Denník N

Hibernujú mesiace, no ich svaly neslabnú. Ako nás medvede môžu naučiť zachraňovať životy

Medveď odchytený a uspatý sedatívami počas zimného spánku. Foto - Ole Frøbert
Medveď odchytený a uspatý sedatívami počas zimného spánku. Foto – Ole Frøbert

Výskum hibernácie môže priniesť pokrok v medicíne aj astronautike.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Píše Dino Grandoni, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post.

Kardiológ Ole Frøbert sa opatrne sklonil k pacientovi. V rukách držal skúmavky s krvou, ktoré vložil do plastového vrecka.

Odber krvi bol tentoraz náročnejší, než ako bol Frøbert zvyknutý. Sťažil ho mráz aj srsť a tuková vrstva pacienta.

„Nie je ľahké nájsť a napichnúť medvediu žilu,“ vraví.

Frøbert, ktorý zvyčajne pracuje ako lekár v Univerzitnej nemocnici v Örebro vo Švédsku a na Aarhuskej univerzite v Dánsku, nasadol na snežný skúter a vo Švédsku sa vydal za medveďmi. Bol odhodlaný nájsť odpoveď na otázku, ako presne medvede prežijú svoj dlhý zimný spánok bez toho, aby zomreli.

Medvede a iné zvieratá sa počas hibernácie očividne úspešne vyhýbajú množstvu ťažkostí – krvným zrazeninám, preležaninám, strate kostnej hmoty či ochabovaniu svalov.

Lekári a veterinári po celom svete preto teraz skúmajú schopnosti hibernujúcich zvierat a zistenia využívajú pri vývoji liekov na liečbu kardiovaskulárnych problémov a iných ochorení u ľudí.

Frøbertova snaha porozumieť zloženiu krvi hibernujúcich medveďov je súčasťou rozsiahlejšieho výskumu medveďov a iných hibernujúcich zvierat. Do výskumu hibernácie investujú dokonca aj vesmírne agentúry či armády s nádejou, že nové objavy pomôžu astronautom lepšie zvládať útrapy vesmírneho cestovania a liečiť zranených vojakov.

„Od prírody sa môžete naučiť naozaj veľa. Oveľa viac, než si myslíme,“ hovorí Manuela Thienelová, kardiologička z Mníchovskej univerzity, ktorá spolupracovala s Frøbertom a viedla nedávnu štúdiu o hibernujúcich medveďoch.

Medveď hnedý s vysielačkou a GPS obojkom. Foto – Ole Frøbert

Testovanie liekov a iné lekárske štúdie prebiehali a prebiehajú s využitím laboratórnych potkanov a myší. Práca výskumníkov ako Frøbert a Thienelová je súčasťou širšieho výskumu zvierat, ktoré sa doteraz neskúmali s cieľom vyvinúť nové lieky pre ľudí.

„Bežný lekársky výskum ma už unavoval,“ hovorí Frøbert a opisuje tradičný postup, keď na myšiach alebo potkanoch prebiehajú experimenty, pokým sa nenájde účinná liečba. „S medveďmi je to naopak,“ hovorí.

„Hibernujúci medveď hnedý je zviera, ktoré neochorie, hoci by malo,“ pokračuje. „Je ako živá knižnica biologických riešení,“ dodáva Frøbert.

Záhada medvedej krvi

Medvede hnedé berú svoj zimný spánok vážne. Po tom, ako chlpatí obri na jeseň naberú kilá, môžu hibernovať až osem mesiacov.

Ak by sa človek pokúsil spať rovnako dlho – bez ohľadu na to, aký by bol unavený – dopadlo by to škaredo: svaly by atrofovali, kosti by sa oslabili a pokožka by bola zaparená od preležanín.

Hibernácia v skutočnosti nie je typom spánku, aký zažívajú ľudia. Je to niečo oveľa extrémnejšie:

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Medvede

Príroda

Prírodné vedy

Veda

Teraz najčítanejšie