Mirek Tóda
Pochopiť, aký náročný bol pre Ukrajinu tento rok, sa dá veľmi jednoducho z periférie na Donbase. Na mieste, kde už druhý rok zúri totálna vojna a ruská armáda si ho chce ukrojiť pre seba, aby prekreslila mapu Ruskej federácie.
Pre náš región a celý kontinent je vojna proti Ukrajine stále najdôležitejšou udalosťou uplynulých 12 mesiacov.
Smutný rok pre Donbas, Ukrajinu aj Západ
Hneď za zbombardovaným Bachmutom, ktorý Ukrajinci po masívnych bojoch s Rusmi nakoniec stratili, leží mestečko Časiv Jar. Očami jeho obyvateľa bol rok 2023 extrémne náročný a smutný. Bez vyhliadky, že sa to v budúcom roku zlepší.
Avšak s nádejou, že nakoniec dôjde k prelomu, ktorý tento rok nenastal aj pre opatrný a čoraz unavenejší postoj Západu, ktorý pred Vianocami vysielal na východ samé zlé signály.
Vyčerpaní z ničivej agresie, ktorej sú vystavení, by sa pritom mali cítiť Ukrajinci.
Spálené budovy, neustále obavy, že nad vami vzlietne ruský dron, a konštantné búchanie delostrelectva, na ktoré ste si akosi už zvykli. A do toho nekončiace zlé správy o tom, ako niekomu vo vojne, ktorú proti Ukrajine vedie Rusko, niekto ďalší zomrel. Bez energie a vody väčšina už aj tak ušla do bezpečnejšej časti sveta.
Začiatok aj koniec roka 2023 som strávil na Donbase, kde v roku 2014 Rusko rozpútalo vojnu proti Ukrajincom. Odhodlanie Ukrajincov vybojovať si späť svoje územie a obrániť krajinu proti silnejšiemu nepriateľovi zostalo. Nezmenil sa však ani večný nedostatok munície a zbraní, ktorými by Putinov režim zo svojich okupovaných území mohli vytlačiť.
Protiofenzíva nevyšla podľa predstáv Kyjiva ani Západu. Každý čakal viac. Keď som sa však rozprával s vojakmi malej jednotky rozviedčikov blízko nulovej línie, nikto nemal chuť vzdať to. Hoci za posledné dva roky nemali ten luxus tešiť sa z prítomnosti svojich príbuzných a priateľov.
Oveľa viac sa únava z vojny posledné mesiace prejavovala na Západe, ktorý sa v jednotnej a vo vytrvalej podpore koncom roka zadrhol. Najskôr republikáni zablokovali pomoc pre Ukrajinu pre domáci spor o riešenie migračnej krízy. Potom Viktor Orbán skutočne splnil svoje vyhrážky a zablokoval extrémne dôležitú finančnú pomoc, aby Ukrajina ekonomicky neskolabovala.
V čase, keď Európa čelí najväčšej bezpečnostnej hrozbe od druhej svetovej vojny, sa pokúsil vydierať svojich spojencov a narušil vzácnu jednotu 27 členských krajín v tom, že Ukrajina nesmie za žiadnych okolností padnúť v tejto nespravodlivej vojne.
Lídri podľa Putinovho gusta: Orbán a Fico
Nie náhodou Vladimir Putin vo svojom tweete pochválil „pronárodného“ Orbána spolu so staronovým slovenským premiérom Robertom Ficom.
Jeho víťazstvo v septembrových voľbách – do veľkej miery postavené na antipatii voči Ukrajincom a zľahčovaní Putinových vojnových zločinov – urobilo zo Slovenska pochybného spojenca. Či už v EÚ, NATO, alebo v našej najväčšej susednej krajine.
Ficove slová o tom, že ako premiér už Ukrajine nepošle ani jeden náboj, si Ukrajinci veľmi dobre zapamätali. V čase, keď čelia niekoľkonásobnej presile a nedostatku munície, to v ich ušiach znie ako výzva na kapituláciu a zmierenie sa s osudom, že silnejší vyhráva.
Rétorika pripomínajúca Mníchov 1938 však vo väčšine demokratických krajín nemala pochopenie ani v roku 2023.
Pre Ukrajincov je napriek nesmierne ťažkému roku neprijateľné, aby Rusom niečo len tak darovali. Podobné je to aj v absolútnej väčšine krajín EÚ, ktorých lídri majú jasno, do akej časti sveta chcú patriť.
Aj v Holandsku, kde tento rok vyhral voľby populista s extrémistickým názormi Geert Wilders, je väčšina za pomoc Ukrajine. Solidaritu Holanďanov sme videli počas našej poslednej cesty na Ukrajine aj v praxi, keď sme stretli autobus s pojazdným bistrom s hranolkami.
Mimochodom, Holandsko je tiež medzi krajinami, ktoré Ukrajine budúci rok pošlú moderné F-16.
Aj Slováci sa napriek ponurej atmosfére po voľbách, kde niet miesto na solidaritu voči našim susedom, ukázali ako ľudia, ktorým záleží na tom, aby Ukrajincov hrubá sila neporazila. V zbierke, ktorú už po tretí raz zorganizoval môj kolega fotograf Vladimír Šimíček, sa do tretice vyzbieralo vyše 200-tisíc eur na sanitky a pick-upy, aby sa podarilo na horúcom fronte zachrániť čo najviac životov.
Moskva zbližuje Západ
Krajiny ako Fínsko a Švédsko vstúpili do NATO, respektíve sú na ceste stať sa členom, pretože nevidia lepšiu alternatívu, ako byť pripravení na najhoršie. Pre prípad, že sa Putin nezastaví na hraniciach s Ukrajinou.
To, čo na Slovensku stále mnohým znie ako sci-fi, si po Putinových klamstvách o tom, ako nechce anektovať Krym, že určite nezaútočí na Ukrajinu, zhodnotili ako najväčšiu bezprostrednú hrozbu týchto čias.
Štokholm aj Helsinki zároveň na konci roka podpísali s USA dohodu o vojenskej spolupráci tak, ako to urobilo aj Slovensko, aby si poistili svoje bezpečnostné záruky v nebezpečných časoch. V krajinách, ktoré sa desaťročia držali svojho neutrálneho statusu, na rozdiel od slovenských vládnucich politikov, politická elita a verejnosť nevnímajú užšiu vojenskú spoluprácu s Washingtonom ako ohrozenie suverenity.
Racionálne uvažovanie, pozorovanie vojny na Ukrajine a znalosť historického kontextu ešte viac zblížila západných spojencov. A cynickí populisti typu Orbán, Fico, Wilders sú síce viditeľnejší, ale stále v menšine.
Ich snaha približovať sa k Putinovi, ktorý premenil Rusko na totalitný štát, kde len pri slovách, že ste proti vojne, hrozí väzenie, je však alarmujúca. So svojím názorom nie sú sami, čo ukazujú aj výsledky slobodných volieb.
Za pripomenutie pritom stojí, že práve šéf ruskej tajnej služby šíril počas slovenských volieb dezinformáciu, že voľby na Slovensku nie sú férové. Aj naše voľby sa tak stali terčom hybridnej vojny Moskvy proti Západu.
Jedna vojna sa však v roku 2023 predsa len nakoniec skončila, ale nie za rokovacím stolom. Azerbajdžan po obnovení ofenzívy a vydieraní humanitárnou krízou nakoniec vyhnal Arménov z Náhorného Karabachu a pripojil ho po dlhoročnom konflikte k svojej krajine. V roku 2024 tento región prestane definitívne existovať. Putin sa zároveň ukázal ako spojenec, na ktorého sa nikto nemôže spoliehať. V Jerevane o tom hovoria otvorene.
Svet v roku 2023 sa popri vojne na Ukrajine či krvavom konflikte na Kaukaze stal ešte nebezpečnejším a nepredvídateľnejším.
Čierna labuť roku 2023
Čiernou labuťou Blízkeho východu sa pre tento rok stal 7. október. Po brutálnych teroristických útokoch Hamasu proti izraelským civilistom Izrael rozpútal extrémne tvrdú ofenzívu v Pásme Gazy.
Tak ohrozene sa Izraelčania veľmi dlho necítili a tak zúfalo sa Palestínčania kontrolovaní fanatickým islamistickým hnutím dávno nemali.
Pozornosť sveta sa presunula na Blízky východ a svetovú debatu o „nevyriešiteľnom konflikte” začali sprevádzať nezmieriteľné postoje. Na jednej strane extrémne chudobný a zbombardovaný pás zeme pod nadvládou teroristov. Na druhej moderná krajina západného typu ovládaná nacionalistickým politikom, ktorý pozval extrémnu pravicu do vlády so snahou vyhnúť sa súdu pre obvinenia z korupcie.
Námorné cesty cez Červené more sa znovu stali nebezpečnými po ostreľovaní povstalcami z Jemenu a riziko novej vojny medzi Libanonom a Izraelom vyvolalo obavy z rozšírenia vojny na širší región. Pre Európu sa pomerne vzdialený a veľmi komplikovaný konflikt stal témou emočne vybičovaných diskusií, prejavy antisemitizmu niekoľkonásobne stúpli a zvýšil sa počet teroristických hrozieb.
Bezpečnejšie sme sa necítili ani pre rozmary prírody a živelné katastrofy, ktoré čoraz častejšie sprevádzajú klimatické zmeny. Požiare v Grécku či v Kanade narušili cestovanie po celom svete. Obavy z cestovateľského chaosu sa nakoniec nenaplnili po výbuchu sopky na Islande. Oveľa horšie to však bolo v Turecku, kde po zemetrasení zahynulo skoro 60-tisíc ľudí.
Ani pomalá pomoc obetiam seizmických otrasov a obrovská inflácia však nezabránili tureckému autokratovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi, aby sa udržal vo svojom opulentnom paláci v Ankare.
Civilizačná konfrontácia
Naopak, v Poľsku voliči poslali kontroverznú vládu Jaroslawa Kaczyńského do opozície a do kresla premiéra sa vrátil jasne proeurópsky Donald Tusk.
Pre mnohých sa poľský obrat stal pozitívnou správou roka 2023. Krajina, ktorá si pohnevala Brusel pre ohrozenie právneho štátu, sa jednoznačnej odklonila od trendu, ktorý nápadne pripomínal autokratický štýl vládnutia Viktora Orbána.
Keď maďarského premiéra do Argentíny po svojom šokujúcom víťazstve pozval na inauguráciu excentrický populista Javier Milei, dostal sa do najzaujímavejšej slovnej konfrontácie tohto roka. Išlo o krátky rozhovor, ktorý zároveň ukazuje, ako civilizačne sa lámal svet v roku 2023.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj Orbána požiadal, aby mu vysvetlil, prečo nepodporuje Ukrajinu. Orbán mu podľa jeho slov odpovedať nedokázal.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
