Snus je hitom aj medzi mladými. Prináša však rakovinu, problémy s ďasnami aj tráviacim traktom

V nedávnom článku sme priniesli otvorenú spoveď matky, ktorá hovorila o svojom synovi v tínedžerskom veku, ktorý sa stal závislým od energetických nápojov.

„Syn bol už súčasťou reprezentačného výberu a vyhodnotil to tak, že s týmito prostriedkami bude lepší, výkonnejší,“ písala matka 16-ročného syna.

Túžbu po zvýšení výkonnosti však mladý športovec hľadal aj v ďalších prostriedkoch: „Dopátrala som sa k tomu, že pil každý deň tri plechovky. K tomu si dával napríklad snus.“

Práve žuvací tabak, ktorému sa hovorí snus, je ostatné roky jedným z najväčších trendov medzi mladými ľuďmi po celom svete, Slovensko nevynímajúc.

„‚Snus‘ alebo ‚snuff‘ je nová forma tabakizmu – konzumácie špeciálne upraveného tabaku, ktorý mnohým nahrádza chuť a účinky fajčenia. Upravené tabakové listy sa v malom vrecúšku, pripomínajúcom ‚vrecúškový čaj‘, vkladajú medzi hornú peru a ďasná predných zubov. Cez dobre prekrvenú ústnu sliznicu sa do krvi konzumenta rýchlo vstrebávajú omamné a povzbudzujúce zložky, čo spôsobuje očakávaný a veľmi rýchly mozgový ‚flash‘,“ vraví Pavel Malovič, známy športový lekár a expert.

Nie je to o nič lepšie ako fajčenie

V nedávnom rozhovore Malovič opisoval prax mladých športovcov, ktorí sa snažia zvýšiť výkonnosť: „Často energetické nápoje kombinujú s nikotínovými vrecúškami pod hornú peru, existujú hráči, ktorí si naraz dajú aj šestnásť kúskov. Bohužiaľ, nech si hovoria tabakové firmy čokoľvek, tento produkt nerobí ľudskému telu dobre. Mal som niekoľko prípadov hráčov, ktorí boli na záťažovom teste, a na EKG som videl výrazne rizikové poruchy rytmu srdca.“

Často sú nikotínové vrecúška (spolu trebárs s aktuálne moderným vapingom, teda elektronickými cigaretami) a snus vnímané ako bezpečnejšie varianty oproti fajčeniu cigariet. Konzumenti majú pocit, že ide o kompromis pri zbavení sa návykového fajčenia. „Nie sú o nič lepšie,“ vysvetľuje Malovič.

Americký Úrad na kontrolu potravín a liečiv (FDA) tento rok v marci udelil spoločnosti U.S. Smokeless Tobacco Company výnimku na produkt kodanský snus, podľa ktorej ho spoločnosť môže komunikovať takto: Keď fajčíte, zoberte do úvahy toto: Pri kompletnej zmene fajčenia z cigariet na tento produkt sa znižuje riziko výskytu rakoviny pľúc.

„Žiadny tabakový výrobok nie je bezpečný alebo ‚potvrdený FDA‘. Tí, ktorí dosiaľ nekonzumovali tabakové výrobky, by ani nemali začínať,“ vyhlásil pri tejto príležitosti šéf FDA Brian King. To potvrdil v následnej reakcii na stránkach periodika harvardskej medicíny Harvard Health Robert Shmerling: „Vyznieva to, akoby FDA povedala, že snus je bezpečný produkt. Nie je.“

Shmerling ho následne rozdelil do dvoch kategórií:

1. Moist – Používatelia si dávajú štipku alebo vrecúško tabaku za hornú alebo dolnú peru alebo medzi líce a ďasno. Tabakovú šťavu, ktorá sa nahromadí, musia opakovane vypľuť alebo prehltnúť. Po niekoľkých minútach odstránia alebo vypľujú aj tabak. Toto nedávne opatrenie FDA sa týka značky moist tabaku.
2. Dry – Tento typ sa šnupe (vdychuje cez nos).

„Prvá skúsenosť sa podobá úderu zlej drogy, užívateľovi je strašne zle, ale potom si jeho organizmus ‚zvykne‘ a hlavne navykne. Typický ‚snuffer‘ skonzumuje denne aj 10 až 16 dávok. Je to ‚záľuba‘, o ktorej patentovanie sa hlásia Škandinávci, a pre zdravie – napriek ubezpečovaniu dílerov – ide o výrazne rizikovú záležitosť,“ vysvetľuje Malovič.

Svetová zdravotnícka organizácia prostredníctvom svojej agentúry pre štúdium rakoviny v roku 2007 vydala monografiu, ktorá sa okrem iných venuje aj práve nikotínovým vrecúškam a snusu.

V zhode so slovami Pavla Maloviča vysvetľuje, že od začiatku 20. storočia bol snus prevažne orálne konzumovaný práve vo Švédsku. V 50. a 60. rokoch moist snuff užívali starší muži, pričom priemerný vek konzumentov v rokoch 1969 a 1970 bol len 40 rokov.

Neplnoletí sú najzraniteľnejší

Časopis The Verge v roku 2015 citoval štúdiu americkej agentúry s názvom Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC), podľa ktorej mladí športovci z univerzít užívajú tieto tabakové a nikotínové výrobky, pretože si myslia, že sú menej nebezpečné ako cigarety.

„Bezdymový tabak však obsahuje nikotín, ktorý môže viesť k závislosti, ako aj k poškodeniu stále sa vyvíjajúceho mozgu dospievajúcich,“ hovorí metaanalýza expertov z amsterdamskej univerzity z roku 2012.

„Okrem neuveriteľného zápachu z úst a klasických účinkov tabaku (napríklad vznik rakovinového bujnenia v tele) sa tu dostavuje aj efekt nie nepodobný vplyvom šnupania a žutia tabaku. Poškodzuje sa chrup a ďasná, vznikajú chronické zápaly, zubné kazy a ložiskové infekcie s následným odhaľovaním krčkov zubov ako pri paradentóze, problémy so sliznicou tráviaceho traktu (pažerák, žalúdok). Vo finále je to potom rakovina koreňa jazyka, pier a podobné nepríjemnosti,“ vysvetľuje Malovič.

Podobne ako pri energetických nápojoch, hrozbou pri nikotínových vrecúškach, snuse a ďalších bezdymových výrobkoch je, že nie sú drahé. Mladiství si ich preto bez problémov môžu dovoliť. Keď si aktuálne zadáte do prehliadača „nikotínové vrecúška“, jedným z prvých odkazov bude špecializovaný web, ktorý pred odhalením svojich produktov informuje, že výrobky sú návykové.

Výrobkov na stránke je nesmierne veľa, od rôznych značiek s rôznymi vôňami a príchuťami. A bez problémov si jednu krabičku kúpite aj za tri eurá, čo mladým ľuďom nemôže zabrániť v kúpe a prípadnej konzumácii.

V novembri tohto roku Slovenská obchodná inšpekcia urobila veľkú kontrolu v kamenných predajniach aj e-shopoch, aby zistila, ako sa mladiství dostávajú k tabakovým výrobkom. Výsledok? Niektorý z týchto výrobkov si dokázalo kúpiť každé tretie dieťa.

Na jeseň 2022 výskumná agentúra Focus zrealizovala veľký výskum používania tabakových a nikotínových výrobkov v populácii detí a adolescentov pre ministerstvo školstva.

„Skúsenosti s klasickými cigaretami má viac ako štvrtina neplnoletých (28 %), so zahrievaným tabakovým výrobkom, s e-cigaretou a s nikotínovými vrecúškami takmer desatina (8 %) detí vo veku 12 až 17 rokov, celkovo má skúsenosť aspoň s jedným z týchto produktov až takmer tretina (31 %) mladistvých,“ vysvetľoval šéf Focusu Martin Slosiarik.