa skôr zaujímať o názory iných. Začal som sa pýtať a otvoril som túto tému v študentskom senáte. Nedával som veľmi najavo, že to je vyslovene moja záležitosť, povedal som, že ma to znepokojilo, a opýtal som sa na názor ostatných.

Jedna časť oslovených si nebola istá, či do toho ideme, či to budeme adresovať dekanovi. Z druhej časti prišla reakcia, že áno, chceme to adresovať. S jedným z mojich kolegov sme najprv chceli poslať takýto otvorený list inou priamou formou iba dekanovi.

V utorok, keď boli najväčšie protesty, sa mi počas dňa ozvalo niekoľko ľudí. Niektoré kolegyne dokonca napísali priamo na maily študentskej časti akademického senátu – senátorom za naše ročníky, že plánujú niečo podobné. Naznačili, že to nechcú posielať vo svojom mene. Neskôr sme spolu volali, povedal som, aby sme to nejakým spôsobom zastrešili a dali priestor aj ostatným, ktorí si nie sú istí, že sa chcú podpísať svojím menom. Ide o vedenie, je tam, pochopiteľne, vzťah nadradenosti a podradenosti. Ako senátor študentskej časti som cítil povinnosť nejakým spôsobom to zastrešiť – za pár hodín sme vyzbierali prvých päťdesiat podpisov. Neskôr sa pridali aj ostatní ľudia, keď cítili, že je podpora.

Teraz je podpísaných okolo 220 ľudí. Keď ste dávali dokopy študentov a ich podpisy pod otvorený list, stretli ste sa aj s reakciou, že sa niektorí študenti báli verejne kritizovať vedenie školy? 

Samozrejme, boli aj obavy. Je to prirodzené. Bolo cítiť, že si neboli úplne istí. Mnohí zo študentskej časti plánujú možno ísť na ďalší stupeň, na PhD., tak to bolo pochopiteľné a nijako som nekritizoval stanovisko tých, ktorí to nechceli vyjadriť verejne. Práve preto si myslím, že bolo fajn, že viacerí ľudia to zobrali tak proaktívne a slovne to šírili ďalej. V otvorenom maile všetkým študentom a pedagógom sme napísali, že sme prevzali túto iniciatívu a vytvorili sme formulár, kde sa mohli pridať ďalší. Podstatné bolo, že na konci mailu som uviedol, že nechcem obmedzovať slobodu slova, pretože boli aj vyhlásenia, ktoré nás tlačili do toho, že toto sa nesmie. Práve naopak, my slobodu slova podporujeme.

Ozvali sa vám po zverejnení listu aj spolužiaci, ktorí s vami nesúhlasia?

Áno, mne osobne konkrétne dvaja. Vážim si, že som bol zvolený do takej funkcie v senáte, preto som sa obom ozval s tým, že by som veľmi rád počul ich pohľad na vec. S jedným kolegom som sa stretol aj osobne a s ďalšou kolegyňou sme pol hodiny telefonovali. Snažil som sa im vysvetliť, že sme sa nepodpísali ako všetci študenti, ale len ako skupina. Vysvetlil som im to a v oboch prípadoch bola reakcia pozitívna, dokonca kolegyňa povedala, že keď som jej to takto vysvetlil, nemá ďalšie otázky. Z mojej strany tu teda boli dva prípady. Samozrejme, že to nie je jednostranné a zaznievali aj iné pohľady. Ale dočkali sme sa aj veľmi pozitívnej reakcie – či už od profesorov na fakulte, vedúcich katedier, ale aj odbornej verejnosti, ktorú sme do toho pôvodne neplánovali začleniť. Nezdieľali sme to nikde vonku ani sme nechodili za nikým mimo fakulty.

Zrazu sa otvorený list objavil na sociálnych sieťach. Čo ste si pomysleli, keď ste videli, že sa takto šíri na Facebooku?

Povedal by som, že je to iba znak toho, že na faktické riešenie vecí je aj spoločenská objednávka. Stál som v utorok na námestí na proteste – bola to určitá forma podpory, ale mal som pocit, že to nebolo dostatočné. Keď sa takéto veci dejú, treba sa k tomu vyjadriť aj vecne a zaujať odborné stanovisko.

Vnímal som to pozitívne, keďže bola spoločenská objednávka, aby takýto signál od študentov zaznel. Doteraz to vnímam pozitívne, lebo nám chodia podporné stanoviská, aj samotné znenie listu. Myslím si, že je napísaný naozaj veľmi kultivovane, a pán dekan sám ocenil, že presne takto by mal vyzerať začiatok akademickej diskusie. Dokonca aj z vedenia fakulty boli reakcie, že je to fajn, že nás podporujú. Aj keď sme to nezamýšľali, bolo fajn, že nám prišlo viacero podporných reakcií. Dokonca prišli vyjadrenia, že pokiaľ by sme potrebovali nejaké stanoviská z rôznych inštitúcií a organizácií, aj takéto odborné stanoviská nám môžu podať, lebo aj oni stoja za tým listom. Chceli sme to nechať ako študentskú iniciatívu. Ako iniciatívu nikým neriadenú, a preto ani doteraz nechceme vystupovať na politických organizovaných protestoch.

Takže na utorkovom proteste nevystúpite?

Nie. Všetci sme sa zhodli na tom, že by asi nebolo správne, keby sme ako študenti išli na politicky organizovaný protest.

Volali vás tam?

Nehovorím, že vyslovene v Bratislave, ale dostali sme pozvanie. Myslíme si, že vystúpime na protestoch organizovaných občianskou spoločnosťou, s ľuďmi, ktorí nie sú politicky angažovaní. Tak to považujem za správne, aj keď voči opozícii nemám v oblasti organizovania protestu žiadne výhrady. Nebolo by správne, keby sme sa ako študenti miešali do politicky exponovaných podujatí práve preto, že by sme mohli dať úplne zbytočne priestor na nejaké vyjadrenia a boli by sme do toho niekým dotlačení. Toto je asi najsprávnejší postup.

Spomínali ste, že iniciatívu ste zakladali ako piati študenti otvoreným listom. Máte už aj nejaký názov?

Nemáme. Nerobili sme to formalizovane, nechceme z toho robiť ani nejaké obrovské hnutie či revolúciu.

Čiže nič také ako Za slušné Slovensko 2.0?

Nemyslím si. Ani samotná iniciatíva nevznikla na ten účel. Samozrejme, vyzývame aj ostatné vysoké školy a chceme aj týmto dať príklad a ísť ďalej. Ale naozaj z toho nechceme robiť veľkú organizáciu. Sme radi, že je tu pre nás podpora, a budeme aj ďalej vyvíjať aktivity na to, aby sa diskusia otvorila, pretože to nie je len problém právnickej fakulty. Pravdou je, že podobné vyjadrenia, najmä v posledných pár rokoch, zaznievali z rôznych iných fakúlt. Či už to boli vyjadrenia o covide, ktoré neboli podložené fakticky, alebo názory na vojnu na Ukrajine a rôzne iné témy. Možno sa študenti boja nastoliť niektoré veci, napríklad sexuálne obťažovanie a iné.

Po stretnutí s pánom dekanom sme pozvali ostatné vysoké školy na otváranie týchto diskusií, lebo toto naozaj nie je len o Úrade špeciálnej prokuratúry. Myslím si, že tento princíp slobody slova môže byť aj motiváciou pre ostatných. Ozvali sa nám aj ľudia z rôznych iných právnických fakúlt, riešila to aj Študentská rada vysokých škôl, akademický senát v študentskej časti celej Univerzity Komenského. Dokonca aj zo zahraničia boli nejaké ohlasy z akademickej obce. Sme naozaj radi, že to ukazuje, že táto téma je aktuálna a že to tak nevnímame sami.

Ako vnímate ako študenti fakt, že dekan Burda sa stal členom štátnej volebnej komisie, do ktorej ho nominovala strana Hlas?

Samozrejme, že tento fakt som sa osobne dozvedel hneď po prvých verejných vyhláseniach na túto tému. Utvrdilo ma to v tom, že to nie je iba môj pocit, že tie vyjadrenia neboli úplne právne založené na relevantných faktoch, ale, naopak, začínajú sa spájať určité veci. Nič tým nechcem tvrdiť, ale bolo to, myslím, dva-tri dni predtým, ako prišiel spomínaný veľký rozhovor v Pravde, v ktorom vyšlo aj to stanovisko, takže to určite minimálne vzbudzuje podozrenia, na ktoré chceme poznať odpovede. To, že ho nominovala strana Hlas, hovorí samo za seba, nemusíme tieto dve veci spájať. Je to minimálne na zamyslenie.

Poďme k samotnému stretnutiu s dekanom – ako prebiehalo? Aký ste z toho mali pocit?

Nebolo to vyslovene jedno stretnutie. Malo to tri kolá. Stretli sme sa na trikrát s tým, že aj pán dekan si chcel dať záležať na tom, aby to nebolo iba jeho vyjadrenie.

Veľmi rýchlo nám navrhol stretnutie na piatok. Boli sme na otvorenom stretnutí, neskôr sa dekan poradil aj s predsedníctvom akademického senátu a nakoniec vydali rozhodnutie. Bolo to veľmi príjemné a korektné stretnutie. Aj z našej strany, aj zo strany pána dekana. Odzneli tam veci, ktoré sme požadovali, ale nebola to samotná diskusia, ktorú sme žiadali – aj dekan avizoval, že to bude skôr koordinačné stretnutie, kde sa pobavíme skôr o forme a čase, a takto aj to stretnutie prebiehalo.

Záver stretnutia bol, že diskusia bude – potvrdil to dekan a aj špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. Potvrdenie od neho prišlo už 6. decembra v TA3 a s tým bol konfrontovaný aj dekan. Nebol to teda len náš nápad, ale interne nám bolo komunikované, že takáto debata môže prebehnúť – debata jeden na jedného. Bola tam požiadavka, aby to bolo v rámci väčšieho otvoreného bloku, čo sme aj my privítali, a budeme sa ešte rozprávať o konkrétnych menách.

Čo znamená väčší otvorený blok?

Aby tam neprišiel len Lipšic, ale aj ďalší akademici. Mediálne sa na to každý pozerá ako na Burda verzus Lipšic, ale my by sme chceli, aby to bolo vecné. Aby sme hovorili o veciach, na ktoré chceme počuť odpoveď.

Dekan sa poradil s predsedníctvom, ktoré mu odporučilo, aby sa nevyjadroval pre médiá, zvolal sa akademický senát na 17. januára. Senát nemá kompetenciu rozhodovať o akejkoľvek diskusii, takýchto diskusií prebieha na fakulte mnoho a za to som vďačný. Z tohto hľadiska sme to vnímali aj ako určitú formu taktizovania, keďže od prvej pozvánky na akademický rozhovor do prvého zasadnutia senátu je to šesť týždňov, čo je aj pri všetkej úcte k zaneprázdnenosti dekana dosť dlhý čas. Momentálne je fakulta na celý mesiac zatvorená pre energie a iné veci, akademický senát teda bude zasadať 17. januára. V ich vyhlásení bolo napísané, že bude rozhodovať o forme a rôznych detailoch diskusie. Veríme sľubu, ktorý nám dekan dal, ale zvolanie diskusie je na senáte.

Obávate sa, že by nemusela byť?

Pevne verím, že to bude tak, ako nám dekan sľúbil a ako to komunikoval aj v médiách. Samozrejme, senát môže dať aj iné odporúčanie. V senáte osobne sedím, takže budem aj na tom zasadnutí, aj naďalej budeme tieto veci komunikovať.

Od dekana išlo von iba to, že predsedníctvo mu odporučilo, aby sa nevyjadroval. Neviem úplne, ako sa k tomuto postaviť, je nám to sľúbené – na jednej strane veríme, že to tak bude, ale na druhej strane nevidím dôvod tomu veriť, keď sa dekan frekventovane vyjadroval do médií. Len v posledných štyroch-piatich dňoch sa vyjadroval pre rôzne weby, rôzne články, napríklad článok s názvom Chceme vedieť pravdu o smrti Lučanského (rozhovor pre Plusku – pozn. red.). Osobne mi to mierne nevychádza, akoby sa pán dekan chcel teraz od toho dištancovať. My sme s ním komunikovali, že pokiaľ táto diskusia neprebehne, budeme normálne komunikovať svoje stanovisko ďalej a budeme aj naďalej trvať na diskusii a na otváraní tejto témy.

Čiže vy budete naďalej komunikovať a dekan sa mediálne odmlčí?

V podstate áno.

Dohodli ste si aj pravidlá, ako má diskusia vyzerať? Či tam budú iba študenti právnickej fakulty alebo umožníte aj účasť verejnosti?

Bude k tomu zasadať senát – aby sa zabezpečila neutralita, respektíve nepolitickosť na akademickej pôde. O konkrétnych špecifikách sme nehovorili. Bolo značne cítiť – aj z mediálnych vyjadrení, aj z odpovede dekana –, že tu ide aj o osobný spor. Priznal, že bol podpísaný pod stanoviskom právnickej fakulty, ktoré navrhovalo Daniela Lipšica na post špeciálneho prokurátora, preto cíti aj nejakú osobnú zodpovednosť.

Podobná diskusia prebehla v Starej Lesnej, pričom dekan po nej tvrdil, že ju vyhral, Lipšic tvrdil opak. Z toho nám vychádza jedine to, že chceme, aby diskusia bola streamovaná – nebránime sa tomu, naopak, myslíme si, že takto má prebiehať akademická diskusia, a sme radi, že právnická fakulta bude hostiť takéto podujatie.

Ak senát dá vyhlásenie, že diskusia streamovaná nebude, budeme to riešiť nejakým iným spôsobom. Ale radi by sme to udržali ako našu študentskú vec a radi by sme našim študentom priniesli rôzne pohľady na tieto témy. Momentálne hľadáme nestranného moderátora, ktorý by aj vecne vedel udržať diskusiu.

Okrem vyvolania diskusie ste zároveň s ďalšími študentmi vyzvali aj ďalšie fakulty a verejné školy, aby sa k vám pridali. Aby ste si ujasnili, akým spôsobom má fungovať akademická obec v súvislosti s politickým kontextom. Už sa vám vysoké školy ozvali? 

Nechceme sa stavať na čelo a byť hnacím motorom toho, čo má teraz ktorá fakulta robiť. Ale áno, komunikovali sme to s viacerými, či už dekanmi, alebo ľuďmi z vedenia iných vysokých škôl a fakúlt. Ozvali sa nám ľudia, ktorí sedia v senáte celej Univerzity Komenského, teda v najvyššom orgáne. Dostali sme reakcie aj z iných rôznych mládežníckych organizácií, ktoré riešia vzdelávanie, že to podporujú. Keďže som sa stal tvárou tejto agendy a keďže som to odosielal, nechcel som prezentovať iba svoje názory, ale chcel som poznať aj pohľady iných organizácií, z nich mi vyplynulo, že je to dôležité. Ostáva mi dúfať, že sa zapoja aj ostatné školy. Ak sa nezapoja, je to signál, že na ostatných fakultách to takto nie je, v čo by som rád veril.

Keď sme si dohodovali rozhovor, spomínali ste, že plánujete cestu na Ukrajinu. Okrem toho, že študujete právo, ste aj humanitárny pracovník. Akú cestu na Ukrajinu plánujete podniknúť?

Pôvodne som mal byť už v tomto čase v Kyjive, ale aj preto, že som sa podpísal pod ten list, som cítil zodpovednosť ešte tu pár dní zostať. Pôvodne som mal odísť včera, mala to byť cesta na reportovanie a kontrolu projektov, ktoré tam máme. V Charkivskej oblasti máme psychologickú pomoc pre deti, v Chersonskej oblasti prerábame priestory pre vnútorne vysídlených ľudí. Je dôležité stretávať sa s partnermi aj z hľadiska kontroly nad tým, ako to prebieha, ale aj z hľadiska podpory. Od začiatku vojny som tam strávil dva mesiace, je to pre mňa dôležité a sú tam aj osobné väzby. Plánoval som to do Vianoc, teraz dúfam, že tú cestu stihnem absolvovať hneď po Vianociach.

A potom sa vrátite rovno na diskusiu.

Ešte je tam nejaký čas na dobehnutie skúšok a podobných projektov.

Predpokladáte, že tá diskusia prebehne ešte v januári?

Veríme v to. Je to trochu náročnejšie, keďže je to skúškové obdobie. Rozumieme, že sem študenti počas skúšok chodia na krátky čas. Ale myslím, že keď bude väčší blok diskusií, môžeme poslať pozvánky s tým, že má zmysel prísť. Ozvali sa nám aj externí študenti, ktorí vyžadujú stream, pretože sú pracujúci.