Polícia pod vedením Gašpara nezákonne lustrovala ľudí. Fico ho teraz chce poslať do SIS

„Čo povedať na záver? Uvidíme sa asi niekedy najbližšie. Dovidenia,“ lúčil sa na jar 2018 Tibor Gašpar s funkciou policajného prezidenta. Vedľa neho stál premiér aj minister vnútra Peter Pellegrini (vtedy Smer, dnes Hlas), ktorý práve oznámil Gašparov odchod z vedenia polície.

Vysvetľoval to aj tým, že „aj cez jeho meno sa vytváral enormný politický tlak, dokonca by som povedal, že až útok na všetkých policajtov v krajine, a to nie je dobré“. Pellegrini bol vtedy zhruba mesiac predsedom vlády, keď na úrade vlády vystriedal Roberta Fica. Gašpar končil vo funkcii policajného prezidenta po šiestich rokoch a po vražde novinára Jána Kuciaka, ktorého polícia nedokázala ochrániť.

Práve pod Gašparovým vedením fungoval aj na polícii systém „našich ľudí“. Teda nedotknuteľných, ktorí stáli nad zákonom. Do tohto systému patril aj Marian Kočner, dnes právoplatne odsúdený za falšovanie zmeniek a obžalovaný z objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka. Tomu sa len niekoľko mesiacov pred smrťou vyhrážal.

Davy na námestiach, najväčšie od novembra ’89, žiadali v reakcii na vraždu dvoch ľudí nielen odchod Fica, ale aj Gašpara. Policajný prezident nemal pocit, že pochybil. „Nemyslím si, že toto je názor celej spoločnosti, ktorý sa prezentuje na námestiach v Bratislave,“ reagoval na dianie v spoločnosti. Chcel „pomyselný boj“ dobojovať do konca, teda nikam nechcel odísť.

Z funkcie ho nedostal ani nový minister vnútra Tomáš Drucker (dnes minister školstva za Hlas), a tak napokon radšej sám krátko po nástupe na ministerstvo odstúpil, pretože sa nedokázal voči Gašparovi presadiť. Nakoniec to spravil až premiér Pellegrini.

V roku 2023 sa však Gašpar (61) do verejného života naplno vrátil – po tom, ako sa začal pravidelne objavovať spolu s predsedom Smeru Ficom na tlačovkách. A po tom, čo musel stráviť jeden rok vo väzbe: od novembra 2020 do novembra 2021.

Po septembrových predčasných voľbách sa stal poslancom za Smer, je predsedom výboru pre obranu a bezpečnosť a podpredsedom ústavnoprávneho výboru. Premiér Robert Fico by ho však rád videl na inom poste – je to jeho najhorúcejší a vlastne jediný kandidát na riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Gašparovci sú v Smere v kurze – syn bývalého policajného prezidenta Pavol sa stal po voľbách štátnym tajomníkom na ministerstve spravodlivosti.

Riaditeľa tajnej služby si vyberá predseda vlády. Do funkcie ho však menuje hlava štátu a prezidentka Zuzana Čaputová už niekoľkokrát odkázala, že obvineného či obžalovaného z úmyselného trestného činu do vedenia tajnej služby nevymenuje.

Fungovali ako zločinecká skupina

Gašpar je podozrivý z toho, že spolu s nitrianskym oligarchom a jeho príbuzným Norbertom Bödörom založili a zosnovali zločineckú skupinu. Skupinu, ktorá pôsobila v rámci polície. Bolo to v období od mája 2012 do mája 2018.

Táto zločinecká skupina využívala podľa obžaloby svojich členov na to, aby plnili jej ciele a páchali trestnú činnosť. Išlo najmä o zneužívanie právomoci verejného činiteľa, nezákonné lustrovanie, sledovanie osôb, podplácanie, branie úplatkov. Obžaloba v kauze Očistec sa týka dvadsiatich skutkov.

Gašpar je obžalovaný v šiestich z nich.

Na to, aby zločinecká skupina vedená oligarchom a policajným prezidentom mohla riadne fungovať, potrebovali obsadiť kľúčové posty v polícii. A nielen tam. Spolupracujúci obvinený Ľudovít Makó – ďalší človek z nitrianskeho regiónu – vypovedal, že na to, aby sa stal riaditeľom Kriminálneho úradu finančnej správy, ho presvedčil práve Bödör. Doplácal mu 10-tisíc eur mesačne, pretože po odchode zo súkromnej sféry mu výrazne klesol príjem.

Aj bývalý zástupca riaditeľa Národnej jednotky finančnej polície NAKA Vladimír Bisták vyšetrovateľom hovoril o „pohovore“ v sídle Bonulu, kde bol Bödör aj s Gašparom. Bolo to v roku 2012 a NAKA – teda Národná kriminálna agentúra – mala ešte len vzniknúť. Ako by mala vyzerať jej štruktúra a kto by mal obsadiť posty, sa riešilo za účasti oligarchu Bödöra priamo v sídle Bonulu v nitrianskej mestskej časti Krškany.

Bödör sa tak následne dostával k množstvu informácií o vyšetrovaných kauzách, ale aj operatívnych informáciách a podozreniach. Svedkovia v kauze – najmä bývalý šéf Národnej jednotky finančnej polície NAKA Bernard Slobodník, ale aj Makó a ďalší policajti – opísali, ako Bödör zadával v skupine úlohy a oni ich plnili.

Získavali od svojich podriadených informácie, ktoré postupne posúvali vyššie. Nielen k policajnému prezidentovi Gašparovi, ale aj k Bödörovi. Súčasťou skupiny sa postupne stal podľa obžaloby aj bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, riaditeľ NAKA Peter Hraško, šéf protikorupčnej jednotky Róbert Krajmer a policajný funkcionár Marián Zetocha.

Súčasťou skupiny boli už menovaní Slobodník a Makó, ako aj policajti Pavol Vorobjov, Ivan Bobocký či Milan Žáčik. Tí po zadržaní začali s políciou spolupracovať a opísali, ako skupina vedená Gašparom a Bödörom pracovala.

Za peniaze lustrovali a sledovali politických oponentov aj novinárov

Jednou z úloh pre policajtov bolo nezákonné lustrovanie novinárov vrátane Jána Kuciaka, ako aj politických oponentov Smeru. Touto úlohou poveril podľa svedeckých výpovedí Bödör policajného prezidenta a ten to zariadil. V rokoch 2015 až 2016 tak boli sledovaní líder OĽaNO Igor Matovič, Daniel Lipšic, Radoslav Procházka, ale aj Ivan Katrinec, ktorý v tom čase verejne hovoril o tom, že má materiály diskreditujúce ľudí vo vedení štátu.

Žáčik, Bobocký a Vorobjov priznali, že sledovali mimo služby týchto ľudí na objednávku. Za 20 až 30 eur za jedno sledovanie. Bisták s Vorobjovom hovorili o sledovaní Lipšica s Procházkom, Žáčik s Bobockým mali „na starosti“ Matoviča.

K svojej práci vraj dostali aj „vzťahové diagramy“: išlo o takzvané pavúky, kde boli vyznačení aj príbuzní sledovaných. Podobne lustrovali aj desiatky novinárov. Vorobjov sa priznal k nezákonným lustráciám 28 novinárov z rôznych médií a 140 iných ľudí, väčšinou ich blízkych príbuzných.

Expolicajt Žáčik vypovedal aj o tom, ako im bývalý šéf finančnej spravodajskej jednotky Zetocha zavolal a dal GPS zariadenie na sledovanie Matoviča, ktorý hneď po voľbách v roku 2016 organizoval protesty pred bytovým komplexom Bonaparte, kde vtedy žil Robert Fico. Pripevnili mu ho teda na auto. Výstupy o „pohybe“ sledovaných odovzdávali Zetochovi alebo ďalším nadriadeným.

Mali vynechať Širokého. Kauzy nevyšetrovali za úplatky

Slobodník, ktorý je sám obvinený v kauze Očistec, vypovedal o tom, ako mu Bödör v spoločnosti Gašpara odovzdal 20-tisíc eur. Boli to peniaze za to, aby zabezpečil, že pri vyšetrovaní spoločnosti Váhostav „bude vynechaný“ Juraj Široký a jeho príbuzní. A tak sa aj stalo.

Váhostav vyšetrovali v roku 2016 za nevyplatené faktúry subdodávateľom na stavbách, ktoré táto firma zabezpečovala – táto kauza v tom období vyvolala veľké verejné pohoršenie. Kriminalisti mali podozrenie, že pri odpisovaní dlhov sa stal podvod. Nakoniec boli obvinení traja ľudia z vedenia firmy, no Široký, ktorý bol v predstavenstve Váhostavu, nie.

O úplatku pol milióna eur zase vypovedal ďalší svedok. Boli to peniaze za to, že kriminalisti si nebudú všímať spoločnosť Interstore Group. Firma bola podozrivá z daňových podvodov. Nakoniec podľa obžaloby „stačilo“ 400-tisíc eur. Desatinu dostali manželia Fleischerovci, ktorí sú za tento úplatok už právoplatne odsúdení.

Zvyšné peniaze si po 90-tisíc eur rozdelili Makó, Slobodník, Bödör a Gašpar. O rozdelení podľa svedkov rozhodol oligarcha. Slobodník následne dohliadol, aby spoločnosť už nevyšetrovali. Aj takto sa podľa obžaloby riešili podozrenia z daňových podvodov v polícii počas éry súčasného nádejného adepta na post riaditeľa Slovenskej informačnej služby.

Slobodník: Gašpar na mňa kričal, či chcem povaliť vládu

V polovici mája 2018 bolo zjavné, že pozícia Tibora Gašpara na čele polície je vážne ohrozená; vo funkcii napokon ostal už len zhruba dva týždne. Podľa obžaloby v kauze Očistec sa v tom období ešte stále činil. Médiá v tom čase informovali aj o korupčnej kauze vtedajšej štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Moniky Jankovskej (za Smer). Dvaja svedkovia verejne hovorili o tom, že ešte ako sudkyňa v Trenčíne rozhodla v spore o bar Fatima v prospech mafie za tri milióny korún (100-tisíc eur) .

Jeden zo svedkov však po čase začal vypovedať o nátlaku a svoje svedectvo poprel. Išlo o Michala Vidu, ktorého v máji 2018 zadržali. V tom čase si zavolal Gašpar Slobodníka a pýtal sa ho, či chce povaliť vládu. Aj s Krajmerom a Hraškom mu vysvetľovali, že Vida vypovedá v prospech Jankovskej a jeho zadržanie to môže pokaziť.

„Nech ťa Boh chráni, keď teraz ten človek pôjde do väzby alebo ho do väzby budete dávať,“ zapamätal si Gašparove slová Slobodník a zachytáva ich aj obžaloba v Očistci.

Vida do väzby nešiel, zo zadržania ho prepustili. O tom, čo sa vtedy dialo, vypovedal až následne. Hovoril o nátlaku, ktorý naňho vyvíjali, aby vypovedal v prospech Jankovskej. Tá je v súčasnosti obžalovaná z vydierania aj so svojím svatom Petrom Vaskom. Obžaloba v takzvanej kauze Fatima sa týka aj bývalého policajného funkcionára Krajmera.

Pre Fica nevinný. V Gašparovi odhalil politický talent

Podozriví z kauzy Očistec sa nepriznávajú. Gašpar všetky obvinenia označil za vymyslené. Opakovane sa ho zastáva aj predseda Smeru Robert Fico. Aj dnes hovorí o tom, ako v roku 2020 „chudáka“ Gašpara naháňali.

Bývalému policajnému prezidentovi od leta tohto roku pribudli po Očistci ešte dve obvinenia. A nielen jemu, ale aj Bödörovi. V auguste Gašpara zadržala polícia v rámci akcie Ezechiel 7. Týkala sa podplácania expolicajta Romana Stahla, ktorý je podozrivý, že za vyšetrovanie káuz Technopol, Doprastav aj Váhostav zobral úplatky vo výške najmenej 110-tisíc eur.

Podľa uznesenia o obvinení dostával Stahl peniaze od Bernarda Slobodníka, ktorému ich odovzdával nitriansky oligarcha. „Toto treba dať aj chlapcom, ktorí na tom robia, aby to takto pokračovalo, aby to bolo bezproblémové, hlavne bez osôb Širokých,“ citoval vyšetrovateľ výpoveď Slobodníka.

O týchto úplatkoch vedel podľa neho aj Gašpar. A nešlo pritom len o Váhostav, ale aj Doprastav, kde sa zase nemalo dostať meno „pána Výboha“, teda ďalšieho vplyvného podnikateľa spájaného so Smerom.

Gašparovo zadržanie v auguste vnímal Fico veľmi citlivo. Priamo cez víkend organizoval tlačové besedy a hovoril o útoku na opozíciu krátko pred voľbami. Ich výsledky ukázali, že na voličov tieto obvinenia nemali zásadný dosah.

Gašpar vo voľbách uspel, stal sa poslancom a Fico teraz o ňom hovorí ako o mimoriadne talentovanom politikovi. To sa v ňom vraj „láme“ s jeho predstavou, pretože presne takého človeka by chcel na čele tajnej služby.

V rozhovore pre TASR priznal aj to, že jeho meno chce prekonzultovať s prezidentkou po tom, ako začne platiť novela kompetenčného zákona. Ako Denník N upozornil, novela bola šitá aj na Gašparovu mieru. Umožňuje totiž, aby po jeho prípadnom menovaní za riaditeľa SIS mu ďalej spočíval poslanecký mandát. Kedykoľvek by sa teda z vedenia tajnej služby mohol vrátiť do parlamentu. Pred novelou to možné nebolo – prípadnému riaditeľovi SIS by mandát zanikol.

Môže to byť poistka, ak by Gašparovi opäť hrozilo ďalšie väzobné stíhanie. Ak by bol poslancom, o tom, či by mohol byť stíhaný vo väzbe, by rozhodoval aj parlament.

Krátko po tom, ako koncom novembra vláda schvália túto novelu a posunula ju do parlamentu, Gašpara obvinili tretíkrát. Opäť aj s Bödörom. Tentoraz ide o skutok z roku 2016, keď podľa obvinenia zachraňovali vtedajšieho premiéra Fica pred kompromitujúcim videom.

Bolo to pred voľbami v marci 2016. Gašpar s Bödörom chceli zabrániť tomu, aby sa na verejnosť dostalo video, ktoré údajne zachytávalo Ficove sexuálne dobrodružstvá. Nahrávku mal podľa obvinenia podnikateľ Ivan Katrinec, ktorého podľa obžaloby v Očistci v tom čase nezákonne sledovali. (Opravené, pôvodne sme nesprávne prevzali medializované informácie).

Tentoraz ide o dávnejšie nelegálne odpočúvanie kaviarne exposlanca a exministra práce za Sme rodina Milana Krajniaka. Ako píše portál Aktuality.sk, Krajniak sa tam stretával s rôznymi ľuďmi. Na stretnutia chodil aj súčasný špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, o ktorom je známe, že sa s Krajniakom v minulosti priatelil. Do kaviarne však chodil aj líder Sme rodina Boris Kollár či bratia Vladimír a Peter Pčolinskí. Cieľom odposluchov bolo politicky eliminovať hnutie Borisa Kollára, ktoré odoberalo voličov Smeru.

Chce sa stretnúť s prezidentkou

Napriek všetkým podozreniam, ktorým Gašpar čelí, nevidí Fico dôvod, prečo by sa nemohol stať riaditeľom SIS. Preto chce jeho meno prekonzultovať s prezidentkou, ktorá má pri menovaní šéfa tajnej služby posledné slovo.

Fico tvrdí, že ak nemala problém s Danielom Lipšicom, aby sa z neho stal špeciálny prokurátor, tak nevidí dôvod, prečo by mala mať prezidentka problém s obvineným Gašparom. „Chcem si to normálne vykonzultovať,“ dodal Fico.

Lipšic sa stal špeciálnym prokurátorom na základe voľby v parlamente. Bývalý politik, neskôr advokát, bol právoplatne odsúdený za to, že v septembri 2016 zrazil vo večerných hodinách na križovatke bratislavských ulíc Kutuzovova a Vajnorská 72-ročného muža. Po nehode sa vzdal poslaneckého mandátu.

Prezidentka odkázala, že nemá problém sa s Ficom na túto tému stretnúť. Ale ako dodala, jej pohľad na menovanie Gašpara je úplne iný ako premiérov. „Ak má premiér o takýto rozhovor záujem, prezidentka nevidí dôvod, prečo by ho odmietla, rada mu tie rozdiely vysvetlí,“ citovala televízia Markíza prezidentkinho hovorcu Martina Strižinca.