Ako pochytajú zlodejov a korupčníkov, ako odkryjú schránky a biele kone?
Len my bojujeme proti schránkovým firmám, tvrdí Smer. Pravica je zaskočená a hovorí, že to ona naozaj odkryje majiteľov schránok. Strán sme sa pýtali na korupciu.
- Ak bude vládnuť Smer, policajný prezident bude ďalej človekom ministra vnútra, všetci ostatní sľubujú zmenu. SaS navrhuje, aby ho menoval prezident.
- Zachovať vyšetrovací tím v kauze Gorila nesľubujú Smer, Most-Híd, ani SMK.
- Generálneho prokurátora by podľa KDH nemali navrhovať poslanci, OĽaNO pripúšťa aj priamu voľbu občanmi.
- OĽaNO chce vymeniť „Ficovho špeciálneho prokurátora“.
- Iba Smer a SNS sa zdráhajú sprísniť definíciu korupcie, ako to navrhuje iniciatíva Štrngám za zmenu.
- Dobroslav Trnka a Štefan Harabin ostali v justícii. Pritlačili by na nich Sieť a OĽaNO.
V prípade vašej účasti vo vláde budete trvať na tom, aby zostal zachovaný tím vyšetrujúci kauzu Gorila ?
Smer
–
Dôležité je, aby bolo vyšetrovanie nezávislé, a preto je na čele vyšetrovacieho tímu Gorila tá istá osoba, ktorá bola na túto pozíciu nominovaná za predchádzajúceho vedenia polície a ministerstva vnútra. V prípade našej účasti vo vláde budeme trvať na tom, aby žiadna politická strana nemala vplyv na zloženie konkrétnych vyšetrovacích tímov v jednotlivých trestných veciach. Polícia musí ostať nezávislá a v rámci trestného konania má na jej činnosť dohliadať nezávislá prokuratúra, nie politici.
Sieť
Áno.
Bude však zrejme potrebné zaoberať sa aj doplnením alebo zmenou obsadenia policajného tímu, lebo vyšetrovanie trvá neúnosne dlho.
KDH
Áno.
Práci žiadneho vyšetrovacieho tímu neprospievajú časté zmeny a odchody vyšetrovateľov.
Most-Híd
–
Most-Híd bude trvať na tom, aby vyšetrovací tím zverejnil výsledky vyšetrovania. Ak má byť niekto obžalovaný, tak nech je obžalovaný. Ak sa tak nestane, má verejnosť právo byť informovaná o výsledkoch vyšetrovania vrátane informácie, prečo nie je prípad trestnoprávne postihnuteľný.
OĽaNO
Áno.
A doplníme ho ľuďmi, ktorí z tímu museli odísť. Kľučové však bude vymeniť Ficovho špeciálneho prokurátora, ktorý nad prípadom vykonáva dozor, a ktorý už štyri roky vyšetrovanie brzdí.
SNS
Áno.
Sme za to, aby konečne už aspoň jedna kauza bola vyšetrená. Zmeny vyšetrovacích tímov sú manipulácie, ktoré sa musia skončiť.
SaS
Áno.
A vytvoríme všetky podmienky na to, aby kauzu aj naozaj vyšetrili.
SMK
–
Vyšetrovací tím dosiahol už aspoň aké-také výsledky. Ak by prokurátor riadiaci vyšetrovanie nepristupoval k práci tímu obštrukčne, ich práca by sa mohla hodnotiť presnejšie.
Považujete spis Gorila za dôveryhodný?
Smer
–
Kauza Gorila je kauzou druhej Dzurindovej vlády a svedectvom o jej korupčnom správaní. Všetko ostatné je otázkou orgánov činných v trestnom konaní, a nie politických strán.
Sieť
–
Preveriť dôveryhodnosť závažných informácií, tak ako boli zverejnené, je práve úlohou policajného tímu, ktorý má vo veci konať a vyšetrovať. Fakt prepojenia biznisu s politikou, ktorý spis dokumentuje, sa však javí nesporným.
KDH
Áno.
Skôr áno, inak by SIS jeho autenticitu dôrazne a jednoznačne poprela. Ako viaceré spisy, ktoré unikli z tajných služieb, sa aj v tomto spise môžu nachádzať skutočné udalosti, ale aj tie vymyslené. Ozrejmiť tieto udalosti by mohol aj Robert Fico, ktorý podľa tohto spisu chodil do bytu na Vazovovej „piť kolu“.
Most-Híd
–
Dôveryhodnosť zverejneného spisu Gorila budeme poznať po zverejnení výsledkov vyšetrovania.
OĽaNO
Áno.
O pravosti spisu Gorila nie sú žiadne pochybnosti, jeho pravosť bola potvrdená aj rozhodnutiami súdu. Aj preto špeciálny prokurátor bráni vykonať výsluch priameho svedka kauzy, korý odposluchy vykonával, a pritom by mohol definitívne pravosť spisu potvrdiť.
SNS
–
Dôveryhodnosť spisu Gorila, prípadne jeho častí, môže preukázať jeho dôsledné vyšetrenie. Je však isté, že časť politikov by sa zapotilo pri prísnom zákone o preukazovaní pôvodu majetku.
SaS
Áno.
SMK
Áno.
Skôr za dôveryhodný.
Minister vnútra vymenúva aj odvoláva prezidenta Policajného zboru. Malo by sa to zmeniť?
Smer
Nie.
Súčasná právna úprava je štandardná, a to aj z hľadiska kontrolných mechanizmov v rámci Policajného zboru, ako aj z hľadiska dozoru v trestných veciach zo strany generálnej prokuratúry, ktorá nepodlieha pod žiadne ministerstvo.
Sieť
Áno.
Prezident Policajného zboru by mal mať postavenie nezávislé od politických vplyvov, popri ďalších opatreniach na posilnenie nezávislosti Policajného zboru presadíme aj zrušenie možnosti jeho odvolania ministrom bez uvedenia dôvodu.
KDH
Áno.
V našom programe máme návrh, aby prezidenta PZ vymenovala vláda na návrh ministra vnútra.
Most-Híd
Áno.
V protikorupčnom balíčku Most-Híd navrhuje verejné vypočutie kandidáta na prezidenta Policajného zboru v príslušnom výbore parlamentu pred jeho vymenovaním ministrom a zákonom stanoviť dôvody jeho odvolania tak, aby prezident Policajného zboru nebol závislý od ministra vnútra.
OĽaNO
Áno.
Navrhli sme, aby policajného prezidenta nominovala ministrovi vnútra osobitná komisia zložená zo zástupcov policajných odborov, akademickej sféry, bojovníkov proti korupcii a zástupcov občianskej spoločnosti, z radov takzvaných Bielych vrán.
SNS
–
Môže, za predpokladu jasných kompetencií kontroly činnosti Policajného zboru, vrátane prezidenta Policajného zboru. Vzorom nám môže byť aj Česká republika, ktorá to dokázala, čo pomohlo boju s korupciou.
SaS
Áno.
Mohol by ho menovať napríklad prezident, rovnako ako náčelníka generálneho štábu. Menovanie môže byť aj ministrom, ale odvolanie by malo byť len na základe disciplinárneho priestupku s tým, že toto podlieha previerke správneho súdnictva.
SMK
Áno.
Mali by sa zaviesť zmeny, ktoré by vyváženým spôsobom eliminovali politický tlak na prezidenta PZ, ale by nenarušili princíp, že zbor má byť pod dohľadom aktuálnej výkonnej moci.
Stručné odpovede v prehľadnej tabuľke
Ste za to, aby sa prokuratúra viac otvorila verejnej kontrole?
Smer
Áno,
o čom svedčia aj zmeny v prokurátorských zákonov z konca minulého roka, v rámci ktorých sa zaviedli viaceré nové prvky transparentnosti či už vo vzťahu k výberovým konaniam, zoznamu prokurátorov, či k novému etickému kódexu prokurátorov.
Niektoré politické strany navrhujú podriadiť prokuratúru pod niektoré z ministerstiev, čo by znamenalo silnú politizáciu trestných konaní. Smer pokusy o politické ovládnutie orgánov činných v trestnom konaní odmieta.
Sieť
Áno.
KDH
Áno.
Prokuratúra má väčšiu faktickú moc než súdy. Ak sa táto moc vykonáva neverejne a bez akejkoľvek vonkajšej kontroly, veľmi to zvádza k jej zneužívaniu. Pri výbere generálneho prokurátora by sa ako minimum malo presunúť nominačné právo z poslancov na iné subjekty (je na diskusiu, ktoré), zvýšiť kvalitu verejného vypočutia kandidátov a zaviesť povinné verejné hlasovanie poslancov o voľbe kandidáta.
Most-Híd
Áno.
Zvýšenie priestoru pre verejnú kontrolu prokuratúry je súčasťou protikorupčného balíčka Mosta-Híd.
OĽaNO
Áno.
Ale to je len kozmetické riešenie. Je potrebné otvoriť diskusiu o celkovom postavení prokuratúry v našom ústavnom systéme. Jednou z možností je prechod na systém štátneho zastupiteľstva s procesnými garanciami pre nezávislosť štátnych zástupcov. Ďalšou z možností je priama voľba generálneho prokurátora.
SNS
–
Môže sa otvoriť, ale tak, aby jej činnosť bola nezávislá a objektívna.
SaS
Áno.
SMK
Áno.
Zvýšenie verejnej kontroly vo všetkých justičných orgánoch je základnou podmienkou toho, aby sa zvýšila dôveryhodnosť týchto inštitúcií.
Podporíte vytvorenie otvorenejšieho verejného registra, do ktorého sa zapíše každý, kto obchoduje so štátom?
Smer
–
Vznik podobného registra sme už podporili a riadne funguje v rámci Úradu pre verejné obstarávanie. Register konečných užívateľov výhod je súčasťou boja proti schránkovým firmám. Jeho cieľom je, aby zmluvy vo verejnom obstarávaní uzatvárali iba subjekty so známou vlastníckou štruktúrou až po úroveň fyzických osôb. Okrem toho je tu pre všetkých plne k dispozícii Centrálny register zmlúv. Ak sa ukáže, že bude potrebné prijať ďalšie opatrenia, sme pripravení prijímať potrebné riešenia.
Sieť
Áno.
Obchodovanie so štátom musí podliehať verejnej kontrole v maximálnej možnej miere.
KDH
Áno.
Občania majú právo poznať, kto obchoduje so štátom a je skutočným prijímateľom verejných financií.
Most-Híd
Áno.
Na základe zverejňovania zmlúv už dnes vieme vyhľadať každú osobu, ktorá obchoduje so štátom. V rámci protikorupčného balíčka Most-Híd navrhuje účinnejší protischránkový zákon, aby každý, kto čerpá verejné zdroje, musel byť zapísaný v registri konečných užívateľov výhod.
OĽaNO
Áno.
Viackrát sme v parlamente navrhovali, aby schránkové firmy nemohli byť zapojené v žiadnych transakciách so štátom.
SNS
Áno.
Podporíme aj register schránkových spoločností, aby bolo jasné, kto tu podniká a kto je zodpovednou osobou za spoločnosť.
SaS
Áno.
SMK
Áno.
Do takej miery, aby s ním spojená administratívna záťaž nebola na úkor čestných obchodných subjektov.
Je legislatíva zameraná na boj proti schránkovým firmám postačujúca?
Smer
–
Doposiaľ v tejto oblasti neexistovala žiadna legislatíva. Ako prvý túto otázku nielen otvoril, ale aj presadil reálne zmeny v zákonoch Smer. Ak sa v budúcnosti ukáže, že tieto zmeny treba precizovať, Smer potrebné zmeny podporí.
Sieť
Nie.
Sieť preto pripravila vlastný, účinnejší návrh zákona proti schránkovým firmám.
KDH
Nie.
Rozhodne nie je! Register skutočných užívateľov výhod je povinný len pre tých , ktorí sa podieľajú na verejnom obstarávaní. Dá sa pomerne ľahko obísť, ale hlavne nie je povinný pre ďalších, ktorí obchodujú so štátom mimo zákona o verejnom obstarávaní.
Most-Híd
Nie.
V protikorupčnom balíčku Most-Híd navrhuje, aby každý, kto čerpá verejné zdroje, musel byť zapísaný v registri konečných užívateľov výhod.
OĽaNO
Nie.
Sme za rozšírenie legislatívy na všetky verejné zdroje, teda aj na eurofondy či zdravotné poistenie.
SNS
Nie.
Podľa nás nie je. Žiadame osobitný register.
SaS
Nie.
Súčasná legislatíva nie je ani zďaleka využívaná, pretože prokuratúra v boji proti korupcii nefunguje.
SMK
Nie.
Nedávne legislatívne kroky sú síce správne nasmerované, ale nie sú dostatočné. SMK presadzuje vylúčenie schránkových firiem z verejného obstarávania, okrem toho navrhuje sprísnenie pravidiel novelizáciou zákona kvôli nečestným podnikateľom.
Zmenili by ste zákony tak, aby bolo za korupciu považované už žiadanie, prijímanie alebo sľúbenie nenáležitej výhody, aj bez bezprostrednej protislužby, ako to navrhuje iniciatíva Štrngám za zmenu?
Smer
–
Ak Smer bude súčasťou budúcej vlády, budeme pokračovať v opatreniach zameraných na potieranie korupcie a zužovanie priestoru pre korupčné správanie.
Sieť
Áno.
Sieť sa prihlásila a zaviazala k protikorupčným opatreniam iniciatívy Štrngám za zmenu.
KDH
Áno.
Návrhy iniciatívy „Štrngám za zmenu“ vítame a prihlásili sme sa k nim aj oficiálne a písomne v celom rozsahu a bez výhrad.
Most-Híd
Áno.
K iniciatíve Štrngám za zmenu sa Most-Híd prihlásil ako prvá politická strana.
OĽaNO
Áno.
A iniciatívu Štrngám za zmenu sme aj podporili.
SNS
–
Sme za zmeny, ktoré posilnia protikorupčné opatrenia. V iniciatíve sú dobré prvky, ktoré posilnia postavenie občana.
SaS
Áno.
SaS sa pridala k iniciatíve Štrngám za zmenu v plnom rozsahu. Napriek tomu je treba povedať, že žiadna legislatívna zmena nebude mať praktický účinok, dokiaľ prokuratúra zametá korupčné kauzy pod koberec.
SMK
Áno.
V tejto oblasti bez uplatnenia princípu nulovej tolerancie sa nedajú dosiahnuť žiadne výsledky.
ZMOS pravidelne napáda infozákon, ktorý verejnosti zaručuje prístup k informáciám. Je súčasná úprava infozákona vyhovujúca?
Smer
Nie.
Vláda mala záujem o jeho vylepšenie tak z hľadiska efektívneho fungovania úradov, ako aj komfortu infožiadateľov. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám nemožno zásadnejšie meniť bez širokého spoločenského konsenzu. Ak sa takýto kompromis podarí v nasledujúcom volebnom období dosiahnuť, je tu materiál, na ktorom sa pracovalo viac ako dva roky a z ktorého bude možné v prípade záujmu ďalej vychádzať.
Sieť
Nie.
Vidíme priestor na zlepšenie, napríklad aj v prípade informácií týkajúcich sa obchodných spoločností s väčšinovou majetkovou účasťou obcí, štátu alebo samosprávnych krajov.
KDH
Áno.
Je, lebo poskytuje občanom informácie o hospodárení s verejnými zdrojmi.
Most-Híd
Nie.
Súčasná právna úprava nie je zlá, vyžaduje však spresnenia v tých častiach zákona, ktoré niektoré povinné osoby obchádzajú, napríklad v časti zverejňovania zmlúv obchodnými spoločnosťami štátu.
OĽaNO
Áno.
Je vyhovujúca. Dokonca by bolo potrebné povinne zverejňované informácie ešte rozšíriť.
SNS
Áno.
Súčasná úprava je vyhovujúca, ale nebránili by sme sa rokovaniam so ZMOS o kompromisnom návrhu. Existujú účelové žiadosti a zneužívanie zákona, čo je nesporné.
SaS
Nie.
SaS ma v programe jeho úpravu. Sme otvorení návrhom na vylepšenia, ktoré by znížili byrokraciu so zákonom spojenú, ale transparentnosť nechceme obmedzovať. Práve naopak. Prístup občanov k informáciám považujeme za nevyhnutnú podmienku zvyšovania efektívnosti verejnej správy.
SMK
Nie.
Hoci sa hovorilo o slovenskom infozákone, o jeho podobe pred nedávnou novelizáciou, že je jedným z najliberálnejších infozákonov v Európe, treba brať do úvahy, že vzhľadom na naše neblahé pomery v oblasti korupcie a klientelizmu zákon, ktorý má zaručiť transparentnosť, nemôže byť dostatočne liberálny. Práve preto sme podporili návrhy troch mimovládnych organizácií rozšíriť právo občanov na informácie.
Je Najvyšší kontrolný úrad SR nezávislý?
Smer
Áno.
Neexistujú žiadne pochybnosti, relevantné informácie, ktoré by jeho nezávislosť spochybňovali. Za predsedu tohto úradu bol zvolený opozičný kandidát, ktorý počas Radičovej vlády zastával pozíciu riaditeľa SIS.
Sieť
Áno.
Úrad nepotrebuje posilniť inštitucionálnu nezávislosť, ale efektivitu svojej činnosti. Tak, aby mala koncovku. Predpokladáme posilnenie tejto efektivity aj cez účasť NKÚ na procese vyvodzovania hmotnej zodpovednosti politikov.
KDH
Nie.
Nedá sa označiť za nezávislý, keď jeho predseda bol v pléne NR SR zvolený len hlasmi vládnych poslancov.
Most-Híd
Nie.
Spôsob výberu a voľby predsedu NKÚ stranou Smer v tomto volebnom období spochybnil nezávislosť NKÚ.
OĽaNO
Nie.
Keďže bol zvolený len poslancami vládnej strany, tak z princípu takým ani nemôže byť.
SNS
Áno.
Najvyšší kontrolný úrad je zo zákona nezávislý. Je však potrebné ho personálne a materiálne posilniť, aby lepšie plnil svoje poslanie.
SaS
Nie.
Riadi ho politicky nominant Smeru.
SMK
Nie.
Už samotný proces voľby predsedu NKÚ spochybnil nezávislosť predsedu NKÚ, vlastne aj celého NKÚ. Treba znížiť vplyv politických dohôd pri voľbe predsedu NKÚ, ako aj zmeniť systém výberového konania.
Mal by prezident vymenovať za ústavných sudcov niekoho z dvojice Jana Laššáková a Mojmír Mamojka zvolených väčšinou Smeru?
Smer
Áno.
Nekonanie prezidenta ohrozuje činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky a destabilizuje systém ochrany ústavnosti a základných práv a slobôd občanov. Ústavný súd jednoznačne rozhodol, že prezident svojím postupom porušil ústavné práva kandidátov riadne zvolených Národnou radou a dal jednoznačný návod na to, ako má prezident ďalej postupovať. Nekonanie prezidenta v prípade ďalších dvoch kandidátov, rovnako ako pri predchádzajúcich kandidátoch, nemá žiadnu oporu v ústave.
Sieť
–
Pán prezident už formuloval kritériá, podľa ktorých sa rozhoduje, a tieto kritériá majú svoju logiku. Máme všetky dôvody si myslieť, že rovnaké parametre ako doteraz uplatní aj v tomto prípade.
KDH
Nie.
Je dôležité, aby Ústavný súd bol elitnou a odbornou inštitúciou, a nie ďalším mocenským centrom ovládaným ktoroukoľvek jednou politickou stranou.
Most-Híd
Nie.
Most-Híd kritizoval voľbu oboch kandidátov na sudcu Ústavného súdu stranou Smer. Rozhodnutiu prezidenta preto rozumieme.
OĽaNO
Nie.
Ani jeden z dvojice kandidátov sa nevenoval vo svojej kariére ústavnému právu, nezastupovali ani jeden prípad na Ústavnom súde a opakovane ako poslanci hlasovali za zjavne protiústavné zákony. Je preto pravdepodobné, že by na Ústavnom súde nehlasovali podľa textu ústavy, ale podľa svojich politických preferencií.
SNS
–
Prezident má možnosť výberu z viacerých kandidátov, je to jeho zálezitosť a vec, ako sa rozhodne.
SaS
Nie.
SMK
Nie.
Situácia okolo vymenovania ústavných sudcov, prípadne ďalších funkcionárov prezidentom SR je chaotická. Úlohou budúcej vlády bude v súčinnosti s NR SR túto komplikovanú situáciu riešiť. Podľa nás túto situáciu je možné vyriešiť len zmenou Ústavy SR.
Je v poriadku, v akých funkciách sú dnes Dobroslav Trnka a Štefan Harabin?
Smer
–
Štefan Harabin sa stal predsedom Najvyššieho súdu vďaka hlasovaniu súdnej rady v roku 2009 v súlade s pravidlami, ktoré ešte v roku 2001 presadila pravica. Vďaka zmenám v ústave, ktoré presadil Smer v uplynulom volebnom období, došlo k oddeleniu funkcie predsedu Najvyššieho súdu a súdnej rady, vďaka čomu mohlo dôjsť na čele justície k výrazným personálnym zmenám a Štefan Harabin je dnes už len radovým sudcom Najvyššieho súdu. Dobroslava Trnku zvolila za generálneho prokurátora pravicová garnitúra v roku 2004. Smer následne podporil za nového generálneho prokurátora rešpektovaného odborníka a nezávislého nominanta rady prokurátorov Jaromíra Čižnára.
Sieť
Nie.
Je úplne v poriadku, že v tých najvyšších funkciách skončili. Ich súčasné pôsobenie vyvoláva otázku, či uplatňovanie zodpovednosti v rámci konkrétneho stavu nie je príliš benevolentné. Podľa nášho názoru je.
KDH
Nie.
Ale je to asi najviac, čo sa momentálne dá dosiahnuť. Boli veľmi negatívnymi symbolmi vedenia prokuratúry a súdnictva. Považujeme však za veľmi dôležité, že títo ľudia stratili mocenský vplyv a ich videnie sveta sa v prokuratúre a súdnictve pomaly stáva menšinovým.
Most-Híd
–
Jeden je radový prokurátor, druhý radový sudca, proti obom sa myslím vedie disciplinárne konanie, treba si počkať na jeho výsledok.
OĽaNO
Nie.
Tieto dve „významné osobnosti“ slovenského justičného systému mali byť už dávno prinajlepšom na dôchodku za svoje prešľapy, pochybenia a krivdy, ktoré v systéme napáchali.
SNS
–
Politika aj riešenie problémov sa spersonalizovali, problémom je, že aj akýkoľvek koniec kohokoľvek nerieši systémové opatrenia, ktoré sú nutné. Na personálne otázky ako mimoparlamentná strana nemáme žiadny dosah.
SaS
Nie.
SMK
Nie.
Zoraďte, čo sú najväčšie problémy súdnictva: nízka dôveryhodnosť, prieťahy v konaní, nedostatočné vybavenie súdov, nedostatok sudcov, málo súdnych úradníkov, korupcia.
Smer
Neprimeraná dĺžka súdnych konaní, nízka dôveryhodnosť súvisiaca aj s infláciou vyhlásení o netransparentnosti a korupcii.
Najväčším problémom ostáva neprimeraná dĺžka súdnych konaní, čo je objektívne dané extrémnym nárastom prípadov, ktorým súdy v posledných rokoch čelili. Vnímaná nízka dôveryhodnosť súdov súvisí aj s veľkou infláciou vyhlásení o netransparentnosti a korupcii, ku ktorým je najľahšie siahnuť, keď niekomu chýbajú skutočné argumenty.
Sieť
Nízka dôveryhodnosť je dôsledkom korupcie aj prieťahov v konaní, takže tu je vzťah príčiny a následku. Prieťahy sú zase do výraznej miery spôsobené aj nevhodnou deľbou práce medzi sudcov a súdnych úradníkov, ktorých je naozaj menej a majú inú náplň práce, než by sme potrebovali.
KDH
Nízka dôveryhodnosť, korupcia, prieťahy v konaní, nedostatočné vybavenie súdov, málo súdnych úradníkov, nedostatok sudcov. Veľkým problémom, ktorý radíme do prvej trojky, je aj nedostatočná špecializácia sudcov. Nízka dôveryhodnosť je dôsledkom, všetky ostatné menované skutočnosti sú jej príčinou.
Most-Híd
Najväčšími problémami súdnictva sú nízka dôveryhodnosť a prieťahy v konaní. Oboje je dôsledkom ďalej uvedených, ako aj ďalších problémov súdnictva.
OĽaNO
Prieťahy v konaniach, korupcia, nízka dôveryhodnosť, málo súdnych úradníkov, nedostatočné vybavenie súdov, nedostatok sudcov.
SNS
Prieťahy v konaní, málo súdnych úradníkov (myslíme si, že najmä vyšší počet vyšších súdnych úradníkov a úprava ich kompetencií môžu zrýchliť konania), nedostatočné vybavenie súdov, korupcia, nízka dôveryhodnosť, nedostatok sudcov.
SaS
Najväčší problém sú vysoko postavení sudcovia, ktorí vzbudzujú vážne podozrenia z korupcie. Nízka dôveryhodnosť a prieťahy sú dôsledkom predchádzajúceho. Vybavenie súdov je treba obohatiť o automatické protokolovanie a elektronické spisy. Počet sudcov je dostatočný. Čo nie je dostatočné, je ich odbornosť a morálka.
SMK
1. prieťahy v konaní, 2. nízka dôveryhodnosť, 3. korupcia, 4. nedostatočné vybavenie súdov, 5. nedostatok sudcov, 6. málo súdnych úradníkov.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
