Obžalovaný poradca premiéra napísal novelu, ktorá ruší špeciálnu prokuratúru. Konflikt záujmov nikto nevidí

Bol prvým sudcom z korupčných káuz Búrka a Víchrica, na ktorého podal vlani v lete prokurátor špeciálnej prokuratúry obžalobu. Bývalý predseda Okresného súdu Bratislava III David Lindtner, dnes advokát, spoločník ministra obrany Roberta Kaliňáka v jeho advokátskej kancelárii, sa stal poradcom premiéra Robert Fica aj ministra spravodlivosti Borisa Suska.

Vďaka pozícii na ministerstve spravodlivosti prispel k tomu, ako by mala v budúcnosti vyzerať trestná politika tejto krajiny, čo pre denník Sme potvrdilo samotné ministerstvo.

Lindtner je spoluautorom novely Trestného zákona, ktorým sa menia nielen sadzby trestných činov, ale aj podmienky pre spolupracujúcich obvinených, možnosť znovu otvárať uzavreté dohody o vine a treste. Novela súčasne rieši aj zánik špeciálnej prokuratúry, ktorá po celý čas Lindtnerov prípad dozorovala.

Advokát, ktorý je stále aj sudcom, na otázky o tom, či sa zamyslel nad konfliktom záujmov, v ktorom sa ocitol, neodpovedal.

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) hovorí, že Lindtnera si vybral ako svojho poradcu, pretože ide o odborníka na trestné právo a dlhoročného predsedu okresného súdu. Lindtner sa funkcie vzdal potom, ako novinári upozornili na jeho kontakty s Mariánom Kočnerom. Poskytoval mu právne rady.

V prípade Lindtnera však Susko neeviduje žiaden konflikt záujmov. „Je členom advokátskej komory, nebol odsúdený a platí prezumpcia neviny,“ dodal.

Ďalší, ktorí mali možnosť sa na príprave novely podieľať, vrátane štátnej tajomníčky ministerstva vnútra Lucie Kurilovskej (Hlas) sa ku konfliktu záujmov ministrovho poradcu nevyjadrujú.

Advokáti, ktorí zastupovali na stretnutiach kolégia ministra, hovoria, že o autorstve Lindtnera nevedeli.

Lindtner pritom nie je sám, kto sa pri písaní novely ocitol v konflikte záujmov. Je ním aj štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Pavol Gašpar, ktorého otec, poslanec Tibor Gašpar, je obžalovaný v kauze Očistec a obvinený v ďalšom korupčnom prípade. Novela pritom počíta so znižovaním sadzieb za korupciu.

Rušia špeciálnu prokuratúru, ktorá ich vyšetrovala

Bývalý predseda súdu je obžalovaný z nepriamej korupcie, kde sa sadzba znižuje na pol roka až tri roky. Obžalovaný je však aj zo zasahovania do nezávislosti súdu, kde sa sadzby nemenia. V tomto prípade je sadzba dva až osem rokov, čo mu so zníženými trestami za nepriamu korupciu stále umožňuje vyviaznuť s podmienkou.

Novela Trestného zákona sa dotkne aj sadzieb v prípadoch Tibora Gašpara. Obžalovaný je zo založenia zločineckej skupiny, kde mu stále hrozí päť až desať rokov, no v prípade korupcie sa mu sadzby z 10 až 15 rokov znižujú na 4 až 10 rokov.

Ešte zásadnejší vplyv na prípady oboch obžalovaných môže mať rušenie špeciálnej prokuratúry. Prokurátor pritom podal na Lindtnera obžalobu už vlani v lete, ale námietkami zaujatosti voči sudkyni Pamele Záleskej sa mu už viac ako rok darí odďaľovať súdny proces.

A to napriek tomu, že v júli tento rok už raz Najvyšší súd povedal, že Záleská zaujatá nie je. Lindter podal však novú námietku.

Rovnako dôležitá zmena, ktorá zasiahne do jeho prípadu, znamená aj zmena podmienok spolupracujúcich obvinených. V Lindtnerovom prípade vystupuje bývalý sudca Vladimír Sklenka aj exsudkyňa Miriam Repáková, ktorí vypovedali, ako sa ich snažil pri rozhodovaní ovplyvniť.

Po novom musí prokurátor do desiatich dní od účinnosti novely spísať „benefity“, ktoré spolupracujúci obvinení získali. Ak súd vyhodnotí, že získali nezákonné benefity, môže obžalobu vrátiť.

Sklenku aj Repákovú označil Lindtner opakovane za klamárov. Nedávno v rozhovore pre Aktuality.sk hovoril aj o uzatvorenej nezákonnej dohode o vine a treste s Repákovou. „Nie je v poriadku, aby nebolo možné zrušiť dohodu o vine a treste. To proste musí byť preskúmateľné. Je dôležité, aby dohoda o vine a treste alebo ďalšie benefity neboli poskytované týmto osobám pred tým, ako sa preukážu skutočnosti, ktoré tvrdia,“ povedal.

Novela po novom umožňuje, aby na podnet ministra spravodlivosti mohla byť už uzavretá dohoda opätovne posúdená súdom.

V Lindtnerovom prípade by teda minister, ktorému robí poradcu, mohol iniciovať otvorenie dohody s Repákovou. Bývalá sudkyňa sa k obvineniam priznala ako prvá, hneď v marci 2020 pri rozhodovaní o väzbe.

Pôvodne bola obvinená zo zneužitia právomoci verejného činiteľa, nakoniec uzavrela dohodu o vine a treste pre skutok ohýbania práva. Vyviazla s trojročnou podmienkou.

Mozner, Kandera či Kurilovská mlčia

Okrem Lindtnera a štátneho tajomníka Gašpara na príprave novely spolupracoval aj dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda či predseda trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu a prezident Združenia sudcov Slovenska František Mozner.

Členom kolégia je aj prvý námestník generálnej prokuratúry Jozef Kandera, ktorý ale tvrdí, že na zasadnutí sa nezúčastnil. Za ministerstvo vnútra bola na kolégiu štátna tajomníčka Lucia Kurilovská (Hlas), ktorá je profesorkou trestného práva a bývalou rektorkou policajnej akadémie.

Denník N sa ich pýtal, čo si o konflikte záujmov Lindtnera myslia. Naše otázky odignorovali. Pýtali sme sa pritom aj na to, aké zásadné pripomienky k novele mali. Ako sa postavili k rušeniu špeciálnej prokuratúry a podobne a či im neprekáža, ako narýchlo sa snaží novelu presadiť vláda v parlamente. Bez pripomienkového konania a riadnej odbornej diskusie.

Keďže mlčia, nie je jasné, či o autorstve obžalovaného advokáta vôbec vedeli. Zástupcovia advokátskej komory sa totiž bránia, že vôbec nevedeli, že novelu písal Lindtner. Rokovali totiž vždy s ministrom Suskom. Potvrdil to člen predsedníctva Slovenskej advokátskej komory (SAK) Peter Erdös aj predseda komory Martin Puchalla.

Komora vo svojej reakcii na Lindtnerov konflikt záujmov odpovedala, že je „potrebné rešpektovať prezumpciu neviny za každých okolností a advokát má právo poskytovať právne služby aj v oblasti legislatívy“. V komore si myslia, že na otázku by mal skôr odpovedať minister ako predkladateľ novely.

Komora: O rušení prokuratúry sme nevedeli

Advokátska komora hovorí, že pri rokovaniach videla len zmeny Trestného zákona a Trestného poriadku. V rámci nich presadzovali znižovanie trestných sadzieb.

„Slovenské trestné právo je nastavené vzhľadom na pomery vyspelých európskych právnych poriadkov naozaj neštandardne a v mnohom až absurdne prísne. Dlhodobo kritizujeme neprimerané trestné sadzby a prihovárame sa za podporu restoratívnej justície,“ vysvetlil mediálny odbor komory.

SAK pripomína, že rovnako ako teraz sa vyjadrovali aj v minulosti. Boli aj súčasťou rokovaní o novele, ktorú pripravoval Suskov predchodca Viliam Karas.

Tentoraz však bola ich pozícia iná. „V tomto legislatívnom procese sme formálne nemali možnosť vzniesť žiadne zásadné pripomienky, keďže pripomienkové konanie otvorené nebolo,“ dodala komora. Je fakt, že SAK zrýchlené konanie o novele skritizovala aj vo svojom stanovisku 6. decembra, keď ju vláda schválila.

„Návrh prerokovať také zásadné zmeny základného kódexu trestného práva v skrátenom legislatívnom konaní nepovažujeme za najšťastnejší,“ reagovala SAK pred dvomi týždňami. Pripomenula, že dlhodobo presadzujú názor, že také zásadné zmeny by sa mali vždy riešiť štandardnou formou.

A ako to bolo s rušením špeciálnej prokuratúry? Komora hovorí, že k tomuto zámeru sa nevyjadrili. „V čase, keď sme boli prizvaní do kolégia ministra, sa diskutovalo o rozličných alternatívach. K dispozícii sme mali pracovnú verziu novely Trestného zákona a Trestného poriadku, nie však ďalšie novelizačné články,“ dodala SAK.

To, že má byť Úrad špeciálnej prokuratúry zrušený úplne, sa advokátska komora dozvedela až zo znenia predloženého návrhu na rokovanie vlády.

K úvahám o rušení špeciálnej prokuratúry sa však deň pred rokovaním vlády vyjadrila. Priamo jej zánik SAK nepodporila. V stanovisku povedala, že súčasné usporiadanie prokuratúry a súdov je „jedno z viacerých možných riešení, ktoré však automaticky nemusí byť aj to najlepšie“. Zároveň SAK dodala, že slovenský model je v porovnaní s inými vyspelými demokraciami skôr výnimočný. 

Plnenie úloh prokuratúry a všeobecných súdov si podľa SAK „možno predstaviť aj v inom organizačnom usporiadaní, ako je to podľa platného právneho stavu. Pri výbere konkrétneho modelu je však vždy potrebné sledovať cieľ, ktorým musí byť riadne a zákonné fungovanie prokuratúry a dôsledne nezávislé postavenie súdov“.

Priamo rušenie prokuratúry teda nepodporila, hoci napríklad predseda parlamentu Peter Pellegrini (Hlas) tvrdil opak. Keď sa časť advokátov ozvala, aby vedenie komory vyjadrenia Pellegriniho dementovali, SAK na svojej stránke pripomenula celé svoje stanovisko.

Novelu brzdí v parlamente opozícia

Pôvodným zámerom vládnej koalície Smeru, Hlasu a SNS bolo presadiť novelu Trestného zákona tak, aby mohla špeciálna prokuratúra zaniknúť už v polovici januára. Tento svoj zámer už nestihne, ak dodrží svoj prísľub, že rokovať o novele začnú poslanci až 9. januára.

Opozícia sľubuje, že hlasovanie o tomto návrhu bude odďaľovať. Zatiaľ sa jej to darí, keď v rámci rokovania o iných bodoch naťahovali opoziční poslanci rozpravu. Aktuálne k štátnemu rozpočtu poslanci hnutia Slovensko (predtým OĽaNO) prednášajú aj niekoľko hodín pozmeňujúce návrhy.

Koalícia sa zatiaľ nevie voči obštrukciám brániť, chystá však novelu rokovacieho poriadku.

Okrem naťahovania rokovania parlamentu sa podarilo opozícii voči novele trestných kódexov a rušeniu špeciálnej prokuratúry zmobilizovať aj ľudí. Tento, ale aj minulý týždeň zorganizovali opozičné Progresívne Slovensko, KDH aj SaS protesty v Bratislave aj v ďalších mestách po celom Slovensku.

Prišli na ne demonštrovať tisícky ľudí. Podľa odhadu z tohto týždňa bola v hlavnom meste účasť medzi 15-tisíc až 18-tisíc ľudí.

Ak by aj koalícia našla spôsob, ako obštrukciu v parlamente zastaviť, zrušenie ÚŠP je nereálne. Ak aj rýchlo novelu totiž schvália, prezidentka Zuzana Čaputová bude mať 15 dní na jej posúdenie. Je veľmi pravdepodobné, že novelu bude vetovať.

Na prelomenie veta má síce koalícia dosť hlasov, ale potom je takmer isté, že novelu napadne opozícia na Ústavnom súde. Rovnaký krok zvažuje aj prezidentka.

Dôvodom podania do Košíc bude zrejme najmä rýchlosť, akou sa snažila koalícia novelu presadiť. V rámci podaní môžu poslanci či prezidentka spomenúť aj vyššie opísaný konflikt záujmov, ktorý pri písaní novely vznikol, ale ten nie je dôvodom na vyslovenie protiústavnosti schválených zmien.