Denník N

Môj rok s Elfbarom, hračkou naplnenou nikotínom

Ilustrácia – R. A. / Midjourney
Ilustrácia – R. A. / Midjourney

Ako som sa nenápadne stal závislým od jednorazových elektronických cigariet, ktoré cielia na tínedžerov, a ako sa dnes tejto závislosti postupne zbavujem.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Je chladný novembrový večer roku 2022 a môj kamarát z generácie Z máva niečím, čo vyzerá ako podlhovastá modrá plastová hračka. Potiahne si z toho a vyfukuje voňavý dym.

Dovtedy som ho poznal ako fajčiara cigariet. Keď sa ho spýtam, čo to má za „zázrak“, nadšene začne vysvetľovať, že je to elektronická cigareta z Číny, ktorú kúpil u Vietnamcov. Hovorí niečo o tom, že konečne našiel „vykúpenie z tabakových cigariet“.

Volá sa to Elfbar.

Elfbar, aké zvláštne slovo! „Elf“ – predstavím si nezbedného škriatka, ktorý si poťahuje z tejto farebnej tyčinky a vyfukuje čučoriedkový dym. „Bar“ – akási palička, hračka, zariadenie, ktoré sa zmestí do vrecka. Nič z bežných značiek cigariet evokujúcich mačizmus či dospelé zážitky.

Aj to logo: na prvý pohľad pripomína vílu, na druhý možno akési listy (zakódovaný odkaz na fajčenie tabaku, na ktoré nadväzuje?), možno až srdiečka. A ľahké bubliny nad nimi. Pri inom pohľade môže logo pripomínať trojokého bradatého démona.

Screenshot z Elfbar.com

Snažím sa zoradiť si v hlave, čo to vidím. Voľakedy ak niekto fajčil, väčšinou fajčil cigarety. Niekto možno cigary, niekto malé cigarky, niekto si šúľal vlastné cigarety. Ja sám som sa nikdy neidentifikoval ako fajčiar, hoci nemôžem povedať, že som sa tabakových produktov nikdy nedotkol.

Niekedy pred desiatimi, možno aj viac rokmi sa začal svet nikotínu pre mňa ako pozorovateľa komplikovať. Objavili sa vaporizéry, zariadenia veľké ako raketa, v ktorých bol nikotín obsiahnutý v e-liquide. Nepálil sa pri tom žiadny tabak, vyfukovalo sa množstvo dymu. Zariadenia sa však nikdy nestali mainstreamom: bolo sa treba oboznamovať so systémami, kupovať si náplne a najmä – boli nevzhľadné. Pôsobilo to ako niečo pre domácich majstrov, ktorí chcú prestať fajčiť, a je im jedno, že to celé vyzerá čudne. Zrejme šlo aj o menších výrobcov, ktorí nemali skúsenosti ani peniaze na marketing.

Potom prišli veľkí výrobcovia cigariet s nahrievaným tabakom, na Slovensku najmä IQOS. Obrovské kampane boli všade a sprofanované „Big Tobacco“ spoločnosti sa zrazu mohli začať nazývať inovátormi, ktorí robia svet lepším.

Skočili po tom mladší, bohatší ľudia a tí, ktorí sa viac zaujímajú o zdravie. Je to akési dospelé, disciplinované, hygienické inhalovanie nikotínu z nahrievaného tabaku, ktorý smrdí ako ponožky alebo spálená slama, a užívatelia dúfajú v menšie poškodenie zdravia, nesmrdia im ruky a vlastne ani dych. Ale stále sú „zatvorení“ v systéme svojho dodávateľa nikotínu.

Čínsky Elfbar sa akoby prihováral úplne inej cieľovej skupine. Je nezbedný, farebný, voňavý. A až detsky jednoduchý.

Elfbar vyberieš z obalu, potiahneš, vyfúkneš dym a opakuješ, ukazuje kamarát. Jeho čučoriedkový Elfbar bol prvý, z ktorého som si potiahol.

Ako nezvyknutému sa mi zatočila hlava, ktorá sa ocitla v prekvapivom množstve dymu. V príchuti nebolo nič tabakové ani nikotínové, len intenzívna, čistá syntetická čučoriedková chuť. A silne sladká. Pripomenulo mi to vodnú fajku, pretože tie sú často tiež ovocné, ale bez toho drapľavého horiaceho uhlíka niekde v pozadí. Zážitok to bol zábavný. Ako rýchle točenie sa na kolotoči na detskom ihrisku. Aj s tým točením hlavy.

Prezerám si zariadenie: je ľahučké, zrejme plastové, možno pogumované. Z jednej strany sa končí čiernym zobáčikom, z druhej matným čiernym ukončením, pod ktorým bliká malá LED dióda, keď si niekto poťahuje.

Ako je napájané? Nevidím žiadny otvor na nabíjanie. Kamarát potvrdzuje, že keď sa Elfbar skončí, celý, ako je, ide do koša. Ako pohár na kávu so sebou. No kým jednorazový pohár je ťažké opakovane použiť, Elfbar pôsobí, že by nejaké použitie ešte zvládol. Len ho nemáte ako doplniť tekutinou a nabiť. A tak v najlepšom prípade môže skončiť na skládke elektroodpadu, ak si človek dá námahu s nájdením správneho kontajnera.

Eflbar si podávame viacerí, ktorí chceme novinku vyskúšať. Sme vnútri bytu, nikomu nenapadne, že by ľahká a rýchlo miznúca vôňa mohla prekážať a bolo by treba ísť von. Okamžite funguje, príjemne chutí, nikomu neprekáža.

December: Môj vlastný Elfbar

Stretávame sa s tými istými priateľmi pri inej príležitosti a mne napadne, že tentoraz si kúpim vlastný Elfbar, nech ho stále nevypytujem od iných.

Ukazuje sa, že už netreba

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Duševné zdravie

Mladí

Rodina a vzťahy, Slovensko, Zdravie

Teraz najčítanejšie