Denník N

Slovenskí vedci hojne publikujú vo vydavateľstve s predátorskými praktikami, končí v ňom až tretina otvorených článkov

Ilustračné foto – Adobe Stock
Ilustračné foto – Adobe Stock

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

  • S otvoreným prístupom (ako voľne dostupné) vydajú vedci zo slovenských vedeckých inštitúcií ročne tisíce prác. V roku 2023 vyšlo až 33 % z nich vo vydavateľstve MDPI, ktoré si osvojilo viaceré predátorské praktiky.
  • Podľa údajov z roku 2021 poslali slovenské vedecké inštitúcie do MDPI poplatky za publikovanie článkov vo výške viac ako dva milióny eur.
  • Vedci, ktorí sa cielene rozhodli v MDPI nevydávať články, doplácajú na vlastné etické správanie, ak ich kolegovia majú nižšie štandardy. 

Koncom minulého roka mi chcel mexický „vedecký“ časopis Agrociencia vydať článok, o ktorom nevedeli, že ho za niekoľko sekúnd vygeneroval četbot ChatGPT.

Hoci článok obsahuje zámerné chyby, nemá žiaden vedecký prínos, má vymyslenú katedru aj fakultu či neexistujúcu literatúru, dva dni po poslaní rukopisu mi prišiel recenzný posudok, že práca je v poriadku a po zaplatení poplatku v stovkách dolárov – na účet v Kazachstane – ju možno publikovať.

Časopisy ako Agrociencia sú extrémnym prípadom predátorských časopisov, ktoré parazitujú na vede. Ich jediným cieľom je finančný zisk plynúci z poplatkov za uverejnenie článkov.

Sivá zóna

Denník N oslovil viac ako desať vedcov a ďalších odborníkov, ktorí sa zhodli, že časopisy tohto druhu nepredstavujú v slovenskom vedeckom prostredí problém, keďže publikovanie v nich je spojené s vysokým reputačným rizikom. Preto sa im slovenskí vedci vyhýbajú.

Takéto predátorské časopisy sú určené najmä pre klientelu zo zaostalejšieho vedeckého prostredia, kde môžu predstavovať východisko z núdze v prípade chýbajúcej vedeckej aktivity.

Oveľa závažnejší problém slovenskej vedy predstavujú vydavateľstvá a časopisy v „sivej zóne“, ktoré síce nie sú otvorenými predátormi ako Agrociencia, no osvojili si viaceré pochybné praktiky.

Zrejme najvypuklejší problém tohto druhu predstavuje vydavateľstvo MDPI, ktoré v ostatných rokoch čelí obvineniam z nekalých praktík.

Hoci v portfóliu vydavateľstva je aj niekoľko kvalitných titulov, pri tých zvyšných sa spomínajú nedostatky ako povrchné recenzné konania, neprehľadné redakčné rady, exponenciálny nárast článkov, tisíce špeciálnych čísel alebo nevyžiadané agresívne oslovovanie autorov.

Napriek nekalým praktikám mnohých časopisov z MDPI publikujú autori zo slovenských vedeckých inštitúcií viac ako 30 % zo všetkých otvorených článkov práve v tomto vydavateľstve (podľa databázy Web of Science).

V roku 2021 vyšlo autorom zo slovenských vedeckých inštitúcií v MDPI 35 % zo všetkých článkov s otvoreným prístupom (open access) a 33 % v roku 2023

Reprofoto – Zuzana Stožická a kolektív: Analýza APC poplatkov vynakladaných slovenskými výskumnými inštitúciami na publikovanie zlatou cestou otvoreného prístupu za rok 2021

Svoj doterajší vrchol

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Školstvo

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie