Juraj KoníkAké grafy a zistenia nájdete v texte:
- ako berú voliči strán tvrdenia, že máme vysoké tresty;
- že veľká časť voličov Hlasu a Smeru si uvedomuje, že týmto stranám ide o ochranu svojich ľudí;
- aj aká je dôvera generálnej prokuratúry, špeciálnej prokuratúry, NAKA či Špecializovaného trestného súdu.
Rýchle rušenie špeciálnej prokuratúry nemá podporu verejnosti a veľká časť Slovenska neverí argumentom, ktoré používa vládna koalícia.
Tieto argumenty neprebrala ani veľká skupina voličov Smeru a Hlasu, ukázal prieskum agentúry Ipsos pre Denník N.
S rýchlym rušením Úradu špeciálnej prokuratúry súhlasí zhruba 30 percent opýtaných, približne 48 percent je proti.
Robert Fico a jeho ľudia pri tejto téme argumentujú, že musia postupovať rýchlo, pretože sú ohrozené ľudské práva a tresty za ekonomické trestné činy sú vysoké. Väčšina spoločnosti tomu neuverila.
S tvrdením, že ľudia končia za mrežami neprávom a sú ohrozené ich práva, súhlasí zhruba 40 percent opýtaných – takéto tvrdenie odmieta aj štvrtina voličov Hlasu.
A iba štvrtina opýtaných súhlasí s tvrdením, že tresty za ekonomické trestné činy sú na Slovensku vysoké a vláda by ich mala znížiť.
Pomáhajú svojim stíhaným a súdeným ľuďom, hovoria aj voliči Smeru a Hlasu
Zaujímavý je pohľad na detailné dáta podľa voličov strán – a na to, čo si myslia voliči koaličných strán.
Napríklad až 39 percent voličov Hlasu, 27 percent voličov Smeru a 31 percent voličov SNS súhlasí s výrokom: „Vládna koalícia chce zrušením špeciálnej prokuratúry a znižovaním trestov pomôcť svojim vyšetrovaným a súdeným ľuďom.“
O pomoci „našim ľuďom“ hovorí veľká väčšina voličov opozičných strán.
„Tu je dôležité vysvetliť, že pri tejto otázke sme nemerali sentiment, teda či to vnímajú pozitívne alebo negatívne,“ vysvetľuje odpovede analytik Ipsosu Roman Pudmarčík. „Je totiž možné, že niektorí ľudia z týchto skupín vnímajú vládne kroky ako pomoc ‚svojim ľuďom‘ a vnímajú to pozitívne a nie ako niečo, čo by mohlo ich sympatie k vládnym stranám znižovať.“
Ak prejdú zmeny trestnej politiky a zrušia špeciálnu prokuratúru, pomôcť to môže veľmi rýchlo už na začiatku budúceho roka napríklad aj Dušanovi Kováčikovi, bývalému špeciálnemu prokurátorovi – v jeho druhom korupčnom prípade. Keďže ho už raz odsúdili, môže dostať súhrnný trest – a ten by bol pravdepodobne výrazne nižší než podľa dnešných pravidiel.
Zmeny môžu pomôcť aj poslancovi Smeru Tiborovi Gašparovi a oligarchovi blízkemu Smeru Norbertovi Bödörovi, ktorým by sa mal súdny proces začať na budúci rok. Nový prokurátor bude môcť dokonca stiahnuť obžalobu.
Čo je v návrhu na zmenu trestnej politiky štátu
- Koalícia chce zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry, presunúť jej prokurátorov na generálnu prokuratúru pod Maroša Žilinku a ich prípady rozdeliť krajským prokuratúram. Žilinka tvrdí, že by prípady mohli zostať dnešným prokurátorom.
- Pôvodný termín zrušenia mal byť 15. január 2023, to už vládna väčšina nestihne.
- Okrem toho v zmene trestných kódexov chcú znižovať trestné sadzby za ekonomickú trestnú činnosť – výrazne častejšie môžu podvodníci a úplatkári zo súdu odísť s podmienkou.
- Koalícia navyše chce okresať ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a prerába systém spolupracujúcich obvinených.
Ani veľká časť koaličných voličov si nemyslí, že tresty treba znižovať
Keď sa pozrieme na rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry podľa voličov strán, súhlasí s tým zhruba 64 percent voličov Smeru, 61 percent voličov SNS a 45 percent voličov Hlasu.
Koaličným stranám sa nepodarilo presvedčiť ani väčšinu svojich voličov o argumente, že tresty za ekonomické trestné činy na Slovensku sú príliš vysoké a že vláda by ich mala znížiť.
S takýmto výrokom súhlasí iba 36 percent voličov Smeru, 36 percent voličov Hlasu a 40 percent voličov SNS.
Naopak, s týmto tvrdením nesúhlasí 53 percent voličov Hlasu.
Voliči Smeru ani po voľbách nedôverujú polícii
V prieskume sme spolu s agentúrou Ipsos zisťovali aj dôveru v prokuratúru, súdy a políciu.
Ukazuje sa, že generálna prokuratúra a Úrad špeciálnej prokuratúry majú podobnú mieru dôvery aj nedôvery.
Najviac z týchto inštitúcií ľudia veria polícii – zhruba polovica oslovených jej dôveruje.
Analytik Ipsosu Roman Pudmarčík si všíma, že viac ako polovica voličov Smeru stále nedôveruje polícii, vyššiu mieru nedôvery voči polícii už majú iba voliči a voličky Republiky a ĽSNS. „Nedôvera voči inštitúciám je medzi elektorátom Smeru ešte vyššia pri NAKA, súdoch a najmä Úrade špeciálnej prokuratúry a Špecializovanom trestnom súde.“
Ako menia sadzby a pomáhajú „svojim“ ľuďom
- Dušan Kováčik – odsúdený je na 8 rokov, za prijatie úplatku mu hrozilo 5 až 12 rokov, po novom to bude 3 až 8 rokov; v kauze Očistec (zneužívanie polície na politické a obchodné záujmy) je obžalovaný zo založenia zločineckej skupiny, kde sa sadzby nemenia a naďalej mu hrozí 5 až 10 rokov; sadzby sa nemenia ani pri zneužití právomoci verejného činiteľa, ostáva mu 2 až 5 rokov;
- Peter Košč, známy ako pán X – za podplácanie mu hrozila sadzba 2 až 5 rokov, teraz to bude 6 mesiacov až 3 roky, čo s veľkou pravdepodobnosťou znamená podmienku;
- Norbert Bödör – za legalizáciu výnosov z trestnej činnosti v kauze Dobytkár (pranie úplatkov z dotácií z Pôdohospodárskej platobnej agentúry) mu hrozila sadzba 7 až 12 rokov, po novom to bude 2 až 8 rokov, čiže môže vyviaznuť s podmienkou; v kauze Očistec (zneužívanie polície na politické a obchodné záujmy) je obžalovaný zo založenia zločineckej skupiny, kde sa sadzby nemenili, ostáva mu 5 až 10 rokov, ale znižujú sa mu sadzby za podplácanie aj branie úplatku – hrozilo mu najviac 10 až 15 rokov, teraz to bude 4 až 10 rokov;
- Tibor Gašpar – obžalovaný v kauze Očistec (zneužívanie polície na politické a obchodné záujmy) zo založenia zločineckej skupiny, kde mu stále hrozí 5 až 10 rokov, no v prípade korupcie mu namiesto 10 až 15 rokov hrozí po novom 4 až 10 rokov;
- Martin Kvietik – v kauze Dobytkár (branie úplatkov za dotácie z Pôdohospodárskej platobnej agentúry) mu hrozil trest od 10 do 15 rokov, po novom to bude 4 až 10 rokov;
- Peter Kažimír – obžalovaný je za podplácanie, za čo mu hrozil trest od 2 do 5 rokov, čo znamenalo, že mohol vyviaznuť s podmienkou, po novom mu hrozí 6 mesiacov až 3 roky, čím sa šanca na podmienku sa zvýšila;
- Miroslav Výboh – obžalovaný je za prijatie úplatku 150-tisíc eur, hrozilo mu 10 až 15 rokov, po novom to bude 1 až 5 rokov, takže môže vyviaznuť s podmienkou;
- Jozef Brhel – v kauze Mýtnik je obžalovaný za legalizáciu výnosov z trestnej činnosti, kde sa mení sadzba zo 7 až 12 rokov na 2 až 8 rokov; za machinácie pri verejnom obstarávaní mu hrozilo 7 až 12 rokov, bude to 3 až 10 rokov; za porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku to bolo 10 až 15 rokov, po novom to bude 3 až 10 rokov; za prijatie úplatku mu hrozilo 3 až 8 rokov, po novom to bude 1 až 5 rokov; v kauze doplácania platu Františkovi Imreczemu je obvinený z podplácania, za čo mu stále hrozí 5 až 12 rokov;
- Marián Kučerka – za prijatie úplatku je odsúdený na 10,5 roka, v jeho prípade mu hrozila sadzba 10 až 15 rokov, po novom to bude 4 až 10 rokov;
- Ján Kaľavský – za prijatie úplatku a vynášanie informácií o policajných akciách bol odsúdený na 7 rokov, za korupciu mu hrozilo 5 až 12 rokov (prokurátor mu navrhoval 9 rokov), po novom to bude 3 až 8 rokov, čo v prípade schválenia bude sadzba, ktorou sa bude pri rozhodovaní o odvolaní riadiť Najvyšší súd.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
