Denník N

Európa bez Británie alebo Slováci bez dávok? Osud Britov môže určiť banalita

Británia je tretí najľudnatejší štát a tretia najsilnejšia ekonomika Európskej únie. Foto – TASR/AP
Británia je tretí najľudnatejší štát a tretia najsilnejšia ekonomika Európskej únie. Foto – TASR/AP

Na dôležitom samite v Bruseli by mal britský premiér dohodnúť výnimky pre svoju krajinu. Kľúčové sú sociálne dávky, ktoré zneužívajú aj Slováci.

Londýn je ráno neuveriteľne rušný, všade sú zápchy a tlačenice v metre. Na východe mesta sú však časti, kde to vyzerá inak.

„V oblastiach ako East Ham, Upton Park, Barking vidíte v tom čase na chodníkoch iba deti idúce do škôl. Inak úplne prázdno,“ hovorí Slovák žijúci v Londýne Miroslav Vladovič.

Štvrte sa začnú zaľudňovať o dvanástej. O tretej popoludní je tam ruch, aký bol inde medzi 7:30 a 9:30. Práve tu podľa neho žijú mnohí poberatelia dávok, medzi nimi aj veľká skupina Východoeurópanov.

„Tieto štvrte tvoria oblasť veľkú ako Trnava. Toto skrátka Britom bije do očí,“ hovorí Vladovič.

Práve poberanie rôznych sociálnych dávok, známych ako benefity, zo strany občanov Poľska, Česka, Slovenska či Litvy je v Británii hlavným bodom, na ktorom momentálne stojí to, či krajina zostane v Európskej únii.

Britský premiér David Cameron sa na samite v Bruseli bude snažiť presvedčiť najmä východoeurópske krajiny, aby podporili obmedzenia na vyplácanie dávok ľuďom z EÚ v Británii.

Vzhľadom na vážnosť otázky je to banalita. No banalita, ktorá môže rozhodnúť.

Slováci záhradníkmi

Miroslav Vladovič žije v Británii tri roky. Na Slovensku pracoval v IT spoločnosti, no po príchode na ostrovy musel začínať od nuly. Či, ako mnohí iní Slováci, od kuchyne.

Práve tu sa stretol s mnohými Východoeurópanmi s nízkymi príjmami, ktorí sa s ním podelili o to, ako si privyrobiť aj na úkor britského sociálneho systému.

„Drvivá väčšina Slovákov sem prišla za lepšou prácou a tvrdo makajú na svojej angličtine. Avšak poznám aj mladých ľudí, ktorí si ešte v čase, keď pracovali na Slovensku, vytýčili ‚biznisplán‘ počať dieťa v Anglicku a žiť z prídavkov. Takýchto ľudí tu žije viac, dosť ľahko ich rozoznať už podľa toho, že po anglicky väčšinou takmer vôbec nevedia, aj keď tu žijú niekoľko rokov,“ hovorí Slovák, ktorý momentálne pracuje ako manažér stávkovej spoločnosti.

Jedným z prípadov je využívanie takzvaných tax credits, teda daňových dobropisov. Británia, ako jedna z mála krajín EÚ, takto podporuje nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. Ak zarobíte do istej sumy, respektíve do istého počtu hodín, dostanete od štátu niečo na prilepšenie.

„Polovica mojich kolegov v reštaurácii mala jednu prácu na 20 hodín a druhú načierno. Ľudia z Ázie robili v kebabárňach, Východoeurópania v poľských či rumunských potravinách. Stretol som Slovákov, ktorí si načierno privyrábali ako záhradníci. Mohli tak dostávať aj daňové dobropisy,“ hovorí 31-ročný muž, ktorý vystriedal viacero zamestnaní.

Ťažké rokovania

Práve tieto prilepšenia ku mzde sú jedným z hlavných sporných bodov. Premiér David Cameron navrhol akúsi pohotovostnú brzdu. Tá hovorí, že štyri roky by prístup k benefitom závisel od integrácie imigrantov na trhu práce. Pôvodne Cameron žiadal úplný zákaz sociálnych dávok pre prichádzajúcich občanov Európskej únie.

Ani tento ústupok nestačil, aby presvedčil všetky krajiny. Proti sú podľa Guardianu najmä štáty V4, ktoré v tomto postupujú spoločne a majú aj veľa svojich občanov v Británii. „Chystáme sa na ťažké rokovanie,“ povedal štátny tajomník slovenského ministerstva zahraničia Ivan Korčok.

Ďalšia z dávok, ktoré často využívajú Východoeurópania, je možnosť dostávať peniaze na dieťa aj vtedy, keď zostalo žiť doma a starajú sa oň starí rodičia. Kým u nás sa mesačne dávajú prídavky na dieťa vo výške 24 eur, v Británii je to celkovo asi 120 eur.

Briti teraz navrhujú systém, v ktorom by dostávali len takú sumu, na akú majú nárok doma. Vyzerá to tak, že na tom by štvrtkový samit nemal stáť.

„Vieme si to predstaviť, ale budeme bojovať proti tomu, aby sa indexácia prenášala aj na iné dávky, napríklad dôchodky,“ dodal Korčok.

Pozorovatelia očakávajú, že na samite napokon príde k dohode. David Cameron by hneď po návrate – v piatok – mal ohlásiť dátum referenda. To by sa malo konať v júni.

Briti musia presvedčiť ešte Francúzov, ktorí majú obavy z ústupkov Britov v prípade eurozóny. Ak by k dohode nedošlo, podľa portálu EUobserver by mohol nasledovať mimoriadny samit.

Podpora zotrvania z Únii medzi Britmi klesá. Zdroj: YouGov
Podpora zotrvania z Únii medzi Britmi klesá. Zdroj: YouGov

Prečo je to téma?

Keď v roku 2005 Británia ako jediná veľká krajina otvorila svoj pracovný trh pre desať nových členských krajín, hlavným argumentom vtedajšieho premiéra Tonyho Blaira bolo, že Británia tým získa. Prídu mladí prácechtiví ľudia, ktorí budú pomáhať ekonomike a platiť dane.

To sa aj potvrdilo, a práve na to poukazujú odporcovia škrtania benefitov pre migrantov. Aj keď to možno nedosiahlo rozmery, aké očakával Blair.

Podľa jednej štúdie zaplatili na daniach Východoeurópania o 12 percent viac, ako dostali zo systému. V prípade občanov starých členských krajín to bolo až 64 percent.

Prečo sú Briti nasrdení najmä na Východoeurópanov, hoci v Británii žije množstvo aj iných imigrantov? Dôvodov je viacero. Na rozdiel od cudzincov, ktorí neprichádzajú z EÚ, smú hneď po príchode žiadať takmer všetky dávky ako domáci Briti.

Deti na školách

Ako hovorí politológ Tim Haughton, otvorené útoky na ľudí odlišnej farby pleti by mohli viesť k obvineniam z rasizmu. No práve Východoeurópania tvoria drvivú väčšinu migrantov, ktorí do Británie prišli po roku 2005.

„Hlavne však množstvo Poliakov či Litovcov skončilo v mestách, kde domáci nemajú veľké skúsenosti s migráciou,“ dodáva politológ z Birminghamskej univerzity.

Tak či onak, aj on potvrdzuje, že dávky pre Východoeurópanov sa stali hlavnou témou kampane, či zostať v EÚ alebo nie. Momentálne vyhrávajú zástancovia „brexitu“. Podľa posledného prieskumu YouGov chce z Únie odísť 45 percent ľudí (zotrvanie si želá 36 percent), čo je najviac za posledné tri roky.

Ak by Cameron presadil svoje zmeny, väčšina ľudí by zrejme bola za zotrvanie. Tretina ľudí, ktorí sú dnes za odchod, považujú Cameronom navrhované zmeny za významné, čo môže hrať rolu.

„Prebieha kampaň a nezáleží na tom, čo hovoria politici či intelektuáli, ale bežní voliči. Napríklad výhody spoločného trhu sú pre bežných občanov vzdialené. Hmatateľnejší je pre nich fakt, že na miestnej škole, kde bolo kedysi 90 percent detí s materinským jazykom angličtinou, je ich teraz menšina. Alebo že v čakárni u lekára je veľa ľudí hovoriacich cudzím východoeurópskym jazykom,“ vysvetľuje Haughton.

Teraz najčítanejšie