Namiesto malárie ponúkame škandál a hanbu

Autor je bývalý poradca predsedu vlády

Ešteže vznikne ministerstvo športu a cestového ruchu. Najmä tá jeho druhá polovica. Treba sa totiž pripraviť na obrovský nápor turistov: to je tá členská krajina EÚ, kde obžalovaní a trestne stíhaní robia zmeny v trestnej legislatíve; to je tá členská krajina EÚ, ktorá sa vďaka nim stane aj centrom európskeho organizovaného zločinu; to je tá krajina, kde sa detinsky pokúšali sfalšovať účtovníctvo a oklamať svet… Poďme sa na týchto exotov pozrieť…

A my sa teraz bližšie pozrime na to posledné, čo je škandál a hanba, s prepáčením, ako Brno. V účtovníctve vrátane toho veľkého národného platí pravidlo, že peňažné toky sa priradia do toho účtovného obdobia, v ktorom, zjednodušene povedané, vznikol právny titul niečo zaplatiť alebo nejaký príjem získať. Volá sa to akruálne účtovníctvo.

Európsky štatistický úrad v súlade s týmto pravidlom potvrdil predchádzajúci postreh rozpočtovej rady k návrhu verejného rozpočtu, že kompenzácie vysokých cien energií z eurofondov, ktoré boli schválené na tento rok, majú byť príjmom tohtoročného rozpočtu bez ohľadu na to, že časť z nich bude reálne vyplatená až v budúcom roku. Lenže vláda asi polovicu z tej miliardy zaúčtovala do príjmov budúcoročného rozpočtu, čím zlepšila jeho celkovú bilanciu.

Je to zásadná vec, lebo zásadne mení pohľad na takzvané ozdravenie verejných financií, o ktorom sa v poslednom čase strašne veľa hovorí. Slovo takzvané je namieste, lebo je to presne naopak. Ak sa totiž energopomoc z eurofondov zaráta podľa akruálneho princípu do verejných príjmov za tento rok, rozpočtovaný deficit v tomto roku podľa rozpočtovej rady klesne na 6,1 percenta HDP a deficit v budúcom roku zasa vzrastie na 6,4 percenta. Inými slovami, táto vláda nedosiahne v roku 2024 žiadne úspory, neurobí žiadnu konsolidáciu, teda ani tú polpercentnú, ku ktorej sa prihlásil Robert Fico. Naopak, bude to len ďalšie míňanie a na dlh.

Po štvrtkovom „násilníckom“ schválení štátneho rozpočtu v parlamente premiér Fico dojemne objal ministra financií Ladislava Kamenického a ten mu to opätoval, akoby sa stalo čosi veľkolepé. I stalo sa, ako je opísané vyššie: škandál a hanba. Podpredseda parlamentu Ľuboš Blaha zas odbíjal pravdu odhaľujúce čísla slovami, čo tam po číslach, vláda predsa musí pomôcť seniorom i ľuďom s hypotékami. Budúce ministerstvo športu a cestového ruchu by malo tieto vzácne chvíle uchovať a premietať ich turistom spolu s tým, ako sa Slovensku o stámilióny predraží verejný dlh, keď po agentúre Fitch znížia ratingy aj zvyšné agentúry, čo je po takomto tristnom rozpočtovom výkone vysoko pravdepodobné.

Ponor do ústavnosti 

V kresťanskom svete sa vraví, že všetky cesty vedú do Ríma. Tie naše slovenské cesty teraz smerujú na Ústavný súd. Tam sa bude rozhodovať, či budeme onou exotickou destináciou pre turistov, ktorú sa zo Slovenska snaží spraviť Fico a spol. Destináciou, kde sa síce nenakazíte maláriou, ale neliberálnou demokraciou, čo je len eufemizmus na označenie vlády mafie.

Ústavný súd bude mať veľa práce s novými zákonmi i procesom, ako k nim vládna mašinéria dospela. No a do skúmaní ústavnosti toho či onoho by sa mala dostať aj otázka zdravých verejných financií. Zdravé verejné financie, presnejšie ich dlhodobá udržateľnosť, totiž patria do sústavy ústavou chránených hodnôt.

V ústavnom článku 55a sa dočítame toto: „Slovenská republika chráni dlhodobú udržateľnosť svojho hospodárenia, ktoré sa zakladá na transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov. Na podporu cieľov podľa predchádzajúcej vety ústavný zákon upravuje pravidlá rozpočtovej zodpovednosti, pravidlá rozpočtovej transparentnosti a pôsobnosť Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.“

Ústavný zákon o dlhovej brzde, na ktorý sa ústava odvoláva, v úvodnom ustanovení hovorí: „Tento ústavný zákon s cieľom dosiahnuť dlhodobú udržateľnosť hospodárenia Slovenskej republiky, posilniť transparentnosť a efektívnosť vynakladania verejných prostriedkov a v snahe podporiť dlhodobú konkurencieschopnosť Slovenskej republiky s prihliadnutím na požiadavku ekonomickej a sociálnej spravodlivosti a solidarity medzi súčasnými a budúcimi generáciami upravuje zriadenie a pôsobnosť Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, pravidlá rozpočtovej zodpovednosti a pravidlá rozpočtovej transparentnosti.“

Aby bolo jasné, čo sa myslí pod dlhodobou udržateľnosťou, citovaný ústavný zákon ju definuje ako „dosiahnutie takého stavu hospodárenia Slovenskej republiky, v ktorom saldo rozpočtu verejnej správy a dlh verejnej správy zabezpečujú, že ani očakávaná zmena príjmov verejnej správy a výdavkov verejnej správy podľa základného scenára v najbližších 50 rokoch nespôsobí nárast dlhu verejnej správy nad horný limit dlhu verejnej správy“. Kvapku kostrbaté, ale čo už.

A čo je onen horný limit dlhu verejnej správy? Ustanovuje sa „vo výške 50 percent podielu na hrubom domácom produkte“.

Slovenský verejný dlh v súčasnosti osciluje vysoko nad touto hranicou (zhruba 60 percent HDP), čo je dôvod, pre ktorý rozpočtová rada pridelila už dávnejšie našej dlhodobej udržateľnosti hospodárenia známku „vysoké riziko“. Dá sa teda skonštatovať, že stav slovenských verejných financií je už dlhší čas v rozpore s ústavou.

Hľadanie povolaného 

Otázka, pravdaže, znie, či všetko, čo je napísané v ústave alebo tvorí súčasť ústavného poriadku, musí byť aj vymožiteľné. Ktovie, možno nie všetko, ale mnohé je súdnou cestou vymožiteľné a malo by sa to týkať aj zdravia verejných financií, keďže sa celkom zreteľne črtá pravidlo, ako by to malo fungovať: v čase vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti verejných financií každý dodatočný rozpočtový výdavok (či už jednorazový, alebo štrukturálny, čiže opakujúci sa) musí byť transparentne vykompenzovaný buď na strane vyšších príjmov, alebo znížením iných výdavkov. Takto by sa ústavná deklarácia „Slovenská republika chráni dlhodobú udržateľnosť svojho hospodárenia“ premietla do praktickej politiky a zastavila by ten bezbrehý nezodpovedný populizmus, ktorý navádza Slovensko do bankrotu. Inými slovami, vláda môže robiť sociálnu politiku, akú chce, ale nie tým, že zvýši dlh.

Ešte konkrétnejšie a napríklad: 13. dôchodky bez fiškálnej kompenzácie sú v čase vysokého rizika protiústavné. Dotovanie hypoték bez fiškálnej kompenzácie je protiústavné. Dotovanie cien energií bez fiškálnej kompenzácie je protiústavné. Zvýšenie prídavkov na deti v čase vysokého rizika je bez fiškálnej kompenzácie protiústavné. A tak ďalej a tak podobne. Jednoducho, keď už máme v ústave aj také vznešené veci, ako sú zdravé verejné financie, tak si ich aj vymôžme. Azda sa nájde niekto povolaný, kto sa do toho vo vhodnej chvíli na Ústavnom súde oprie.

Pretože arogancii súčasnej vládnej moci, jej pohŕdaniu odbornosťou, jej ignorovaniu verejného záujmu treba postaviť všetky dostupné politické i právne prekážky.