Ivan Korčok, tvár z davu na námestí

Medzi spravodajskými fotografiami z utorkových protestov proti vláde Roberta Fica sa objavili niektoré z Bratislavy, ktoré – ak vás na prvý pohľad pri scrollovaní nezaujali – je vhodné si prezrieť pozorne ešte raz.

Medzi inými uvidíte povedomú tvár muža. Stojí, sústredene, tak ako iní naokolo sa pozerá smerom k tribúne, pohľad veští odhodlanie. Ivan Korčok nedrží transparent ani neprevoláva heslá, splynul s davom. Skôr než by sa ním stal, je tak prvým medzi rovnými. Primus inter pares, ako povedal rímsky cisár Octavián Augustus.

Tá fotografia pozornému oku napovedá mnohé. Muž na jej okraji sa nevyvyšuje ani neponižuje. Nepúta pozornosť extravagantným správaním ani oblečením. Pokorne stojí. Jeden člen verejnosti, jednotka množiny, bunka organizmu. Prišiel, aj keď mu na tribúne zatiaľ vystúpiť neumožnili (a ani sa tam nedriapal).

Námestie prevolávalo jeho meno, meno v tom čase neviditeľného. Pri mene jeho očakávaného súpera Petra Pellegriniho, ktorý tam dozaista neprišiel, kričalo námestie: „Podržtaška!“

Občianske protesty v jedenástich mestách boli síce namierené proti krokom vlády, proti snahám deštruovať právny štát, stali sa však už teraz súčasťou nadchádzajúcej kampane prezidentských volieb. Korčok ako jej očakávaný aktér nepochybne v jej ďalšom priebehu dostane možnosť prehovoriť aj z tribún, hneď ako si opozícia ujasní, že je jej spoločný kandidát, jediný schopný poraziť Pellegriniho.

Psychológ Carl Gustav Jung kedysi povedal, že dav je ako praveký jašter – veľké telo, malá hlava. V prípade agresívnych davov, aký bol napríklad v roku 2021 ten po amerických prezidentských voľbách pred Kapitolom na podporu porazeného Donalda Trumpa, to bezpochyby platí. V prípade miernych, no odhodlaných slovenských protestov je to inak.

Nobelista Elias Canetti vo svojej slávnej eseji Masa a moc (1960) opisuje mechanizmy splynutia jednotlivca s davom. Vďaka tomu stráca človek úzkosti a naberá odvahu či silu, často deštruktívnu. Anonymná masa je popretím identity jednotlivca, je to priestor, ktorý môže dávať voľný priechod vášňam a pudom. A áno, aj násiliu.

Iná masa, tá súčasná zo Slovenska, je však popretím deštruktívnych mechanizmov. Komentáre účastníkov protestov na internete plné úľavy, nádeje a znovunadobudnutého pocitu, že ešte tu má zmysel niečo robiť, aby Fico and Co. neovládli všetko, to dokazujú. Sú antitézou deštrukcie.

A práve občan Korčok, jeden z tisícov na protestoch, do tejto schémy perfektne zapadá. Ak mu niektorí komentátori, nie neodôvodnene vyčítajú zatiaľ slabšiu poznateľnosť, iní k tomu ešte deficit osobného príbehu (akoby slušnosť bez škandálov znamenala nudu), tak jeho zvýraznená tvár v dave môže byť začiatkom jeho kampane.

Možno stačí málo, povestný étos služby občanom, ktorou by politika mohla a mala byť. Možno mu pomôžu reklamné vizuály a bilbordy s jeho tvárou medzi ostatnými pod tribúnou a odkazom: som jeden z vás, budem prvý medzi rovnými.

Napokon, viete si predstaviť, že by takto nenápadne a pokorne, bez ochranky stál na námestiach v dave Fico a jeho „našoľudová“ kamarila, koristnícka a túžiaca oslobodiť svojich páchateľov únosu štátu? Veď oni vedia iba ziapať z tribún, opľúvať a prebúdzať v mase to zlé.