Smer zostáva najsilnejší, spomedzi ministrov majú najväčšiu nedôveru Kaliňák a Šimkovičová (prieskum Ipsosu)

Smer aj napriek rozsiahlym občianskym protestom zostáva v prieskumoch verejnej mienky najsilnejšou stranou. Potvrdilo to aj posledné meranie agentúry Ipsos pre Denník N, ktoré prebehlo medzi 13. a 18. decembrom. Prieskum tak už zachytil aj atmosféru protivládnych demonštrácií a kritiky rýchleho rušenia špeciálnej prokuratúry.

Smer má v sondáži podporu okolo 24 percent voličov. Na druhom mieste sa umiestnilo Progresívne Slovensko s 19,4 percenta a trojicu najsilnejších strán uzatvára Hlas s takmer 16 percentami.

Za nimi je s odstupom SaS s odhadom 7,1 percenta, nasleduje KDH so 6,4 percenta, strana Igora Matoviča s 5,9 percenta a Republika s 5,2 percenta.

Mimo parlamentu by mohla ostať Slovenská národná strana s odhadom 4,8 percenta, maďarská Aliancia so 4 percentami či Demokrati s 3,6 percenta a Sme rodina s odhadom pod tromi percentami.

Povolebná situácia zatiaľ ostáva stabilná. Oproti novembrovej sondáži tej istej agentúry sú zmeny minimálne. Najvýraznejšou zmenou je prepad strany Igora Matoviča o viac ako jeden percentuálny bod.

Čísla z prieskumu sú zároveň podobné výsledkom parlamentných volieb. Aj tu platí, že najväčší rozdiel je v podpore Matovičovej strany, ktorá 30. septembra vo voľbách získala necelých 9 percent. Pri výsledkoch prieskumu z novembra, keď malo OĽaNO po premenovaní na Slovensko 7 percent, Jakub Hankovský z agentúry Ipsos povedal, že nový názov voličov miatol. Niektorí do zoznamu strán, ktoré by chceli voliť, dopisovali názov OĽaNO.

Analytik Ipsosu Roman Pudmarčík hovorí, že v decembrovej sondáži sa to už dialo výrazne menej a nižšie čísla Matovičovej strany podľa Ipsosu skôr súvisia s reálnym poklesom podpory.

Súčasná koalícia by nemohla vzniknúť

SNS sa dlhodobo pohybuje okolo 5 percent a v prípade aktuálneho pádu pod túto hranicu sa podľa Pudmarčíka zatiaľ nedá hovoriť o trende, môže ísť o štatistické odchýlky.

Ak by sa však SNS nedostala do Národnej rady, strany súčasnej vládnej koalície by mali 71 kresiel, čo by im na parlamentnú väčšinu nepostačovalo.

Ak by Smer a Hlas chceli vytvoriť vládu, museli by spolupracovať aj s Republikou, vďaka čomu by mali v parlamente 80 mandátov. To je o jeden viac, ako má momentálne koalícia Smer, Hlas, SNS.

Podobne ako po voľbách, aj teraz platí, že súčasné opozičné strany by bez Hlasu Petra Pellegriniho nemali väčšinu.

Agentúra Ipsos v rámci sondáže meria aj takzvaný široký potenciál či jadro. Široký potenciál vyjadruje, aký má strana teoretický potenciál, ak by dokázala mobilizovať všetkých voličov, ktorí jej voľbu pripúšťajú.

Naopak, jadro – zjednodušene – zase vyjadruje, pod aké číslo by podpora strany nespadla, ak by stratila nelojálnych voličov.

Najväčší široký potenciál ma Smer, ten by teoreticky dokázal ešte narásť na takmer 35 percent. Strana Roberta Fica by mohla zbierať voličov najmä medzi priaznivcami Republiky. „Republika osciluje okolo hranice zvoliteľnosti, veľká časť ich potenciálnych voličov a voličiek však stále zároveň zvažuje voľbu Smeru. Ďalší možný rast Smeru by teda pravdepodobne pokračoval na úkor Republiky (ak sa Smer nepokúsi o pohltenie Hlasu a SNS),“ hovorí Pudmarčík z Ipsosu.

Potenciál nad 30 percentami má aj Hlas a progresívci.

Okrem trojice najsilnejších strán majú všetky ostatné parlamentné strany jadro svojej podpory pod piatimi percentami, teda pod hranicou zvoliteľnosti.

Najdôveryhodnejší je stále Pellegrini

Rebríček dôveryhodnosti vedie predseda parlamentu a líder strany Hlas Peter Pellegrini, ktorému dôveruje 46 percent respondentov. Ak sa Pellegrini rozhodne kandidovať za prezidenta, aj vďaka vysokej dôvere bude v silnej pozícii. Predseda Hlasu svoje rozhodnutie oznámi v januári, očakáva sa, že do prezidentských volieb pôjde.

Tesne za Pellegrinim nasleduje prezidentka Zuzana Čaputová s dôverou 45 percent. Tretím najdôveryhodnejším politikom je predseda vlády a líder strany Smer Robert Fico s dôverou okolo 36 percent.

Robert Fico však má aj vysokú nedôveru, až 56 percent. To platí aj v prípade ďalších straníckych lídrov, viac ako polovica respondentov nedôveruje Michalovi Šimečkovi aj Andrejovi Dankovi. Najhoršie sú na tom Richard Sulík (nedôvera 71 percent) a Igor Matovič (77 percent).

Prezidentský kandidát a bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok je v rebríčku dôveryhodnosti za Ficom s dôverou niečo nad 30 percent. Hneď za ním sa v rebríčku umiestnil špeciálny prokurátor Daniel Lipšic s takmer 30-percentnou dôverou.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka má 27-percentnú dôveru, bývalý policajný prezident a možný kandidát na prezidenta Štefan Hamran 23 percent.

Zaujímavý je aj pohľad na dôveryhodnosť členov vlády. Na vrchole rebríčka je premiér Fico, no ďalšie priečky obsadili politici Hlasu. Ministerke hospodárstva Denise Sakovej dôveruje 32 percent respondentov, nasleduje minister práce Erik Tomáš a Tomáš Drucker, ktorý vedie rezort školstva (obaja 29 percent).

Najmenej ľudí dôveruje ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi (Smer), no ten má zároveň veľmi nízku poznateľnosť – viac ako polovica ľudí povedala, že ho buď nepozná, alebo sa nevie vyjadriť, či mu dôveruje.

Najväčšiu nedôveru má minister obrany Robert Kaliňák (Smer), podľa prieskumu Ipsosu je to až 62 percent. Za ním nasleduje Fico a ministerka kultúry Martina Šimkovičová (za SNS), ktorej nedôveruje 54 percent opýtaných.