Denník N

Veria na paranormálne javy, majú horšie analytické myslenie

Ak sa človeku prisní, že spadne lietadlo, a o týždeň nejaké naozaj spadne, bez schopnosti analyticky myslieť si oba javy spojí. Hoci sú úplne náhodné a neexistuje medzi nimi žiadna súvislosť.

Najprv vyriešte nasledujúcu slovnú úlohu: tenisová raketa a loptička spolu stoja 110 eur. Raketa stojí o sto eur viac ako loptička. Koľko stojí loptička?

Odpovedáte, že 10 eur? Omyl. Správna odpoveď je 5 eur. Ľudia, ktorí sa viac ako na pomalé analytické myslenie spoliehajú na (rýchle) intuície, chybujú pri riešení zadania častejšie.

Výskum Stephena Gray z univerzity v Chicagu a jeho kolegu Davida Galla ukázal, že ľudia, ktorí veria na paranormálne javy, dosahujú v analytickom myslení horšie výsledky. Ich štúdiu vydali tento mesiac v časopise Memory & Cognition.

Viera v paranormálne javy je v bežnej populácii rozšírená. Podľa prieskumu spoločnosti Gallup z roku 2005 verí až 41 percent Američanov na mimozmyslové vnímanie. 37 percent opýtaných si myslelo, že v domoch môže strašiť, 32 percent verilo na duchov zosnulých, 31 percent na telepatiu, 26 percent na jasnovidectvo a 25 percent na astrológiu.

Až 73 percent Američanov verilo na existenciu niektorého z desiatich paranormálnych javov na zozname.

Nového výskumu sa zúčastnilo viac ako 2-tisíc ľudí, medzi nimi skupina skeptikov na jednej strane a silno veriaci na paranormálne javy na strane druhej.

Pamäťové testy

Účastníkov experimentu podrobili pamäťovým testom. Autori predpokladali, že ľudia, ktorí veria na paranormálne javy, by v teste mohli dosiahnuť horšie výsledky. Prečo? Lebo si selektívne pamätajú iba časť údajov, ktoré vyhovujú ich predpokladu, že telepatia alebo astrológia je možná, a na zvyšok, ktorý im protirečí, zabudnú.

Táto hypotéza sa nepotvrdila. Skeptici i veriaci na paranormálne javy dosiahli v pamäťovom teste rovnaké výsledky. Za úlohu mali spomenúť si na čo najviac príbuzných slov (krk, vlk, tĺk…) bez toho, aby si chybne spomenuli na jedno slovo, ktoré nebolo na zozname, ale na zvyšok slov sa podobalo (hluk).

Udalosti z detstva

V inom pamäťovom teste ľudia hodnotili pravdepodobnosť, s akou v ich detstve nastalo 16 ľubovoľných udalostí, napríklad nález kľúčov, ktoré ich rodičia stratili. O týždeň neskôr autori vybrali 8 z nich a s pomocou účastníkov experimentu z nich vytvorili celý príbeh. O ďalší týždeň jedinci hodnotili pravdepodobnosť, či k danej udalosti v ich živote skutočne došlo.

Skeptici a veriaci na paranormálne javy dosiahli rovnaké výsledky.

To už neplatilo pri teste analytického myslenia. Ľudia riešili štandardné úlohy. Zo zoznamu slov (napríklad: strom – záhrada – lopata – pes – hruška – počítač), mali vybrať to, ktoré sa tam nehodilo. Alebo mali na základe logických pravidiel vyplniť prázdne miesto v rade: 2 – 4 – 6 – 8 – 10 – …

Analytické myslenie

Vo všetkých testoch analytického myslenia dosiahli skeptici lepšie výsledky ako veriaci na paranormálne javy. Vedci merali ochotu ľudí zapojiť sa do riešenia zložitých úloh. Vylúčili, že by za horšie výsledky mohla slabšia motivácia veriacich na paranormálne javy podieľať sa na výskume.

Horšie analytické schopnosti neznamenajú, že by ľudia automaticky verili na paranormálne javy. Ale môže ísť o jeden z faktorov, ktorý tomu pomáha. Ak sa človeku prisní, že spadne lietadlo, a o týždeň nejaké naozaj spadne, bez schopnosti analyticky myslieť si oba javy spojí. Hoci sú úplne náhodné a neexistuje medzi nimi žiadna súvislosť (post hoc, ergo propter hoc).

Výskum ukázal, že veriaci na paranormálne javy vykázali vyššiu životnú spokojnosť (z angl. life satisfaction). Ťažko povedať, prečo to tak je.

Dostupné z: DOI:10.3758/s13421-015-0563-x

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Omyly mysle

Veda

Teraz najčítanejšie