Denník N

Oszkár Világi: Štát sa dá ozdraviť rýchlejšie než firma, so Slovenskom to nie je beznádejné

Oszkár Világi. Foto - Szabolcs Barakonyi
Oszkár Világi. Foto – Szabolcs Barakonyi

Rozumiem tomu, čo sa deje v psychickom svete človeka, ktorý vyrástol v socializme a nesie politickú zodpovednosť za osud krajiny, a preto sa viem stotožniť s tým, ako sa Viktor Orbán pozerá na veci vo svete, vraví v rozhovore šéf Slovnaftu Oszkár Világi.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Poskytol myšlienkovú podporu mladým politikom, ktorí sa angažovali v hnutí Spolupatričnosť, ale tvrdí, že na Maďarskú alianciu nemá žiadny vplyv. Nová Ficova vláda podľa neho robí len to, čo sľúbila, a Viktor Orbán je demokraticky zmýšľajúci človek, ktorý svoju moc vždy uplatňuje v rámci demokracie.

Oszkár Világi je právnik, bývalý poslanec československého federálneho parlamentu, člen predstavenstva SMK v rokoch 1998 až 2001, generálny riaditeľ rafinérie Slovnaft od roku 2006, člen predstavenstva skupiny MOL od roku 2011, zakladateľ regionálneho projektu Kukkónia, majiteľ futbalového klubu DAC v Dunajskej Strede a futbalového klubu ETO v Győri.

Na Slovensku podniká v rôznych odvetviach od poľnohospodárstva až po hotelierstvo, krátko pred vypuknutím vojny na Ukrajine začal podnikať v poľnohospodárstve v Rusku a teraz, ako vyplýva z rozhovoru, plánuje expandovať na nové zahraničné trhy.

V rozhovore s Oszkárom Világim sa dočítate:

  • ako sa pozerá na obdobie, keď pôsobil ako liberálny politik;
  • aký má vzťah k maďarskej politike na Slovensku;
  • kedy sa Slovnaft dokáže odpútať od ruskej ropy;
  • ako vidí opatrenia novej Ficovej vlády;
  • či radí Viktorovi Orbánovi.

Mnohí vás považujú za najbohatšieho Maďara na Slovensku, hoci je to ťažko merateľná kategória. Ako vnímate sám seba? Ste podnikateľ, majiteľ futbalového klubu alebo politik?

Mojím krédom počas socializmu bolo nerobiť kompromisy s režimom. To mi dalo aj istú mravnú silu. Socializmus som odmietal už v čase, keď som podpísal manifest Niekoľko viet. Pochádzam z kresťanskej rodiny, do kostola sme chodili pravidelne, preto sú pre mňa klamstvo a pokrytectvo, čo boli hlavné znaky socializmu, absolútne neprijateľné. Každý klamal – buď trocha, alebo veľmi.

U nás v rodine to však bolo nepredstaviteľné. Prastará mama a mama mi vštepovali rebríček hodnôt, ktorý bol v rozpore s tým, čo nás v socializme obklopovalo. Vďaka tomu som sa aktívne zapojil do revolúcie a dostal som sa aj do parlamentu, kde som pracoval dva roky. Som na to hrdý, prediskutovali sme veľmi veľa zákonov a aj z odbornej stránky som sa toho veľa naučil. Dobrým právnikom som sa stal práve preto, lebo som každý deň presedel dvanásť hodín v ústavnoprávnom výbore parlamentu.

Pred politickou kariérou ste chceli byť námorníkom. Prečo sa chlapec zo žitnoostrovskej statkárskej rodiny chce stať námorníkom?

Vždy som cítil silnú túžbu po slobode, nemám rád obmedzenia. Počas socializmu som nemohol cestovať, toto malo byť mojím východiskom, aby som sa ako námorník dostal do sveta. Dnes som však vďačný za to, že to osud zariadil tak, že som nemohol odcestovať do Poľska. Mal som možnosť odísť na šesť a pol roka do Ruska, ale aj to som odmietol. Námornícky sen sa mi teda rozplynul, a tak som začal študovať právo v Bratislave. Odvtedy je už moja životná cesta pomerne kompaktná. Snažím sa vybojovať si vlastnú slobodu.

Vstúpili ste do politiky, boli ste členom liberálnej Maďarskej nezávislej iniciatívy. Dnes sa hlásite skôr ku konzervativizmu. Ako vnímate fakt, že ste začínali v liberálnej strane?

Nemyslím si, že by sa moje hodnotové zameranie nejako zmenilo. Myšlienka o slabom štáte sa mi veľmi páčila, pretože v socializme bol štát neodôvodnene silný. V tých rokoch som takýto pohľad na svet považoval za normálny. Dnes som toho názoru, že niektoré úlohy musí prebrať štát, ale sloboda jednotlivca je dôležitá. Jednotlivec by nemal byť obmedzovaný nad rámec zákona. Dodnes som stúpencom idey klasického liberalizmu, ktorý vznikol na prelome 19. a 20. storočia. Súčasný liberalizmus už priveľmi prekračuje hodnotové hranice, ktoré sú pre mňa dôležité. Na to, aby bol jednotlivec v spoločnosti slobodný, musí byť samotná spoločnosť organizovanejšia než to, čo predpokladá súčasný liberalizmus.

Foto – Szabolcs Barakonyi

Konzervatívni politici dnes neraz skĺzavajú ku krajnej pravici a reprezentujú konfliktnú politiku. Čo si o tom myslíte?

Myslím, že to platí aj o liberalizme, aj on reprezentuje iné myšlienky ako klasický liberalizmus.

Ide teda o reakciu konzervatívcov?

Oba smery sa posunuli k extrému. Ako keď jeden po druhom kričíme. Najprv sa len rozprávate, no zrazu začnete kričať a ukazujete jeden na druhého, kto začal prvý. Posunuté roly viedli ku krajnému liberalizmu a ku krajnému konzervativizmu. Sčasti je to skôr reakcia jedného na druhého a nie ideológia. Nemyslím si, že v spoločnosti sa dá žiť v duchu krajného liberalizmu. To, čo reprezentuje, nevedie k funkčnej spoločnosti.

A to, čo reprezentujú krajní konzervatívci?

Ani to si nemyslím, že by sa vo svete krajných konzervatívcov zachovala individuálna sloboda na takej úrovni, ako si to ja predstavujem v demokratickej spoločnosti.

Dodnes často počuť obvinenie, že ste stáli za rozpadom Strany maďarskej koalície. Najmä Pál Csáky zvykol v tejto súvislosti hovoriť o sile ekonomickej loby. Táto téma je už ošúchaná, zaujíma ma skôr váš spätný pohľad: do akej miery je podľa vás rozpad pôvodnej SMK tragickou udalosťou maďarskej politiky na Slovensku?

Bola to tragická udalosť maďarskej politiky na Slovensku a nebol som to ja, kto ju spôsobil. Naopak, do poslednej chvíle som sa snažil udržať stranu spolu. Práve tí ľudia, ktorí ma neskôr obvinili z jej rozpadu, boli hlavnou hnacou silou situácie, do ktorej sme sa dostali. Nie je v mojej kompetencii posúdiť, kto je vinný, že to takto dopadlo, moje svedomie je však čisté. Dokonca môžem vyhlásiť, že činnosť strany Most som nesledoval až do takej miery, že ani neviem, kde mal sídlo.

Ani raz ste neboli v sídle Mosta-Híd?

Nikdy. Keď Most vznikol, nezaujímalo ma, čo robia, a nijako som sa ani nesnažil ich ovplyvniť.

Keď Most-Híd v roku 2016 vstúpil do koalície so Smerom, napísali ste článok, ktorý mnohí interpretovali tak, že ste Most v tomto rozhodnutí podporili. Toto ste popreli v ďalšom článku. Ako to hodnotíte dnes? Bolo toto rozhodnutie bugárovcov správne?

Podľa mňa bugárovci urobili to, čo v danej politickej situácii urobiť museli. Urobili však chybu v tom, že nežiadali pre juh Slovenska väčšiu pomoc, napríklad ekonomickú. Tie štyri roky mohli mať pre Slovensko oveľa väčší potenciál.

Na druhej strane to štvorročné obdobie viedlo ku Kuciakovej vražde a k budovaniu ficovského mafiánskeho štátu.

Ten svet existoval už dávno predtým. V tridsaťročných dejinách Slovenska nie sú veľké výkyvy. Kuciakova vražda výkyvom bola, no pre mňa to bol jeden nepochopiteľný a extrémny čin. Nebol to dôsledok nástupu spomínanej politickej garnitúry, ale toho, že tu existoval proces, ktorý dlhodobo ovplyvňoval verejný život. Nespája sa to len s ficovcami, môžu za to aj predchádzajúce vlády.

Fico za to nenesie zodpovednosť?

Každý je zodpovedný za stav krajiny.

Politická zodpovednosť premiéra je však väčšia.

Iste. Veď to pre neho malo aj politické dôsledky, musel odstúpiť, vládu ďalej viedol Peter Pellegrini a následne prehral voľby. Ich súčasný návrat k moci je len dôsledkom správania predošlej vlády, ktorá prišla po nich.

Mnohí sa domnievajú, že ste v roku 2019 stáli za zrodom hnutia Spolupatričnosť, keď si skupina okolo Örsa Orosza vytýčila za cieľ zjednotiť maďarskú politiku na Slovensku.

Poskytol som im hlavne myšlienkovú podporu, lebo si myslím, že mladí ľudia majú miesto v politike. Vzdialil som sa nielen od Mosta, ale aj od vtedajšej SMK. V Dunajskej Strede som zažil ťažké obdobie so zastupiteľstvom, ktoré viedol Péter Pázmány. Bolo pre mňa ľudsky náročné strpieť atmosféru, ktorá tam panovala. Táto mentalita mi nie je blízka.

Veľmi mi prekážalo, že Maďari na Slovensku majú takú slabú politickú reprezentáciu z odborného i morálneho hľadiska. Prekážalo mi aj to, že sa do politiky nehlásia mladí ľudia. Skupinu okolo Örsa Orosza som si vážil aj pre aktivity v oblasti používania menšinových jazykov, keď bojovali za maďarské nápisy. Bolo mi sympatické, ako to robili, a to sa dodnes nezmenilo. Potrebujeme ľudí, ktorí sa chcú angažovať a majú v sebe odhodlanie. Smutné je, že namiesto toho, aby im pomáhali, sú terčom nezaslúžených útokov a očierňovania. Žiaľ, maďarská politika na Slovensku klesla na túto úroveň.

Podporili ste Spolupatričnosť aj finančne?

Finančne som ich nepodporil. Svet nie je v prvom rade o financiách. Pre týchto mladých ľudí bolo podľa mňa oveľa dôležitejšie to, že so mnou mohli diskutovať. Cítili, že s nimi súhlasím. Podpora a mravné uznanie sú často oveľa vzácnejšie. Vznik Aliancie ma veľmi potešil. Na začiatku, keď sme začali debatu s örsovcami, mal som v hlave myšlienku o novej strane. Neskôr sa však spojili už existujúce strany.

Platformy som vymyslel ešte vtedy, keď sa zlúčili tri strany (SMK vznikla v roku 1998 zlúčením Spolužitia, MKDH a MOS – pozn. red.). Túto myšlienku prevzali aj v Aliancii. Vedel som, že fungovať s viacerými platformami je ťažké, platformy sú ako bašty, ktoré každý chráni. Ak sa však medzi baštami postavia hradby, tak je hrad priechodný. V SMK napokon platformy zanikli, ale vtedy už vnútri strany existovala zhoda. Žiaľ, Aliancia nevydržala dovtedy, kým sa medzi baštami postavili hradné múry, ale jednotlivé bašty zničila, v dôsledku čoho boli niektorí ľudia zo strany vyhnaní.

Pred voľbami ste na diskusii v Maďarskom odbornom kolégiu v Bratislave ostro kritizovali Krisztiána Forróa, ktorý podľa vás nedozrel na to, aby viedol stranu. Odvtedy sa strana nedostala do parlamentu, ale Krisztiána Forróa opäť zvolili za predsedu strany a už je aj prezidentským kandidátom. Ako vnímate súčasné postavenie strany?

Keby to nebolo také bolestivé, tak by som sa smial. Strana vyhrá voľby, ak sa dostane do parlamentu. Ak niekto prehrá voľby tak, že príde o 34-tisíc hlasov, to je fiasko. Už v predošlých voľbách stratili maďarské strany 32-tisíc hlasov. Takže v dvoje voľbách to bolo už 66-tisíc hlasov. A potom chcú, aby im voliči uverili, že toto sa nazýva víťazstvo.

Myslíte to tak, že Most a SMK spoločne prišli o toľko hlasov?

Áno, v roku 2016 mali dvestotisíc hlasov, dnes je ich 132-tisíc. A toto je podľa nich víťazstvo. Navyše neustále klesá naša volebná účasť. V krajských a komunálnych voľbách nastal pozitívny okamih vtedy, keď sa Aliancia dokázala zmobilizovať a voľby sa pre ňu skončili úspechom. Úzke vedenie strany – Forró a Berényi – však urobilo všetko pre to, aby stranu oslabili. Najprv začali myšlienkou rušenia platforiem, čo bolo šesť-sedem mesiacov pred voľbami úplne nepochopiteľné. Gyimesi zaútočil na Konráda Rigóa a berényiovci potom situáciu okolo Gyimesiho postavili buď/alebo. Most-Híd odišiel a strana nedokázala získať ani jedného voliča z tých, ktorých reprezentoval Most.

Akceptujem aj námietku, že sólymosovci nemali odísť, aj keď na nich neustále útočili. Uvedomelý volič, pre ktorého bolo dôležité zastúpenie Maďarov v parlamente, hlasoval za Alianciu, ale nebolo nás dosť. Stratení voliči totiž neprišli voliť alebo volili niekoho iného, lebo nedokázali akceptovať Gyimesiho alebo vytlačenie Mosta. Okrem toho ma rušilo aj to, že médiá naklonené strane neustále útočili na ľudí z vlastnej strany. Buď sú to diletanti, alebo vedome oslabovali stranu. Celkovo chýbalo 17-tisíc hlasov.

Mali ste pred voľbami nejaký vplyv na stranu?

Nie. V istom okamihu som sa chcel stretnúť s Forróom a vysvetliť mu, aby to nerobil, lebo zachovanie jednoty je dôležité, ale nevyšlo to. Moje kontakty so stranou sú do dnešného dňa minimálne. Nepopieram, že skupina okolo Örsa Orosza je mi sympatická a mám s ňou dobré vzťahy. No môj vzťah k samotnej strane nie je pozitívny. Často rozhodnutia vedenia strany nechápem. Ako príklad môžem uviesť prezidentské voľby. Strana nominuje na prezidenta Krisztiána Forróa. Myslím si, že kto takúto nomináciu prijme, mal by sa zamyslieť nad tým, či je spôsobilý na takúto funkciu. Keď kandidoval Gyula Bárdos, nikto nespochybňoval jeho dispozície, keďže dlhé roky viedol parlamentný klub strany, zúčastňoval sa politických rokovaní.

Krisztián Forró nemá dispozície na tento post?

Neviem, či si položil túto otázku. Ako volič na ňu určite odpoviem, ale to bude moje rozhodnutie.

A čo urobíte?

Myslím, že z mojich slov je to viac než jasné.

Vo viacerých svojich projektoch kladiete veľký dôraz na identitu Maďarov na Slovensku. Aká je podľa vás identita Maďarov na Slovensku?

Vyrástol som na dedine a komunita je pre mňa dôležitá. Podieľal som sa na viacerých predvolebných kampaniach, veľa som cestoval. Keď sme propagovali zákon o pôde, za rok som absolvoval 350 verejných stretnutí. Niekedy aj tri za deň. Pochodil som juh Slovenska a javí sa mi, že je tu komunita, ktorá chce byť súdržná. Táto komunita je lojálna k sebe i k svojim hodnotám, len jej politici nevenujú adekvátnu pozornosť. Dianie v uplynulom desaťročí je z hľadiska Maďarov na Slovensku nedôstojné a sú za to zodpovední ľudia, ktorí samých seba označujú za politikov. Nielen v Aliancii, ale všetci politici za uplynulých desať rokov.

Foto – Szabolcs Barakonyi

Do akej miery hymna DAC-u s názvom Bez teba vyjadruje identitu Maďarov na Slovensku?

Vyjadruje identitu Maďarov žijúcich v zahraničí. Je to z každého hľadiska veľmi dobre napísaná pieseň. Človek si ju vypočuje a nedokáže na ňu zabudnúť. Detailne vystihuje, čo cíti Maďar žijúci za hranicami, ale nosí v sebe aj silný odkaz pre Maďarov žijúcich v Maďarsku.

Nepovažujete za problém, že slová „pochádzame z jednej krvi“ vylučujú tých, ktorí „nie sú z našej krvi“?

Hovoríme o maďarskom národe. Keď hovoríme o ktoromkoľvek národe, aj ostatní sa môžu cítiť nejakým spôsobom vylúčení. Každý národ – a teraz nehovoríme o národe v politickom zmysle – má spoločný jazyk, identitu. Spája nás pocit, že patríme k takémuto národu, no v tomto zmysle majú tí druhí pocit vylúčenia. V mojom chápaní pieseň nehovorí proti niekomu, ale hovorí o nás. Je to pieseň o vzťahu medzi Maďarmi v zahraničí a Maďarmi v Maďarsku, nie o našom vzťahu k nemaďarským národom.

DAC je vaším najdôležitejším projektom?

Vnímam to skôr ako svoje posolstvo, dostal som všetko na to, aby som ho zrealizoval. Mal som dostatok majetku i schopností. Keď som sa po kúpe DAC-u na druhý deň ráno prebudil, mal som pocit, že som sa prebral z akejsi hypnózy. DAC bol vtedy desaťbodové družstvo, z toho mu šesť bodov vzali a zostali mu štyri. Nemal hráčov, len dlhy a bol na poslednom mieste tabuľky. Ľudia očakávali zázrak. Neurobil som zázrak ja, ale zázrak sa stal. Hráči, ktorých všetci odpisovali, zrazu začali dobre hrať, tréner Radványi dokázal vyťažiť z mužstva najviac.

V predposlednom zápase ligovej súťaže, ak si dobre spomínam, Slovan okolo osemdesiatej minúty dal gól Nitre a pre nás to znamenalo, že sme zostali v prvej lige. Bol to zázrak. Mám veľmi rád DAC – v prvom rade preto, lebo ho považujem za hodnotu našej komunity. Mám rád, keď ľudia v dobrej nálade prídu na zápas, majú so sebou deti, každý má šál, tešia sa a dúfajú v dobrý výsledok. Poldruha hodiny pred zápasom cítiť skutočnú radosť.

Mnohí vás kritizujú za to, že za DAC hrá málo maďarských futbalistov. Veľa kritiky zaznelo aj pre tohoročný odchod Zsolta Kalmára, neraz sa kritizuje aj častá výmena trénerov.

Mali sme veľmi veľa maďarských hráčov, niektorí sa stali členmi maďarskej reprezentácie, napríklad Schäfer, ale aj Kalmára sme dostali naspäť my. Aj teraz máme päť-šesť maďarských hráčov a niekoľko stoviek v akadémii. Nemyslím si, že toto je problém, ale to, že z akadémie neprichádza dostatok talentovaných hráčov. Musíme urobiť všetko pre to, aby sa to zmenilo.

Čo sa týka trénerov, tak sa správam aj sám k sebe: ak niečo nerobím dobre, pokúsim sa to zmeniť. U mňa je na prvom mieste klub, na druhom družstvo a na treťom jednotlivci. Tréneri patria medzi jednotlivcov. Ak mám pocit, že klub odoláva trénerovi alebo tréner vyvoláva napätie v klube, tak konám, keďže urobiť toto rozhodnutie je moja úloha. Ak nájdem človeka, vďaka ktorému bude klub rásť a posúvať sa dobrým smerom, určite ho neodvolám.

Ficova vláda predĺži mimoriadne zdanenie Slovnaftu do roku 2024. Počítali ste s tým?

Nepočítali, dozvedel som sa to z médií.

Nerokovali s vami?

Nie, no pokiaľ viem, nerokovali ani s bankami. Tento balík sa dotýka mnohých ľudí a mnohých firiem. Čítam analýzy, na základe ktorých sa mi javí, že slovenský rozpočet je v pomerne zlom stave a vo veľkej časti sa o to pričinila Matovičova vláda a bude veľmi ťažké dať ho do poriadku. Toto obdobie sa podobá koncu prvej Dzurindovej vlády, keď boli potrebné reštrikčné opatrenia, ktoré sa dotkli každého.

Vidí sa mi, že Ficova vláda sa snaží selektovať, teda pokúša sa preniesť časť zodpovednosti na podnikateľov a druhú časť spoločnosti sa zasa pokúša ochrániť pred znášaním tejto ťarchy. Nepôjde to však tak, že zodpovednosť ponesie len časť spoločnosti a druhú časť ochránime pred znášaním väčšieho bremena. Každý musí niesť bremeno, aby sme túto hospodársku krízu prekonali. Takto vytiahla Slovensko zo šlamastiky aj Dzurindova vláda. Dobrou správou je – a pre mňa to bolo veľké poznanie –, že štát sa dá ozdraviť rýchlejšie než firma. Nie je to teda beznádejné, len si každý musí uvedomiť, že to niečo stojí a že túto cenu treba zaplatiť.

Slovnaft v tejto veci žaloval štát. V akom štádiu je táto záležitosť?

Odoslali sme predžalobnú výzvu. Podstata je tá, že nás diskriminovali preto, lebo máme maďarského majiteľa. Viaceré Matovičove vyjadrenia naznačovali, že ide o to, aby zisk spoločnosti neodišiel do Maďarska. Toto je diskriminácia. Čo sa týka dane, EÚ navrhovala 33 percent, my sme dostali 55 percent na rok 2022, na tento a ďalší rok 70 percent. Vlani to bolo 620 miliónov eur, čím sme sa stali najväčšími platcami dane na Slovensku. Takúto vysokú daň sme zaplatili ako jediná veľká rafinéria v okolitých krajinách a v Európe. Nesúťažili sme o túto cenu, a predsa sme ju vyhrali.

Slovnaft však mal v roku 2022 aj rekordný príjem.

Zaplatili sme daň a dúfam, že bola použitá na dobrý účel. Druhý problém bola komunikácia, ktorú sme považovali za nedôstojnú. Myslím si, že Slovnaft má voči Slovensku oveľa väčšiu spoločenskú zodpovednosť než mnoho firiem, ktoré nikdy nemuseli platiť mimoriadnu daň, hoci sú v zahraničnom vlastníctve.

Dokážete sa aj tento rok priblížiť k rekordnému zisku, ktorý vlani dosiahol 1,06 miliardy eur?

Akcie skupiny MOL, ku ktorej patrí aj Slovnaft, sú kótované na burze, takže neočakávajte odo mňa, že začnem špekulovať.

Ako sa Slovnaftu darí preorientovať výrobu z ruskej ropy na inú?

Dosiahli sme pomer 70:30, čo je veľký krok, lebo v minulosti to bolo iba päť percent. Problémom sú vysoké poplatky na ropovode Adria. Ropa dovezená tankermi je drahšia. Druhým okruhom problémov je chýbajúca logistika, nádrže a iné, ktoré sú potrebné na to, aby sme dokázali spracovať viac typov ropy. Snažili sme sa o tomto probléme neustále komunikovať, no podporu nám nikto nedal, preto sa ho snažíme vyriešiť sami. Veľmi ťažko napredujeme aj v takých veciach, ako je stavebné povolenie na nádrž – aj tam sa snažíme, aby sme to dostali v zrýchlenom konaní. Ani v tejto veci sa však nič nedeje. Aby sme prestali vyrábať produkty z ruskej ropy, potrebujeme čas.

Koľko času?

Roky. Neboli sme nečinní ani doteraz, ani v minulosti. Boli sme to my, kto zvýšil kapacitu Adrie v rokoch 2011 až 2015, do ktorej sme investovali 170 miliónov vtedy, keď ešte nikto nehovoril o odtrhnutí sa od Rusov. Dôvody boli technologické: chceli sme mať prístup k náhradnej rope v prípade, ak sa niečo stane s Družbou. V Maďarsku a na Slovensku má Adria kapacitu na zásobovanie dvoch rafinérií, no v Chorvátsku je kapacita Adrie nižšia. Chorvátsky premiér sa síce pred rokom a pol vyjadril, že sa to dá zvládnuť za šesťdesiat dní, no do dnešného dňa sa tak nestalo.

Už okolo roku 2008, v čase gruzínskej vojny, sa dali tušiť problémy s ruskou ropou. Slovnaft a MOL teda mali dostatok času na prípravu.

V roku 2008 nikto nepredpokladal, že sa ocitneme v dnešnej situácii. Európska únia po roku 2008 stavala obrovské plynovody, ktorých akcionármi boli štáty a veľké firmy. Podľa mňa ani niekoľko mesiacov pred vojnou nebolo nikomu jasné, čo sa stane. Hovorili sme, že ak Rusi v dohľadnom čase Družbu nezmodernizujú, vždy by mal existovať ropovod, ktorý ju môže nahradiť. Nikto si však nemyslel, že otázka bude znieť, či budeme od Ruska kupovať plyn alebo ropu. Nestretol som sa s nikým, kto by túto situáciu očakával.

Máte investície vo viacerých krajinách a odvetviach. Pripravujete ďalšie v nových oblastiach?

Rád by som investoval na viacerých miestach v zahraničí. Myslím, že treba hľadať investičné možnosti aj mimo Európy.

Kde?

V Ázii napríklad.

A v akých odvetviach?

V energetike, potravinárstve. Hľadáme rastúce trhy, kde sa oplatí investovať. Som veľmi skeptický, čo sa týka udržania európskej konkurencieschopnosti, preto sa pokúšam o diverzifikáciu, lebo doteraz som podnikal najmä v Európe.

Foto – Szabolcs Barakonyi

Ako vnímate kroky Ficovej vlády v oblasti právneho štátu? Zrušenie špeciálnej prokuratúry, zníženie trestov za trestné činy korupcie…

Ficovci robia to, čo sľúbili. Preto ich ľudia zvolili a toto od nich očakávajú. Toto sľubovali. Časť spoločnosti má pocit, že dostane satisfakciu za doterajšie dianie v krajine.

Nie je to prešľap? Takto rýchlo zrušiť špeciálnu prokuratúru?

Dá sa analyzovať, či je to právne a ústavnoprávne v poriadku. Politicky je to legitímne, lebo to sľúbili. Nehovorili, či to potrvá rok alebo dva – len to, že ju zrušia.

Je nový Ficov kabinet ohrozením demokracie?

To neviem posúdiť, lebo je v úrade len niekoľko mesiacov. Dlhé roky nám vládli Ficove vlády a aj počas nich bola demokracia. Myslím, že ešte stále žijem v demokratickom štáte, a verím, že to tak aj zostane, lebo nerád by som žil v diktatúre.

Už dlho zastávate vysoké posty na Slovensku i v Maďarsku. Aj na Slovensku mnohí vnímajú Viktora Orbána ako hrozbu, napríklad vtedy, keď o Slovensku hovorí ako o odtrhnutom území. Ako reagujete na slová, že Viktor Orbán je hrozbou pre Slovensko?

Podľa mňa nie je nijakou hrozbou pre Slovensko. Viktor Orbán je demokraticky zmýšľajúci človek. Svoju moc vždy uplatňuje v demokratických rámcoch. Nikdy neprekročil takú hranicu, ktorá by poukazovala na to, že je hrozbou pre Slovensko či okolité krajiny. Z maďarského aspektu sa javí ako nespravodlivé, že žije toľko Maďarov v zahraničí. Je to výsledok mierových rokovaní, ktoré boli pre maďarskú stranu historickou traumou. Maďari a maďarská politika to však už akceptovali.

Treba prekonať pohľad, že Maďarsko ohrozuje okolité krajiny. Týmto strašia tí, ktorým toto strašenie vyhovuje. Dnes už ľudia uvažujú inak, lebo svet sa zmenil a vďaka tomu nie sú obmedzovaní v pohybe.

Nepovažujete za provokáciu, ak Viktor Orbán hovorí o susedných krajinách ako o odtrhnutých územiach?

Nepovažujem to za provokáciu, lebo toto rozhodnutie prijali vonkajšie mocnosti, ktoré vyhrali vojnu. Mojou silnou stránkou bola vždy empatia, lebo som chápal, čo hovoria druhí. Myslím si, že na Slovensku mám dobré vzťahy takmer s každým práve preto, lebo sa snažím rozumieť tomu, čo sa deje na Slovensku. Chápem, že existujú traumy aj na slovenskej strane; problémom sú vtedy, ak ich nevieme spracovať. Napríklad keď vznikne komisia, ktorej cieľom je spoločná učebnica histórie. No komisia sa o tri roky rozpustí, lebo jej členovia sa nedokážu dohodnúť.

Traumy sú na oboch stranách.

V tejto komisii pracovali slovenskí historici a maďarskí historici zo Slovenska. Potrebujeme oveľa viac tolerancie a empatie. Táto učebnica dejepisu sa mala zrodiť.

Je na maďarskej strane dostatok empatie?

Nebol som členom spomínanej komisie, ale podľa mňa áno. My, Maďari na Slovensku, sme lojálni občania Slovenska. Nejestvuje žiaden taký prípad, že by to bolo inak, že by súčasné generácie čokoľvek podnikli proti slovenskej štátnosti. Neustále sa nás pýtajú, do akej miery sme lojálni. Čo by sme mali urobiť viac, aby sme potvrdili svoju lojalitu?

Je váš vzťah s Viktorom Orbánom blízky? Pýta sa na váš názor na dôležité otázky?

Nepýta. Je to dostatočne múdry človek a má dostatočne múdrych poradcov. Poznáme sa tridsať rokov, môj vzťah k nemu je priateľský. Narodili sme sa v rovnakom roku, takže proces, ktorý sa odohral v ňom, sa odohral aj vo mne. V tomto zmysle zrejme rozumiem tomu, čo sa deje v psychickom svete človeka, ktorý vyrástol v socializme a nesie politickú zodpovednosť za osud krajiny. Preto sa viem stotožniť s tým, ako sa pozerá na veci vo svete.

Nie je podľa vás problematické, že Viktor Orbán často kritizuje Západ, Európsku úniu a USA, no Rusko takmer nikdy?

Nemyslím si, že je to tak. Kritizuje jednotlivé západné politické smery, s ktorými nesúhlasí. Pravdepodobne treba viac bojovať proti tomu, čo sa deje v Bruseli a negatívne ovplyvňuje náš každodenný život, než proti tomu, čo sa deje v Rusku. Ak by sme chceli byť úprimní, tak ak existovala európska krajina, ktorá mala v uplynulých dvadsiatich rokoch blízke vzťahy s Ruskom, bolo to Nemecko a nie Maďarsko.

Lenže Maďarsko neprerušilo svoje vzťahy s Ruskom.

Prečo by ich malo prerušiť, ak je to pre Maďarsko nevýhodné? Nemáme more ako Nemci, ktorí dokážu plyn a ropu doviezť.

Nemá ho ani Slovensko, a predsa prerušilo svoje politické kontakty.

Nebol Scholz u Putina? Teraz ohlásil, že sa chystá na ďalšiu návštevu. Aj Scholz má blízko k Putinovi? Alebo Macron? Takže Nemecko a Francúzsko majú blízko k Rusku a Slovensko nie?

Neobraňujú Rusko na európskych fórach tak, ako to robí Maďarsko.

Nemáme toľko času, aby sme túto tému rozobrali vo všetkých jej aspektoch, ale v tom možno vieme súhlasiť, že každá krajina musí vždy dbať o svoje vlastné záujmy. Je samozrejmé, že táto vojna nemala vypuknúť. Existujú však medzinárodné mechanizmy ako napríklad OSN, ktoré boli zriadené, aby zabránili vojnám. Prečo napriek tomu vojna vypukla?

Vinou Putina.

Urobila OSN všetko pre to, aby nastalo prímerie a začali sa mierové rokovania? Urobila pre to všetko Európska únia? Európska únia bola v tejto otázke najmenej aktívna. Na ich mieste by som urobil všetko pre to, aby sa vojna skončila, aby nezomierali ľudia. V uplynulých sto rokoch nebolo toľko vojen preto, lebo sme sa naučili jeden s druhým rokovať. Rokovania umožňujú medzinárodné mechanizmy – práve preto sme založili OSN a EÚ, aby mohla silnejšie reprezentovať záujmy európskych krajín.

Keby tieto organizácie urobili všetko, čo je v ich silách, a predsa by zomrelo toľko ľudí, možno by ste mali pravdu v tom, že hlavnou príčinou vojny je ten, s ktorým sa nedalo dohodnúť. Domnievam sa, že po vpáde Ruska na Ukrajinu bolo potrebné urobiť všetko pre to, aby vojna nepokračovala, aby sa začali rokovania.

Rusko by sa zrejme nestiahlo.

Uplynul viac ako rok – stiahlo sa? Pozrime sa na koniec. Podľa vás sa vojna skončí víťazstvom jednej strany? Nikto nevyhrá a ľudia zomreli. V prípade takýchto konfliktov treba rokovať. Ľudstvo v 20. storočí urobilo všetko pre to, aby vznikli mechanizmy, ktoré zabránia vojnám. To bol podľa mňa najväčší pokrok, ktorý ľudstvo koncom 20. storočia dosiahlo. A teraz to demolujeme.

Neuvažujete nad návratom do politiky?

Nie, uvažujem o úplne iných veciach.

Nedostávate ponuky?

Nie a ani ich nečakám. Mimo politiky sa cítim veľmi dobre. Rád pracujem pre komunitu, v okolí Dunajskej Stredy mám mnoho aktivít, ktoré môžu znamenať pozitívnu zmenu pre tento región. Netúžim po politike. Myslím, že som už na oltár spoločnosti položil to, čo som naň položiť mal. Mám šesťdesiat rokov a musím uvažovať nad tým, čo bude so mnou v nasledujúcich dvadsiatich rokoch. Čo chcem dať svojim blízkym zo seba a z toho, čo som sa o svete naučil.

Politiku už musí robiť nová generácia. Podľa mňa sú v nej šikovní ľudia, a ak budú konať zodpovedne, tak budú úspešní. To však už nie je moja vec. Hlásim sa k tomu, čo som urobil doteraz, a nedá sa mi vyčítať, že som si neplnil povinnosti. Môžem teda pokojne povedať, nech to teraz robia už iní.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Maďarská aliancia

Rozhovory

Viktor Orbán

Slovensko

Teraz najčítanejšie