Hlas chce zvýšiť počet sudcov Ústavného súdu, opozícia za tým vidí snahu ovládnuť ho

Koalícia má ďalší nápad, ktorý by mohol viesť k ovládnutiu dôležitej inštitúcie. Hlas začal otvorene hovoriť o tom, že chce navýšiť počet sudcov Ústavného súdu a že sa o to pokúsi na budúci rok.

„Hovorí sa, že môže byť práveže aj diskusia o tom, či sa nemajú upraviť právomoci Ústavného súdu. Ústavný súd je zavalený, takže môže byť na stole otázka možno aj rozšírenia počtu ústavných sudcov,“ povedal nejasne predseda Hlasu Peter Pellegrini ešte minulú sobotu v TV Markíza.

Predseda klubu Hlasu Róbert Puci bol konkrétnejší. „Toto sú veci, ktoré budeme riešiť v priebehu budúceho roka. Áno, je to jedna z otázok, ktoré potom chceme otvoriť na koaličnej rade,“ povedal Denníku N.

Sudcov je podľa ústavy 13 a zvýšenie ich počtu by bez jej zmeny nebolo možné. Smer, Hlas a SNS majú spolu len 79 poslancov, na zmenu ústavy treba najmenej 90 hlasov.

Puci pripúšťa, že na hľadanie ústavnej väčšiny budú potrebovať dohodu s niektorou z opozičných strán. „Myslím, že v budúcom roku príde na rad viac vecí, na ktoré bude treba súhlas minimálne 90 poslancov.“

Aj Puci vraví, že za touto snahou je najmä vyťaženosť Ústavného súdu. „Majú toho naozaj dosť, takže je evidentné, že asi budeme musieť navýšiť ten počet,“ povedal s tým, že na takúto zmenu predpokladá súhlas celej koalície.

Predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan pritom hovorí, že navýšenie počtu ústavných sudcov nie je riešenie. Opozícia takúto zmenu odmieta.

Pellegrini čaká na prezidentské voľby

Debata o navýšení počtu ústavných sudcov prichádza v čase, keď Pellegrini vyčkáva s vyhlásením voľby kandidátov na jedno uvoľnené miesto ústavného sudcu. To je po bývalej poslankyni Smeru Jane Laššákovej, ktorá ešte 6. septembra oznámila, že sa tejto funkcie vzdáva k 1. októbru.

Pellegrini ako predseda parlamentu mal vyhlásiť voľbu bezodkladne, no stále tak neurobil.

„Počkám si najprv na uzavretie tejto diskusie (o rozšírení počtu sudcov) a potom sa spolu s pánom predsedom Ústavného súdu vrhneme aj na to jedno meno. Dovtedy to určite niekoľko mesiacov pán Fiačan a Ústavný súd vydrží,“ hovoril v Markíze.

Poslanec SNS Roman Michelko pripomína práve fakt, že na zvýšenie počtu sudcov treba ústavnú väčšinu. „Neviem, či to má (Pellegrini) predrokované s KDH alebo s niekým iným, ale pokiaľ nie, je to bezpredmetné. Najprv teda treba urobiť politickú dohodu o zmene ústavy a potom sa môžeme rozprávať o ďalších veciach.“

Michelko tiež nechápe, prečo Pellegrini nedal hlasovať o kandidátoch na miesto po Laššákovej.

Podľa informácií Denníka N je za tým snaha počkať na výsledok prezidentských volieb, a vyhnúť sa tak prípadným problémom pri menovaní ústavného sudcu.

Parlament totiž musí zvoliť dvoch kandidátov na ústavného sudcu, z ktorých jedného vyberie hlava štátu, teda najbližšie mesiace ešte prezidentka Zuzana Čaputová. Tá by mohla odmietnuť oboch kandidátov vládnej koalície a počkať na výsledky ďalšej voľby.

Čaputová však bude vo funkcii len do polovice júna, a pokiaľ by prezidentské voľby vyhral Pellegrini, vyberal by z dvojice zvolených kandidátov on.

Úniková cesta pre Fica?

V tomto kontexte je v hre otázka, či by sa na Ústavný súd nechcel dostať predseda vlády Robert Fico. Sám sa o to pokúsil v roku 2019 po tom, keď po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej už nebol premiérom a hľadal si „únikový plán“ pre svoju kariéru.

Prezident Andrej Kiska mu však vopred oznámil, že ho do funkcie sudcu nevymenuje, takže nakoniec svoju kandidatúru stiahol.

Už vtedy sa špekulovalo, čo by Fico funkciou sudcu Ústavného súdu alebo dokonca funkciou predsedu tohto súdu získal. Mohol by okrem 12-ročného funkčného obdobia bez možnosti odvolania únikom na Ústavný súd získať beztrestnosť?

Pokiaľ ide o sudcovskú imunitu, ústavného sudcu nemožno stíhať za rozhodnutia spojené s výkonom funkcie. Pokiaľ by bol trestne stíhaný za úmyselný trestný čin, mohli by ho obviniť, nie je na to potrebný súhlas Ústavného súdu.

Iný prípad je, ak by ho chceli vziať do väzby. Vtedy to musí odsúhlasiť Ústavný súd. Rozhodovalo by 13-členné plénum a na schválenie treba minimálne 7 hlasov.

Fico však v nedeľu v TA3 povedal, že na jar 2024 nebude kandidovať za prezidenta a neplánuje ani odchod na Ústavný súd. Pripomenul, že len nedávno so Smerom vyhral voľby a stal sa premiérom.

„Neviem si predstaviť, že by som po piatich-šiestich mesiacoch uvažoval o odchode z tejto pozície,“ povedal. „Mojím mandátom je vyhrať nasledujúce parlamentné voľby so stranou Smer bez ohľadu na to, kedy budú, či budú skôr, alebo v riadnom termíne.“

V koalícii sa ani nehovorí o tom, že by mohol ísť na Ústavný súd v najbližšej dobe; skôr sa špekuluje, či by to nemalo byť pred koncom tohto volebného obdobia.

PS, SaS ani KDH zmenu nechcú podporiť

Na zmenu ústavy kvôli navýšeniu počtu sudcov Ústavného súdu koalícia zatiaľ nemá podporu ani len časti opozície.

„Účelové navyšovanie počtov sudcov v mene ovládnutia väčšiny na súde je klasická orbánovská metóda. Na ňu však musia hľadať hlasy inde než v Progresívnom Slovensku. Voči takémuto postupu budeme, naopak, tvrdo bojovať,“ povedal predseda poslaneckého klubu PS Martin Dubéci.

Poslankyňa SaS Mária Kolíková vraví, že snahu navýšiť počet sudcov Ústavného súdu nevidí inak než ako „vôľu politicky prefarbiť počet sudcov Ústavného súdu, a to takým spôsobom, aby zohľadňoval názory súčasnej koalície“.

Podľa bývalej ministerky spravodlivosti súd momentálne dokáže vybaviť viac vecí, než mu prichádza. „Zo zverejnených informácií je jasné, že Ústavný súd naozaj žiadne navýšenie počtu sudcov nepotrebuje.“

Pellegrini si podľa SaS nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyhlásiť voľbu ústavného sudcu, pritom už tri mesiace vie, že na Ústavnom súde je problém.

„Ak tak do konca roka 2023 neurobí, SaS podá trestné oznámenie za marenie úlohy verejného činiteľa. Zjavne však existuje zámer politicky ovládnuť aj Ústavný súd, preto predseda Národnej rady nekoná,“ napísala v stredu strana.

„Peter Pellegrini túto svoju úlohu hrubo zanedbáva. Pritom si protirečí vo svojich vlastných slovách, že stav sudcov na Ústavnom súde treba zvýšiť, pretože podnety nestíhajú vybavovať načas,“ vraví Kolíková s tým, že Pellegrini jasne ukazuje, že nemá základnú výbavu byť dobrým prezidentom.

„Je pravda, že Ústavný súd je preťažený, no ak chce vládna koalícia odbremeniť sudcov Ústavného súdu, tak môže z ich kompetencie vyňať agendu zaoberajúcu sa sťažnosťami na prieťahy v súdnom konaní, o čom už v minulosti viackrát hovoril predseda ÚS Ivan Fiačan,“ hovorí predsedníčka poslaneckého klubu KDH Martina Holečková.

„Navýšenie počtu sudcov Ústavného súdu bez odbornej diskusie zaváňa účelovosťou a prípravou exitplánu pre Roberta Fica,“ vysvetľuje.

Zvýšenie počtu sudcov nechce ani predseda Ústavného súdu

Zvýšenie počtu sudcov za riešenie vyťaženosti nepovažuje ani samotný predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan. Píše, že Ústavný súd má aj v medzinárodnom porovnaní neprimerane vysoký počet rozhodovacích právomocí a je dlhodobo preťažený vysokým počtom podaní.

„Zvýšenie počtu ústavných sudcov však nepovažujem za optimálne riešenie. Ako vhodnejšie a efektívnejšie sa v danej situácii javí zníženie počtu jeho právomocí, resp. najmä úprava procesných poriadkov a iných právnych predpisov tak, aby zákon priznával dotknutým osobám viac právnych prostriedkov nápravy pred inými orgánmi verejnej moci, najmä všeobecnými súdmi, ktoré by predchádzali podaniu návrhu na Ústavnom súde,“ odpísal Fiačan Denníku N.

Ústavný súd má už podľa neho pripravené návrhy riešenia situácie, ktoré už novému ministrovi spravodlivosti predstavili.

Fiačan k nevyhláseniu voľby napísal, že ako predseda Ústavného súdu požiadal listom už 6. septembra, teda deň po vzdaní sa funkcie sudkyne Jany Laššákovej vtedajšieho predsedu Národnej rady Borisa Kollára, aby po zániku jej funkcie 30. septembra 2023 vyhlásil voľbu kandidátov na uvoľnené miesto sudcu Ústavného súdu.

„Rovnakú žiadosť som zaslal aj novému predsedovi Národnej rady listom z 23. novembra 2023.“

Fiačan pripomína, že podľa rokovacieho poriadku Národnej rady voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu vyhlasuje jej predseda bezodkladne po zániku funkcie sudcu Ústavného súdu. „Oslabenie pléna Ústavného súdu o jedného sudcu má, samozrejme, vplyv na plynulé vybavovanie vecí.“

Prečo to v skutočnosti robia

Mohlo by navýšenie počtu sudcov Ústavného súdu o nominantov tejto vlády pomôcť koalícii ho ovládnuť, ako by to mohlo vyzerať a aké sú na ňom momentálne pomery?

Najbližšie vyprší funkčné obdobie ústavnej sudkyni Jane Baricovej, ktorá má skončiť v lete 2026. Kedysi ju na túto pozíciu navrhol niekdajší predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin, ktorý v prvej Ficovej vláde získal stoličku ministra spravodlivosti ako nominant HZDS Vladimíra Mečiara.

Terajšia koalícia Smeru, Hlasu a SNS nemusí v tomto funkčnom období rozhodovať len o nástupcovi po Laššákovej. Stále je možnosť, že sa môže pozície sám vzdať ktorýkoľvek terajší sudca. Vtedy sa opäť dostanú k slovu politici.

O Ústavnom súde sa nedá jednoznačne povedať ako v prípade parlamentu, aké je tam rozloženie síl. Aj keď o sudcoch rozhodujú politici, mali by byť nezávislí a pri svojom rozhodovaní sa držať striktne paragrafov a nie toho, ku ktorej politickej strane inklinujú alebo vďaka koho hlasom sa dokázali na Ústavný súd dostať.

Aké názory prevažujú, by sa teoreticky mohlo dať usúdiť z rozhodovacej praxe súdu. Odborníci, s ktorými sme hovorili, sa však zhodli, že v súčasnosti je to veľmi rôznorodé.

O pomeroch na súde môže napovedať napríklad ostro sledované rozhodovanie o referende o predčasných voľbách, ktoré presadzoval najmä Smer – túto tému mesiace využíval na spochybňovanie prezidentky Zuzany Čaputovej.

Ústavný súd najprv v roku 2021 rozhodol, že referendová otázka je protiústavná. Odlišné stanoviská k tomuto nálezu dali sudkyňa Jana Laššáková a sudcovia Miroslav Duriš a Peter Straka.

Keď Smer s pomocou Republiky Milana Uhríka nanovo vyzbieral podpisy za referendum, v januári tohto roka bolo ľudové hlasovanie, no iba s jednou otázkou, lebo druhá o konci vlády Eduarda Hegera bola v rozpore s ústavou.

V tomto prípade dal odlišné stanovisko jediný sudca Straka. K urnám však neprišiel dostatok ľudí vyjadriť svoj názor, či sa má zmeniť ústava tak, aby umožňovala skrátenie volebného obdobia, referendum tak bolo neplatné.

To, ako si Smer predstavuje obsadzovanie Ústavného súdu, môže ilustrovať príklad spojený práve s Janou Laššákovou a Mojmírom Mamojkom. Roky boli poslancami Smeru a strana Roberta Fica ich počas svojej jednofarebnej vlády (2012 – 2016) nemala problém odrazu zvoliť za kandidátov na ústavných sudcov.

Vtedajší prezident Andrej Kiska sa tomu vzoprel, pre „závažné dôvody“ ich odmietol vymenovať, podľa neho nemali odborné predpoklady na to, aby sa stali ústavnými sudcami, a tiež im pripomenul, že ako politici Smeru viackrát hlasovali za novely, ktoré Ústavný súd neskôr označil za protiústavné.

Napríklad zdvihli ruky za jednoduchšie vyvlastňovanie pozemkov pod diaľnicami. Za Kiskovho prezidentovania sa vyše dvoch rokov vliekol spor pre obsadzovanie Ústavného súdu v súvislosti s počtom kandidátov, ktoré má parlament zvoliť, keď ich prezident zamietal. Spory nakoniec vyústili do toho, že Kiska v roku 2017 vymenoval do Košíc aj Laššákovú a Mamojku.

Mamojka sa vzdal funkcie ústavného sudcu v máji 2020 po tom, ako popieral, že bol v kontakte s Marianom Kočnerom krátko pred jeho vzatím do väzby v roku 2018. Odmietal to napriek tomu, že ho usvedčovali Kočnerove odposluchy. Kočner už sedí vo väzení, odsúdili ho za zmenkový podvod.

Roky sa vedú odborné debaty o pravidlách, ktoré by zabezpečili, že sa na Ústavný súd dostanú morálne autority, ktorých vrcholom kariéry bude pôsobenie na tomto významnom súde. V histórii sa však už dostalo do Košíc viacero mien bez toho, aby sa Ústavnému súdu dovtedy venovali, a netýkalo sa to len Laššákovej a Mamojku.