Newsfilter: Prekvapujúco veľa voličov Smeru vie, o čo Ficovi ide, ale je im to jedno

So špičkovou digitálnou ochranou ESET HOME Security zastavíte podvody skôr, než sa dostanú až k vám.

Správy vybral a komentoval Roman Pataj

1. Na čo nestačí nenávisť, to vyrieši podplácanie

27 percent voličov Smeru, 31 percent voličov SNS a až 39 percent voličov Hlasu si myslí, že vládna koalícia chce zrušením špeciálnej prokuratúry a znižovaním trestov pomôcť „svojim ľuďom“. Vyplýva to z prieskumu Ipsosu pre Denník N.

16 percent voličov Smeru, 23 percent SNS a 37 percent voličov Hlasu si zároveň nemyslí, že koalícia by mala zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry čo najrýchlejšie, teda tak, ako sa o to snaží.

No a to najlepšie na koniec: 29 percent voličov Smeru, 46 percent voličov SNS a až 53 percent voličov Hlasu nesúhlasí s tvrdením, že tresty za ekonomické trestné činy sú na Slovensku príliš vysoké a mali by sa znížiť.

Všetko sú to veľmi pozoruhodné čísla, pretože nám hovoria, že významná časť prívržencov vládnej koalície svojim favoritom neuverila ich argumenty, ktoré používajú pri svojom ťažení proti spravodlivosti, a vedia, že si len riešia svoje problémy so zákonmi. Časť z nich to považuje za správne, časti to neprekáža z iných príčin.

Dokonca aj v prípade Smeru je to približne štvrtina. Napriek veľkej snahe Roberta Fica sa mu tak nedarí ani všetkých svojich voličov presvedčiť, že jeho snaha nie je egoistická a pretláčané zmeny škodlivé alebo aspoň zbytočné.

Lenže tak otázka neznie. Dôležité je, či mu to politicky uškodí. A odpoveď je, že zatiaľ neuškodí. Prinajmenšom nie v dohľadnom čase. Ako už premiér avizoval, pre tú časť verejnosti, a teda aj svojich voličov, ktorú úplne nepresvedčil o čistote svojich úmyslov, už má pripravené svoje osvedčené riešenia. Okrem dotovania hypoték a cien energií či 13. dôchodkov už sľubuje, že minister pôdohospodárstva má na január pripravenú „celú batériu“ opatrení proti vysokým cenám potravín. Výsledkom bude jedine „batéria“ škodlivých výmyslov v čase klesajúcej inflácie.

Čaká nás teda klasický scenár – najtvrdšie jadro voličov presvedčí predseda Smeru svojou nenávisťou a zvyšok sa pokúsi umlčať rozdávaním a podplácaním, prípadne kombináciou oboch týchto taktík. Nevie sa dokedy, ale bude mu to fungovať.

2. Hlas: Zvýšme počet ústavných sudcov. Ústavný súd: Netreba. Hlas: Aj tak to skúsime

Dnes má Ústavný súd 13 sudcov. Teda mal by ich toľko mať, ale Peter Pellegrini odmieta vyhlásiť voľbu na umiestnené miesto po Jane Laššákovej, bývalej poslankyni Smeru. Predseda parlamentu to nerobí napriek tomu, že podľa zákona by to mal urobiť „bezodkladne“. Lenže tu nejde o zákon, ale mocenské hry – Smer, Hlas a SNS s voľbou počkajú na prezidentské voľby, aby im Zuzana Čaputová nezablokovala ich človeka.

Kým v plnení svojej zákonnej povinnosti Pellegrini zlyháva, myslí o ďalšie kroky dopredu. V Hlase už otvorene hovoria, že v budúcom roku nastolia otázku zmeny ústavy a rozšírenia počtu ústavných sudcov. V tejto chvíli nevidno, ako by sa im to mohlo podariť, pretože nemajú potrebných 90 hlasov, čo pragmaticky pripomína aj Roman Michelko z SNS.

Navyše predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan hovorí, že zvýšenie počtu sudcov nie je riešením problému v podobe zahltenia prípadmi. Tým by podľa neho bola zmena pôsobnosti, ktorá je v prípade Ústavného súdu priširoká.

Pellegrini však vraví: „Počkám si najprv na uzavretie tejto diskusie (o rozšírení počtu sudcov) a potom sa spolu s pánom predsedom Ústavného súdu vrhneme aj na to jedno meno. Dovtedy to určite niekoľko mesiacov pán Fiačan a Ústavný súd vydrží.“

V Hlase teda tvrdia, že súd má problém a potrebuje pomoc. Rýchle a správne riešenie im prikazuje zákon, ale Pellegrini hovorí, že on dá prednosť akejsi diskusii, o ktorej už teraz opozícia hovorí, že je zbytočná, pretože ona zmenu ústavy nepodporí.

Okrem čakania na prezidentské voľby prichádza do úvahy aj možnosť, že rozšírenie má pomôcť zmeniť pomery na Ústavnom súde a umožniť Robertovi Ficovi stať sa jeho predsedom. Platí to isté: nikto to nechce, ale Pellegrini aj tak bude zdržiavať.

3. Vláda prekročí výdavkové limity o 1,7 miliardy

Rozpočtová rada vypočítala, že výdavky v práve schválenom rozpočte na rok 2024 sú asi o 1,7 miliardy eur vyššie, než by mali byť podľa výdavkových limitov, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo.

Výšku výdavkových limitov stanovuje zákon. Budúci rok by hranica mala byť na úrovni 47,7 miliardy, ale vláda plánuje minúť až 49,4 miliardy.

Nejde o účtovnícky detail, ale o prekročenie zákonného limitu, ktorý má pomáhať, aby vlády nemíňali nikdy viac, ako dovoľujú príjmy. Naša schopnosť dodržiavať výdavkové limity je navyše jedným z míľnikov plánu obnovy, na základe ktorého sme už z Európskej únie dostali 460 miliónov eur, pričom ďalšie miliardy sú na ceste.

Budúcoročný rozpočet teda nielenže neplní náš vlastný záväzok, ale podľa rozpočtovej rady zhoršuje aj dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

Samozrejme, to sa všeobecne vie, odkedy vláda predstavila jeho podobu, ale neustále prichádzajú nové varovania, aké zlé to je. Zhodou okolností je spomínaných 1,7 miliardy takmer rovnaká suma ako 1,6 miliardy eur, ktoré vláda získa zvýšením rôznych daní, zmenami v druhom pilieri a podobne. Lenže celú túto sumu použije na populistické a škodlivé opatrenia, akými sú plošné udržanie cien energií pre všetkých či zbytočná pomoc so splácaním hypoték.

Ministerstvo financií tvrdí, že aktualizované výdavkové limity dostalo len tento štvrtok, preto ich nemohlo zohľadniť. A o tých, ktoré schválil predchádzajúci parlament vo februári, zas tvrdí, že už neplatia, lebo sa zmenila vláda. To je škandalózny postoj, pretože ním vlastne vládna koalícia vraví, že sa necíti byť viazaná ničím, čo sa tu za štyri roky odhlasovalo vo vláde či v parlamente.

Bývalá vicepremiérka úradníckej vlády Lívia Vašáková varuje, že pri takomto prístupe môže Brusel naše správanie považovať za neplnenie už zavedeného míľnika plánu obnovy. Výsledkom podľa nej môže byť zastavenie ďalších platieb alebo vrátenie už vyplatených stámiliónov.

Jednou vetou: 

4. Opozičné strany PS, SaS a KDH zvolajú ďalší protest na druhý januárový týždeň, oznámil predseda PS Michal Šimečka; opozícia sa pre stopnutie diskusie k rozpočtu obráti na Ústavný súd.

5. Rodiny vyšetrovateľov NAKA okolo Jána Čurillu prijmú zo zbierky na Donio.sk iba sumu, ktorú im zrážajú z výplaty, a náklady na právne zastupovanie, zvyšok chcú poslať na dobročinné účely; zároveň sa zaviazali, že ak vyhrajú súdy a doplatia im mzdy, peniaze vrátia a dajú na dobročinnosť.

6. Novým riaditeľom agentúry spravujúcej portál Slovensko.sk sa stal Ľubomír Mindek, do funkcie riaditeľa NASES ho vymenoval minister Richard Raši; viedol Slovenskú poštu v čase, keď ministerstvo dopravy ovládala Sme rodina.

7. Prezidentka Zuzana Čaputová rozhodla o udelení štyroch podmienečných milostí: trom mužom odsúdeným za prechovávanie a pestovanie marihuany na vlastnú spotrebu a matke troch detí, ktorá bola odsúdená za daňový trestný čin.

8. V Anglicku zadržali jedného z najhľadanejších Slovákov Romana Lakatoša, informujú Aktuality; medzinárodný zatykač naňho vydali pred dvoma rokmi za založenie zločineckej skupiny a drogovú trestnú činnosť.

9. Prezidentka bude vetovať zrušenie špeciálnej prokuratúry, ak novela prejde v súčasnej podobe.

10. Rozpočtová rada znížila odhad schodku verejných financií na tento rok na 5,8 percenta, odôvodňuje to najmä vyšším než očakávaným nárastom daňových a odvodových príjmov; v novembri očakávala 6,0 percenta.

Zaujímavé články:

O slovenskej demokracii sa bude rozhodovať nielen v parlamente a na uliciach, ale aj na Ústavnom súde. Do skúmaní ústavnosti toho či onoho by sa mala dostať aj otázka zdravých verejných financií. Zdravé verejné financie, presnejšie ich dlhodobá udržateľnosť, totiž patria do sústavy ústavou chránených hodnôt.

Ivan Štulajter o verejných financiách a ústave (dennikn.sk)

„Lex Kuciak“ – prichádza zákon inšpirovaný vraždou novinára. Vládna moc bude konfrontovaná so skutočnými trendmi v civilizovanom svete.

Ján Füle o novej legislatíve (sme.sk)

Pokiaľ je možnosť utiecť, rozhodne treba utiecť. Keď som však v situácii, že utiecť nemôžem, pretože by to pre mňa bolo nebezpečné, nasleduje druhá časť pravidla – schovať sa. Zabarikádovať sa tým, čo je poruke, aby som zamedzil prístupu útočníka, zamknúť sa, zhasnúť. To teraz koniec-koncov boli aj výzvy polície. Ak som však na mieste, kde sa nemôžem ani schovať, musím bojovať o život a pokúsiť sa útočníka zlikvidovať.

Zdeněk Kalvach o správaní počas udalostí, akou bola streľba v Prahe (dennikn.sk)

Graf dňa:

Toto nie je graf roka, ale dvoch rokov. Ukazuje rizikové prirážky na naše vládne dlhopisy v porovnaní s vybranými krajinami eurozóny. Riziková prirážka je rozdiel medzi úrokmi na naše dlhopisy oproti nemeckým, ktoré sú pokladané za bezrizikové. Inak povedané: je to dodatočný náklad nášho dlhu nad vývoj bežných úrokových sadzieb pre 10-ročné dlhopisy.

Ešte začiatkom roku 2022 sme platili za náš dlh len mierne vyššiu cenu než Nemecko – okolo tretiny percentného bodu. Podobne ako Rakúsko a výrazne menej než dlhodobo rizikové krajiny južnej Európy. Lenže kým pred dvomi rokmi boli naše prirážky podobné ako rakúske, dnes sú dvakrát vyššie. Ešteže aspoň to Taliansko stále zostáva v grafe nad nami, takže do nového roku môžeme vstúpiť s uspokojením, že nie sme úplne najhorší.

Citát: 

Zuzana Čaputová

Posledné slovo Braňa Bezáka:

Nadchádzajúce sviatky sú oslavou toho, o čom evanjelista Ján napísal: „A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.“ My kresťania to čítame ako opis Božieho vtelenia v podobe Kristovho narodenia.

Tá veta však môže mať aj nenáboženský zmysel.

Hovorí, že slová sa vteľujú do našich životov a prebývajú s nami.

Svet bude taký, akým slovám dovolíme, aby sa stali telami.

Prajem vám Vianoce plné zmysluplných slov.