Denník N

Babitzová: SDKÚ ovládali sponzori, do volieb idem, pretože niekto z pravice sa spojí s Ficom

Eva Babitzova sa narodila v roku 1966 v Čadci. Vyštudovala Matematicko-fyzikálnu fakultu UK v Bratislave, špecializáciu fyzika plazmy. Neskôr bola redaktorkou v Slovenskom rozhlase a v Trende, asi rok a pol bola marketingovou riaditeľkou SME. Pôsobila na najvyšších postoch úspešného rádia Expres, stala sa prezidentkou Asociácie nezávislých rozhlasových a televíznych staníc Slovenska, nominovali ju na manažérku, ženu aj Slovensku roka. Nakrátko vstúpila do SDKÚ a po odchode založila stranu Šanca, ktorej je predsedníčkou. Je rozvedená a má jednu dcéru. Foto N – Tomáš Benedikovič
Eva Babitzova sa narodila v roku 1966 v Čadci. Vyštudovala Matematicko-fyzikálnu fakultu UK v Bratislave, špecializáciu fyzika plazmy. Neskôr bola redaktorkou v Slovenskom rozhlase a v Trende, asi rok a pol bola marketingovou riaditeľkou SME. Pôsobila na najvyšších postoch úspešného rádia Expres, stala sa prezidentkou Asociácie nezávislých rozhlasových a televíznych staníc Slovenska, nominovali ju na manažérku, ženu aj Slovensku roka. Nakrátko vstúpila do SDKÚ a po odchode založila stranu Šanca, ktorej je predsedníčkou. Je rozvedená a má jednu dcéru. Foto N – Tomáš Benedikovič

Stojím si za názorom, že boli mizernou a žiadnou opozíciou Ficovi, odkazuje Eva Babitzová pravici. Mali tri a pol roka dovolenku, a teraz im sestričky a učitelia musia ukazovať, ako sa robí opozícia, tvrdí šéfka Šance.

Eva Babitzová hovorí aj o tom

  • ako v SDKÚ sponzori „sedeli niekde v zadnej miestnosti“;
  • či je Šanca naozaj stranou nových tvárí a či verí, že sa dostanú do parlamentu;
  • o nápade mikropodnikania a o tom, ako sa zbaviť masy eštebákov v súdnictve.

 

S Evou Babitzovou hovoríme pred voľbami v rámci série rozhovorov s lídrami strán, ktoré sú dlhodobo pod hranicou zvoliteľnosti. Aj tak je podľa nás dôležité poznať ich názory. V tejto sérii už vyšli rozhovory s Jurajom Miškovom (SKOK!) či s Pavlom Frešom (SDKÚ).

Vyštudovali ste „matfyz“, odbor fyzikálna elektronika a optika so špecializáciou fyzika plazmy. Je to dosť záhadný názov, čo si pod ním môžeme predstaviť?

Znie to horšie, ako to v skutočnosti je. Za normálnych okolností plyn nevedie elektrický prúd a keď sa pod tlakom nejakých okolností zblázni a začne ho viesť (či už je to blesk, alebo koronový výboj), tak sa stáva plazmou.

Čím by ste sa stali, keby ste pokračovali v odbore?

Študovala som vedecký odbor, takže som mala dve možnosti. Prvá bola vedecký pracovník, alebo sa uplatniť v praxi – v aplikovanej fyzike. Po niekoľkých týždňoch v SAV na praxi za socializmu som pochopila, že veda nie je moja cesta, tak som si hľadala uplatnenie v aplikovanej fyzike.

Takže skončili ste vysokú školu, a…?

Nastúpila som do Slovenského rozhlasu…

Čo to má spoločné s fyzikou?

S fyzikou to má spoločné len to, že som počas štúdia vysielala v internátnom rozhlasovom štúdiu. Väčšina „matfyzákov“ mala koníčky, ktoré nemali nič spoločné s matematikou a fyzikou, aby prežila to „kockaté“ štúdium. Paralelne som si hľadala prácu v aplikovanej fyzike a v rozhlase. Vyšlo to v rozhlase.

Neskôr ste boli marketingovou riaditeľkou denníka SME a potom ste pôsobili vo vrcholovom manažmente Rádia Expres v čase, keď sa z neho stalo jedno z najpočúvanejších rádií. Nasledovali nominácie žena roka, manažérka roka, stali ste sa prezidentkou Asociácie nezávislých rozhlasových a televíznych staníc. Čo sa musí v živote stať, aby niekto s takýmto pozadím vstúpil do politiky?

Asi súbežne niekoľko vecí naraz. Po prvé, ste na nejakom mieste už veľmi dlho a podliehate rutine. Nie je vaším štýlom užívať si pokoj a ničnerobenie. Nehrám golf, hľadala som, kam z toho odísť, kde by som zase niečo robila. Zastihlo ma to v situácii, keď dcéra odchádzala študovať do zahraničia a zároveň som dostala ponuku na krízový manažment. Bola to veľká výzva a ja im ťažko odolávam. Po dlhšom rozhodovaní som si povedala: „OK, idem to skúsiť.“ Nemálo k tomu prispel fakt, že som už nemala koho voliť.

V roku 2014 ste vstúpili do SDKÚ. Chvíľu to vyzeralo, že viete, čo robíte, ale po niekoľkých málo mesiacoch ste odišli. Čo také sa stalo, že to úspešný manažér po takom krátkom čase vzdá? Neodhadli ste riziko svojho „podniku“?

Stalo sa niekoľko vecí. Ťažko môžete predpokladať, že ľudia, ktorí rozhodujú o strane, stratia úplne kontakt s realitou.

Ale vy ste tam prišli ako krízový manažér. Oni už boli stratení dávno.

Áno, ale keď vás niekto osloví ako krízového manažéra, tak predpokladáte, že si je vedomý svojich dvojpercentných preferencií. Samozrejme, že som mala informácie, ale vysvetlím to na príklade. Rozhodnete sa, že skúsite opraviť nehnuteľnosť postavenú na slušných základoch s dobrým štýlom. Viete, že je to ruina, ale poviete si: zachrániť ju by bolo fajn. Máte všetky technické informácie a fotografie, ale keď sa postavíte dnu, obzriete sa okolo seba, pochopíte, že sa to nedá. Vedela som, do čoho idem, z technického hľadiska, ale to, ako sa strana správala, bolo nečakané. Správali sa nelogicky. Bodkou bol kongres v Senici. Odstúpili dvaja podpredsedovia, Vilo Novotný a Ivan Štefanec, ktorí ma nahovorili na politiku, a udialo sa to, čo sa udialo. Bolo to už absolútne za čiarou.

Pokúsili ste sa – vlastne vy ste sa ani nepokúsili – krízovo zachraňovať SDKÚ ako firmu, ale strana sa správa a riadi bežnému človeku nepochopiteľnými pravidlami a zákonitosťami. Bol toto základný problém?

Nepokúsila, lebo som sa k tomu ani nedostala. Na to by som pravdepodobne narazila, keby som pokračovala ďalej. Viem, že strana sa riadi inak ako firma. Na druhej strane, v SDKÚ bolo veľa vecí, ktoré sa nastaviť dali.

Vyše dva mesiace, to je čas tak na vytlačenie vizitiek… Predtým ste mali dobrý nos na úspešné projekty. Čo sa stalo, že to bolo také zásadné a nepredvídateľné?

Zásadná miera vplyvu sponzorov, ktorí sedeli niekde v zadnej miestnosti a ovládali hlasovania krajov. Zistíte, že ste sa ocitli v prostredí, kde sa rozhoduje inde, a je to tak veľmi „inde“, že tam nechcete rokovať.

Rozumiem tomu správne, že SDKÚ bola vtedy už nereformovateľná?

Áno.

Založili ste novú pravicovú stranu Šanca. Pripadá mi to ako ľúbivý, všobecne prijateľný názov bez obsahu.

Obsah tam vnímam. Málokto si zvolí konfrontačný názov strany ako napríklad Vzdor. Názvy s obsahom, ako napríklad Občianskodemokratická strana, sa už nedajú použiť. Všetky, ktoré majú nejakú hlavu a pätu, sú už minuté. Zostal už len nejaký jednoslovný názov s obsahom.

Šanca je slovo bez obsahu. Šanca na čo? Šanca je emócia.

Pre vás bez obsahu, ja si to nemyslím. Okrem toho, politika je o emóciách.

Hlavne o racionálnych riešeniach.

Ponúkame kombináciu. Racionálne riešenia aj emóciu, nadýchnutie sa. Pre mňa slovo Šanca obsah má.

Keď ste založili Šancu, hovorili ste, že hľadáte ľudí, ktorí v politike neboli, hlásali ste, že politika patrí novým tváram, ale dvojkou na kandidátke a podpredsedom sa stal Viliam Novotný. O ňom sa nedá povedať ani to, že je v politike krátko.

Vilo je starý skúsený politik.

Dokonca je zo strany, z ktorej ste odišli veľmi rada a rýchlo.

Odišli sme z SDKÚ spolu, takže to nie je argument.

Prišli ste po dvoch mesiacoch na to, že strana je nereformovateľná a problém je v nej samej. Pán Novotný potreboval na to aký dlhý čas?

Otázka je neférová z dvoch dôvodov. Mala by som odpovedať za neho a predpokladáte, že je za tým niečo zlé. Ale odpoviem. Vilo Novotný bol pri zakladaní SDKÚ. Keď privediete projekt na svet, máte k nemu inú väzbu a nesiete si v sebe nádej, že sa dá nejako opraviť.

Nie ste schopný ho reálne vnímať?

To mi nepodkladajte.

Len sa pýtam.

Ste ho schopný reálne vnímať, ste však ochotný nasadzovať stále sily, aby sa to zmenilo. Stála som na začiatku Rádia Expres. Keby sa mu nedarilo, prišiel by niekto zvonku a povedal „zavrite to“, stále by som verila, že sa to dá opraviť. Je v tom miera lojality a nádeje. Do SDKÚ som prišla zvonku. Odhliadnuc od toho, že som bola ich volič (navyše v posledných voľbách nahnevaný, takže som ich nevolila), mala som odstup. Umožnil mi povedať „takto nie“, a to je ten rozdiel.

Noví ľudia do politiky…

Okrem toho, že chcem nových ľudí do politiky, vždy som si vážila odbornosť. Považujem to za jeden z faktorov úspechu Expresu. Ak zakladáte politickú stranu, idete do volieb a do politickej konfrontácie, musíte mať vedľa seba aspoň jedného skúseného straníka. Inak urobíte veľa naivných zbytočných chýb, ktorým by ste sa mohli vyhnúť.

Zvnútra Šance to môže vyzerať aj tak, ako hovoríte. Zvonku to vyzerá tak, že ste potrebovali vedľa seba nejakú známu tvár. Vy ste nesporne známa a úspešná v biznise, ale v politike nie tak celkom.

Povedzme to rovno. Som okrem špecifickej brandže úplne neznámy človek, to viem. Ale veď sa pozrite na našu kandidátku. Nie je tam žiadna celebrita. Vôbec neuvažujem týmto smerom.

Videl som kandidátku, ale celebrity, to už je asi prekonané. Posledný bol asi Golonka.

Keby som zúfalo hľadala nejaké známe tváre, tak ich nájdem. V rádiu ani v strane som nikdy nešla cestou známych tvárí a skratiek. Dôvod, prečo je tam Vilo Novotný, je jednoduchý. Okrem toho, že sme do politiky vliezli spolu, on ma presvedčil. Potom sme sa rozhodli, že založíme spolu stranu.

V jednom z rozhovorov ešte koncom roka 2014 ste jasne povedali, že sa vymedzujete voči štandardným stranám. Potom ste rokovali s Bugárovým Mostom, s Procházkovou Sieťou… Čo sa stalo s vymedzením?

Rokovali sme s viacerými stranami, jedine Most to zverejnil. Slovenskej politike chýba spolupráca. Ak som použila pojem vymedzenie, myslela som tým vymedzenie v zmysle, v čom je strana iná. Keby som sa nepotrebovala voči nim vymedziť, tak ich volím a nemusím strašiť v politike. Vymedzujem sa v názoroch, ako riadiť krajinu, a v mnohých ďalších, ale to neznamená, že by som s nimi nemohla spolupracovať, ak by sme sa dostali do parlamentu.

Asi vám ani nič iné nezostane.

Samozrejme, ale jasne sme sa vymedzili len voči Smeru.

Úplne tomu nerozumiem. Hovorili ste, že Fico by už mal skončiť…

To by bolo najlepšie pre Slovensko.

… hovoríte, že terajšia opozícia nič neurobila a je nefunkčná. Tak chcete ich nahradiť, alebo spolu s nimi niečo meniť?

Je normálnou súčasťou politiky, že kritizujem politických oponentov, ale s niektorými viem spolupracovať aj rokujem. Demokracia je súťaž a najmä pred voľbami sa strany kritizujú. Nevidím v tom problém. Stojím si za názorom, že boli mizernou a žiadnou opozíciou Ficovi. Mali tri a pol roka dovolenku, a teraz im sestričky a učitelia musia ukazovať, ako sa robí opozícia. Chcem sa dostať do parlamentu aj preto, lebo očakávam, že niektorá zo strán urobí podraz a spojí sa s Ficom. Chcem byť človekom, ktorý to bude nahlas kritizovať, a ukážem im, ako sa robí opozícia poriadne. Ale to neznamená, že sa na niektorých veciach nedohodneme.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

V politike sa robia dohody, vy ste však o opozícii hovorili ako neschopných ľuďoch. Odkiaľ pramení váš optimizmus, že sa po týchto voľbách zrazu zmenia?

Nezmenia sa. Za istých okolností sú použiteľní. Závisí od toho, aká bude situácia po voľbách číselne, v akej budú situácii, aj od nich, čo urobia.

Noví politici, nová politická kultúra. Odniekiaľ si to pamätám. Pripadá mi to ako oxymoron. Noví, ale to, čo hovoríte, je staré.

Prečo si myslíte, že to, čo hovorím, je staré?

Preto, lebo o nových politikoch hovorili aj takí ako Rusko a ďalší. Ale tých nových nahradili vždy nejakí iní noví. Čím ste iní noví vy?

Životnou skúsenosťou. Sme ľudia, ktorí už niečo riadili…

Riadili už viacerí v parlamente.

Až toľko ich tam zase nie je. Máme skúsenosti s dvomi premiérmi, doktormi práv, ktorí nikdy nič neriadili.

Sulík riadil, Matovič riadil, Žiga riadil…

Samozrejme, aj Rusko riadil. Šanca má ľudí z praxe, ktorí pokrývajú rôzne oblasti.

Napríklad?

Stano Horník, primátor Hriňovej, angažuje sa v regionálnom rozvoji, Jarka Lukačovičová, odborníčka na dane a odvody, rozumie do hĺbky tomu, čo treba živnostníkom na Slovensku, a ďalší.

Predpokladám, že aj programovo chcete priniesť niečo nové. Čo by to mohlo byť?

Sme strana, ktorá pociťuje zodpovednosť voči budúcnosti. Chceme dosiahnuť vyrovnaný rozpočet, razantne zvýšiť potravinovú sebestačnosť Slovenska, chceme dať úplnú prioritu školstvu a zmeniť podmienky pre živnostníkov a podnikateľov. Novou vecou by mohlo byť aj to, že chceme dostať do legálneho režimu ľudí, ktorí už dnes robia v šedej ekonomike, ale vedeli by sa o seba postarať. Terajší rámec im to neumožňuje.

Mikropodnikanie?

Áno, chceli by sme zaviesť inštitút mikropodnikateľa. Nemusel by viesť účtovníctvo, stačí mu evidencia príjmov a výdavkov, ale jeho doklad slúži ako daňový podklad pre iného podnikateľa. Napríklad, ak teta pečie buchty do penziónu, tak majiteľ si dá výdavky legálne do nákladov. Mikropodnikanie by sa dalo robiť do päťtisíc eur ročne. Mikropodnikateľ by zaplatil 120 eur ročne a pokryl by všetky záväzky voči štátu, pokiaľ ide o sociálne poistenie a dane.

Nejaká systémová daňová alebo odvodová reforma, alebo všetko je v poriadku?

Nie je všetko OK. Chceli by sme sa vrátiť k rovnej dani a postupne ju znižovať, ako to ekonomika dovolí.

Pätnásť percent?

Nie, devätnásť, ale s trendom postupného znižovania. Smerovanie k vyrovnanému rozpočtu má pre nás vyššiu prioritu. Vieme, že treba robiť niečo aj s výškou odvodov, ak sa tu má úspešne podnikať.

„Niečo robiť“ znamená čo?

Znižovať.

Na vyrovnaný rozpočet, na nižšie dane aj na znižovanie odvodov potrebujete zdroje. Odkiaľ?

Rezerva je v miliarde až dvoch, ktoré odchádzajú pri podvodoch na DPH, ktorým sa dá zamedziť zákonom. Umožníte uplatniť si DPH reťazi firiem až na konci.

To nie sú isté peniaze.

Ďalší zdroj príjmov je zo šetrenia v štátnej a verejnej správe. Máme veľmi veľa úradníkov, množstvo rôznych príspevkových organizácií ministerstiev. Podrobíme to prísnemu auditu. V programe narábame s pojmom nulový rozpočet. Urobili to aj Briti pred niekoľkými rokmi. Každá rozpočtová položka sa obhajuje nanovo, nie k uplynulému roku.

Všetko, čo ste vymenovali, sú síce voľné peniaze, ale nemôžete s nimi počítať s istotou, že vyrovnajú výpadok po znížení daní a odvodov.

Keď sme hovorili o návrate k devätnásťpercentnej dani, kalkuluje sa to rovnako ťažko ako prvý raz, keď nevedeli, ako to dopadne. Okrem toho nehovoríme, že znížime dane a odvody. Hovoríme, že ich budeme znižovať v závislosti od stavu ekonomiky. Prioritou je pre nás vyrovnaný rozpočet.

V programe spomínate aj justíciu. Ako by po marci mohla vyzerať podľa vás?

Justícia je veľký problém a treba ju riešiť. Najjednoduchšie by to bolo s ústavnou väčšinou, čo sa nedá očakávať. Bez ústavnej väčšiny sa dá „rozchodiť“ disciplinárny súd, ktorý absolútne nefunguje. Pritom je to jediný prvok s právomocou riešiť sudcov, ktorí súdia zle, málo a sú problémoví. Súdnictvo je neriaditeľné.

Čo to znamená rozchodiť disciplinárny súd?

Znamená to dať tam ľudí a dozrieť z pozície ministra, aby súd rozhodoval rýchlo a aby sudcov, ktorí zlyhávajú, dostal mimo systém.

Nejaký systém existuje. Vy by ste chceli aký?

Hovorím o disciplinárnom súde. Keby posadili na stoličku ministra skúseného sudcu, ktorý využije nástroje na to, aby sa sfunkčnil disciplinárny súd, systém sa zlepší.

Aké nástroje by mal využiť?

V tejto chvíli neviem, aký je mechanizmus. To, čo viem, je, že počet disciplinárnych konaní klesol za posledné roky takmer na nulu.

Trojdelenie moci nedáva ministrovi veľa možností zasahovať do justície.

Vytvoria sa zákony, ktoré zmenia podmienky fungovania disciplinárneho súdu. Máme odborníčku na justíciu Janu Hreňovú, ktorá robila na ministerstve spravodlivosti u Lucie Žitňanskej. Analýza fungovania disciplinárneho súdu je hotová. Vo chvíli tohto rozhovoru nemám odpoveď na to, ako sa dá sfunkčniť. Ako politička môžem urobiť minimálne to, že nahlas poviem v najbližších dňoch, ako nefunguje, a veľmi nahlas budem klásť otázky, ako je možné, že oslobodzuje sudcov, ktorí očividne pochybili. Nerozhodujú a púšťajú sudcov.

V demokracii je azda aj dobré, že o súdoch nemôže rozhodovať minister.

Pozrite sa, prvým rozhodnutím, že sudca odchádza do dôchodku 62-ročný, by sme sa zbavili takej masy eštebákov, že by to bolo užitočné. Stálo by za to, nechať si chvíľu nadávať z Európskej únie.

Ako je to s volebným zákonom?

Volebný zákon už máme takmer hotový, dokonca v paragrafovom znení. Chceme zmenu na osem volebných obvodov.

Zaujíma ma filozofia tej zmeny.

Chceme oslabiť silu straníckych centrál. Volilo by sa z kandidátky s počtom 17 až 21 kresiel podľa počtu obyvateľov v krajoch. Čo sa stane? Keď poslanec príde do parlamentu teraz, stane sa mu v hlave niečo také, že zúfalo túži, aby tam bol znova. Systém jedného volebného obvodu zaviedol Mečiar a všetci demokrati ho masívne kritizovali. Odvtedy sa zmenilo päť vlád a nikto to nezmenil, lebo strany zistili, že im vyhovuje. Šéf strany alebo predsedníctvo rozhodujú o tom, kto bude v parlamente.

Alebo sa kandidát prekrúžkuje.

Áno, ale to je veľmi neistý plán. Istejší je poslúchať. Život ukazuje, že efektívnejšou stratégiou pre poslanca je byť poslušným lokajom strany, a tak sa dostane na zvoliteľné miesto. V prípade ôsmich obvodov strana potrebuje ľudí, ktorí dokážu uspieť v regiónoch. Poslanec zvolený za Banskobystrický kraj už nemá jediného pána, šéfa strany, keď hlasuje. Vie, že jeho voliči ho sledujú. Povie: „Nemôžem takto hlasovať, lebo ma už nezvolia.“

Nie som si istý, že to bude fungovať práve takto.

Skôr či neskôr bude. Ľudia sa učia demokracii, aj v komunálnych voľbách sa začínajú správať inak.

V komunálnych sa voliči správali vždy inak.

Začína sa to meniť a naučia sa to. Určite to nebude fungovať takto v prvom volebnom období, ale časom áno. Okrem toho, núti to k spolupráci. Keď sa bude rozhodovať o niečom dôležitom pre východné Slovensko, tak si vieme ľahko predstaviť, že sa spoja poslanci zvolení na východe bez ohľadu na stranu a budú nútiť strany spolupracovať.

Predstava, že straník v Košiciach alebo v Bystrici sa bude správať v novom systéme inak ako doteraz, nezávisle od strany, je fascinujúca. Obávam sa, že strany vyberú do regiónov tých istých, ktorí sú teraz na prvých miestach na kandidátke.

Nemyslím si, že sa stanú nezávislí od strany, ale budú viac závislí vzájomne. Možno v prvých voľbách ľudí len rozhádžu do ôsmich regiónov, ale ak strany, ako napríklad Šanca, odvážne postavia odborníkov z regiónov, bude to pre ich papalášov z Bratislavy veľká konkurencia a príliš veľké riziko.

Problém je, že postavia známych.

Aj v regiónoch sú známi ľudia. Naši členovia sa smejú, že máme na kandidátke v prvej desiatke jedinú Bratislavčanku a aj tá je Kysučanka.

Všetko, o čom ste hovorili, môžete robiť až po prekročení piatich percent. Ako to vyzerá teraz s preferenciami?

Momentálne sa prieskumy pohybujú medzi 1,7 a 2. Pre mňa je hlavný parameter, že tu máme 20 percent nahnevaných frustrovaných voličov, ktorí voliť chcú, ale sú nerozhodnutí. Sú to pravicoví voliči, pretože ľavicoví túto traumu nemajú. O nich sa bude súťažiť do posledného dňa.

V posledných voľbách bolo treba na vstup do parlamentu približne 120-tisíc hlasov.

Áno, to je číslo, ktoré potrebujeme. Verím si, že ho dáme. Sme aktívni na sociálnych sieťach, máme regionálne štruktúry, osobnosti a ešte stále prebieha kampaň.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Rozhovory

Voľby 2016

Slovensko

Teraz najčítanejšie