Izrael ďalej zintenzívňuje vojnu v Gaze. Už teraz je to jeden z najzničujúcejších konfliktov storočia, píše Guardian

V čase, keď humanitárne organizácie čoraz intenzívnejšie vyzývajú k prímeriu, Izrael sľubuje ďalšie zintenzívnenie vojny proti Hamasu.

Podľa premiéra Benjamina Netanjahua, ktorý začiatkom týždňa osobne navštívil Pásmo Gazy, v tejto chvíli ukončenie bojov „neprichádza do úvahy“.

Netanjahu sľubuje, že izraelská armáda bude v invázii pokračovať až do „úplného víťazstva“. Lenže viacerí tvrdia, že jeho kabinet zatiaľ nespresnil, čo presne by víťazstvo znamenalo.

„Zničenie Hamasu? Myslí si niekto, že je to možné? Ak áno, vojna bude trvať desať rokov,“ vyhlásil prednedávnom francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Izraelská armáda tvrdí, že od začiatku operácie zabila 8-tisíc palestínskych ozbrojencov. Táto informácia sa však nedá overiť a New York Times upozorňujú, že v Gaze môže byť dokopy 25- až 40-tisíc militantov.

Čoraz viac ľudí sa pripravuje na ešte horší scenár 

Denník The Guardian píše, že izraelská vojna v Pásme Gazy je už teraz „jedným z najzničujúcejších konfliktov“ 21. storočia. Podľa odhadov úradov v Gaze, ktoré kontroluje teroristické hnutie Hamas, izraelská armáda zabila vyše 20-tisíc Palestínčanov a zranila ďalších 55-tisíc ľudí. Zhruba 85 percent obyvateľov Gazy muselo opustiť svoje domovy, na mieste funguje len deväť z 36 nemocníc a hladuje najmenej štvrtina populácie.

V Izraeli v dôsledku útoku Hamasu a iných militantných hnutí zomrelo približne 1140 ľudí. Palestínski teroristi uniesli zhruba 240 rukojemníkov, pričom vyše polovica z nich sa ich naďalej nachádza v Pásme Gazy.

Viacerí sa obávajú, že situácia by sa mohla ešte zhoršiť. V posledných dňoch sa zvýšil risk, že sa vojna vymkne spod kontroly a prerastie v širší konflikt.

Minister obrany Joav Gallant tvrdí, že Izrael čelí útoku „zo siedmich strán“. Okrem Pásma Gazy naráža aj na Libanon, Sýriu, okupovaný Západný breh Jordánu, Irak, Jemen a Irán.

Libanonské hnutie Hizballáh a izraelská armáda sa v nízkej intenzite ostreľujú od 7. októbra, avšak v posledných dňoch sa útoky zintenzívnili. V stredu podvečer podľa lokálnych úradov vypálil Hizballáh najmenej jedenásť rakiet na izraelské mesto Kirjat Šmona.

Izrael tvrdí, že viac „nebude tolerovať“ prítomnosť Hizballáhu na svojej severnej hranici. Americkí diplomati ho zatiaľ vyzývali k opatrnosti.

Nemenovaný zdroj z izraelského bezpečnostného aparátu však vyhlásil, že sme „sekundu od explózie a začiatku ďalšej plnoformátovej vojny“. Hizballáh podľa neho od začiatku konfliktu vypálil na Izrael 2500 rakiet a mínometných granátov, čo označuje za „vyhlásenie vojny“.

Aj nemenovaný minister zo strany Likud povedal, že „viac a viac ľudí“ si začína myslieť, že vojne s Hizballáhom sa „nebude dať vyhnúť“.

Irán sľubuje odvetu

Iránom sponzorované milície začiatkom týždňa zaútočili na základňu Spojených štátov Arbíl v severnom Iraku a zranili troch amerických vojakov. Prezident Joe Biden bezprostredne po útoku nariadil odvetný útok na iracké vojenské pozície, pri ktorom zomrel jeden človek a ďalších osemnásť bolo zranených.

Footage showing the Aftermath from tonight’s U.S. Airstrikes against Iranian-Backed Militias near the City of Hillah in Central Iraq; a number of Buildings were Destroyed with reports of multiple Casualties. pic.twitter.com/FQ6w2mEVBs

— OSINTdefender (@sentdefender) December 26, 2023

Iracká vláda americký útok odsúdila a Američania zdôrazňujú, že nechcú eskalovať konflikt, avšak sú „plne pripravení chrániť svoj vojenský personál“.

Priamo proti Teheránu zakročil v pondelok Izrael, ktorý v pondelok zabil jedného z veliteľov revolučných gárd Rázího Musávího. Iránski lídri to označujú za „znak slabosti“ a sľubujú odvetu.

Naďalej je intenzívna aj aktivita húsíovcov: Iránom podporovaných jemenských povstalcov, ktorí útočia na lode v Červenom mori. Spojené štáty tam len v utorok zostrelili dvanásť dronov, tri balistické strely a dve strely s plochou dráhou letu.

Izrael sa naďalej obáva aj situácie na Západnom brehu Jordánu, kde od 7. októbra výrazne stúpla popularita Hamasu. Napätie tam eskalujú aj radikálni židovskí osadníci: miestni Palestínčania tvrdia, že v posledných týždňoch sú čoraz agresívnejší.

Pri stredajšom útoku izraelskej armády v severnej časti Západného brehu Jordánu podľa miestnych úradov zomrelo šesť Palestínčanov. Izraelčania tvrdia, že tam útočia na ozbrojených teroristov.

V utorok okrem toho hlásili výbuch blízko izraelského veľvyslanectva v indickom Naí Dillí. Explózia si nevyžiadala žiadne obete ani zranených.

Pacientov je tak veľa, že ich nestíhajú liečiť

Satelitné snímky medzitým ukazujú, že izraelská armáda sa v týchto dňoch presúva do centrálnej časti Pásma Gazy, hoci boje naďalej prebiehajú aj na severe. Zo záberov vyplýva, že postupuje smerom k mestu Burajdž, ktoré desaťročia slúži ako utečenecký tábor.

Palestínske úrady v posledných dňoch hlásili viaceré útoky, ktoré podľa nich rozsahom patrili medzi najväčšie od začiatku vojny. Nedeľňajší nálet na utečenecký tábor Maghází v centrálnej časti Gazy si podľa nich vyžiadal 106 obetí.

Podľa ministerstva zdravotníctva pod kontrolou Hamasu len z utorka na stredu zomrelo v Pásme Gazy 241 ľudí. Hamas nerozlišuje medzi civilistami a ozbrojencami.

Útoky však hlásia aj zo zón, ktoré izraelská armáda sama označila za „bezpečné zóny“. Okrem iného aj z južnej časti mesta Chán Júnis, kde podľa kameramana agentúry AP pri nálete zomrela žena a zranení boli najmenej ôsmi ľudia. Izrael v reakcii uviedol, že v prípade „teroristickej aktivity“ bude útočiť aj v zónach, ktoré označil za bezpečné.

Humanitárni pracovníci tvrdia, že situácia v Pásme Gazy je kritická. Pracovníčka OSN ju pre BBC označila za „absolútny masaker“ a dodala, že pacientov v nemocnici al-Aksa v centrálnej časti Gazy nestíhajú ošetrovať, pretože ich je príliš veľa.

UNICEF už týždne tvrdí, že z Pásma Gazy sa stal „cintorín pre deti“. Izraelčania sú voči týmto tvrdeniam mimoriadne kritickí a zdôrazňujú, že viac nebudú vydávať víza zamestnancom OSN, pretože ich označujú za komplicov Hamasu.

Napriek zisteniam, že takmer polovica bômb zhodených na Pásmo Gazy bola neriadených, Izraelčania trvajú na tom, že vykonávajú útoky „na princípe maximálnej presnosti“ a robia len „výnimočné chyby“.

Aj americkí predstavitelia v poslednom období vyzývali Izrael, aby ubral na intenzite a myslel viac na ochranu nevinných Palestínčanov. Minister obrany Lloyd Austin ešte začiatkom decembra varoval, že ak nebude chrániť civilistov, hrozí mu strategická porážka. Do Izraela by mal budúci týždeň opäť vycestovať minister zahraničných vecí Antony Blinken.

Netanjahuov kabinet tvrdí, že je „mimoriadne odhodlaný“ pokračovať v operácii, hoci pribúdajú výzvy na prímerie. Čoraz výraznejšie ich artikuluje aj šéf WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus, podľa ktorého je zdravotnícky systém v Gaze „zdecimovaný“.

Na prímerie – a aj na prepustenie izraelských rukojemníkov z Gazy – vyzval vo vianočnom prejave aj pápež František. Plán na trvalé prímerie, na základe ktorého by sa Hamas a iné teroristické skupiny vzdali moci v Pásme Gazy, zatiaľ odmieta palestínska aj izraelská strana.

Bezpečnostná rada OSN minulý týždeň schválila rezolúciu, na základe ktorej má na územie prúdiť viac humanitárnej pomoci. Spojené štáty a Rusko sa zdržali, avšak rezolúciu nevetovali.

Aktuálne do Gazy prúdi asi dvesto kamiónov denne, avšak podľa humanitárnych pracovníkov to naďalej nie je dostatočné: pred vojnou ich priemerne bolo vyše 500.

Popredný predstaviteľ OSN Philippe Lazzarini dokonca vyhlásil, že Pásme Gazy hrozí „umelo vytvorený hladomor“.

V Izraeli medzitým stúpa tlak na politické vedenie, aby viac tlačilo na oslobodenie rukojemníkov. Jeden z lídrov opozície Jair Lapid tvrdí, že Netanjahuov kabinet v tejto veci nerobí dosť.