Rok 2023 sa skončil lepšie, ako sa začal. Aký bude rok 2024?

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

V decembri 2022 si ekonomickí prognostici nasadili čierne okuliare. Najväčšia ekonomika sveta – USA – mala v roku 2023 zažívať ťažké časy. Ekonómovia mumlali tajomné formulky typu „inverzná krivka výnosov z dlhopisov“ či „Sahmovej pravidlo o vývoji nezamestnanosti a (ekonomickej) recesii“. Tie vraj presvedčivo poukazovali na ekonomický prepad.

Zaručené formulky našťastie totálne zlyhali. Americká ekonomika sa nielenže vyhla prepadu, ale v tomto roku pravdepodobne narástla o 2,5 percenta. Miera nezamestnanosti sa v USA blíži k historickým minimám.

Druhý veľký ťahúň globálnej ekonomiky – Čína – mala objektívne zlý rok. Historicky najväčší krach na trhu čínskych realít tvrdo dopadol na stavebníctvo i finančný sektor. Znížil aj bohatstvo domácností. Napriek tomu by ekonomický rast Číny mal v tomto roku dosiahnuť 5 percent.

Neduživá ekonomika eurozóny narastie asi len o 0,6 percenta. Dôležité však je, že sa vyhla recesii. Keď sa darí veľkým, darí sa aj malým. Čierne scenáre hovorili o kríze v Latinskej Amerike a Ázii. Aj tam však bol reálny vývoj lepší, ako sa očakávalo. Globálna ekonomika sa v roku 2023 ukázala omnoho odolnejšia, ako sme si mysleli. Dokázala stráviť aj také šoky, ako vojna na Ukrajine, rast cien energií či krachy bánk v USA a Švajčiarsku.

Inflácia

Hlavným šokom roku 2022 bol rapídny nárast inflácie. Hlavným pozitívnym prekvapením v roku 2023 bol zase jej rýchly pokles. Medzi ekonómami sa vedú vzrušené (a často ideologicky podfarbené) debaty o tom, kto za infláciu môže. Majú väčšiu váhu externé faktory (ako napríklad vojna a narušenie dodávateľských sietí) alebo je na vine nezodpovedná politika vlád a centrálnych bánk („tlačenie peňazí“)?

Minimálne za rok 2023 sa ukázalo, že jednorazové a v zásade nepredvídateľné faktory mali na rast a následný pokles inflácie väčší vplyv. Namiesto proroctiev o hyperinflácii sa začínajú objavovať kuvičie hlasy o deflácii v roku 2024.

Na návrat deflácie si však budeme musieť naozaj ešte dlho počkať. To však neznamená, že v budúcom roku nevidíme žiadne riziká. Inflácia nie je ani zďaleka mŕtva. V globálnej ekonomike všetko súvisí so všetkým. Spomeňme si, koľko vzrušenia vzbudila uviaznutá nákladná loď v Suezskom prieplave. V súčasnosti ostreľujú veľké nákladné lode v Červenom mori jemenskí povstalci. Niektoré prepravné spoločnosti odkláňajú dopravu z nebezpečných regiónov. To má prirodzene za následok zvýšenie nákladov na dopravu.

Nezdá sa však, že by tieto udalosti ovplyvnili infláciu takým spôsobom ako počas korony. Existujú názory, že inflácia stúpne vďaka obrovskému deficitu a vládnemu dlhu v USA. Je pravda, že v novembri budú v USA voľby a pred voľbami sa nikdy nikde nešetrí. Ani v Spojených štátoch. Rast inflácie by však tieto vládne výdavky ovplyvnili len vtedy, keby sa vlády vrátili k praktikám helikoptérových peňazí pred domácnosti, ako napríklad v období po korone. Nič také však nevidíme.

Predpovede

Predpovede na rok 2024 sú omnoho optimistickejšie ako na rok 2023, aj keď celkové tempo rastu už bude o niečo nižšie ako v prekvapujúco dobrom roku 2023. Globálna ekonomika by mala v roku 2023 narásť asi o tri percentá. Na budúci rok to môže byť o jednu alebo dve desatiny percenta menej.

Hlavným dôvodom je rast úrokov, ktorý spomalí rast ekonomiky prakticky všade. Podstatné však je, že už sa nehovorí o ekonomickej recesii. Ako to bude vyzerať v jednotlivých veľkých ekonomických blokoch? V USA sa asi podarí takzvané hladké pristátie. Ide o kombináciu dvoch priaznivých faktorov: poklesu inflácie a hospodárskeho rastu. Podľa predpovedí globálnych ekonomických inštitúcií by mala americká ekonomika v roku 2024 narásť o 1,5 percenta.

V Číne sa ešte dlho bude prejavovať následok krachu na trhu realít. Ekonomická história hovorí, že takéto krachy sú veľmi bolestivé a ich následky môžu trvať aj dekádu. Aj preto už čínsky drak nebude lietať tak rýchlo a vysoko ako kedysi. Na budúci rok bude čínske hospodárstvo rásť „len“ niekde medzi štyrmi a piatimi percentami.

V globálnej ekonomike sa však objavujú aj noví ťahúni, ktorým sme ešte pred pár rokmi nevenovali veľa pozornosti. Pozoruhodným tempom napríklad rastie ekonomika Indie. Jej populácia je už dnes väčšia ako čínska. Hoci je India značne chudobnejšia ako Čína, perspektíva jej rastu je podstatne väčšia, lebo má mladšiu populáciu a jej trh ešte nie je nasýtený. Neduživá ekonomika eurozóny bude rásť pomalšie ako ekonomika USA, o Číne a Indii ani nehovoriac.

Eurozóna sa ešte stále borí s dôsledkami vojny na Ukrajine, embarga na obchod s Ruskom a s vysokými cenami energií. Pozitívne však je, že Európa sa dokázala preorientovať na alternatívne zdroje ropy a plynu a zároveň zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe. To je nečakaný a nezamýšľaný dôsledok ruskej invázie na Ukrajinu.

Zmena energetického mixu neprišla zadarmo. Nečakané výdavky veľmi tvrdo dopadli nielen na rodinné rozpočty, ale aj na rozpočty vlád. Veľkým problémom eurozóny je a bude vysoký dlh niektorých členských krajín najmä na juhu Európy. Ten značne zmenšuje manévrovací priestor Európskej centrálnej banky (ECB). Najmä s ohľadom na dlh Talianska ECB nezvyšovala úrokové sadzby tak rýchlo ako americká centrálna banka. To sa nakoniec ukázalo ako správne rozhodnutie. Vysoké úroky by pridusili už aj tak dýchavičné hospodárstvo eurozóny.

Pozitívnym ekonomickým fenoménom posledných rokov je nízka nezamestnanosť vo vyspelých krajinách. Pesimistické predpovede o tom, ako robotika a umelá inteligencia spôsobia masový pokles pracovných miest, sa nenaplnili. Zdá sa, že pracovný trh je prinajmenšom vo vyspelých krajinách stále viac ovplyvňovaný najmä demografickými faktormi, predovšetkým nedostatkom mladej pracovnej sily. Zamestnávatelia preto vo zvýšenej miere najímajú aj také sociálnej skupiny, nad ktorými kedysi ohŕňali nos.

Aj na Slovensku vidíme, ako rastie zamestnanosť žien a ľudí vo veku 65+. To je veľmi fajn a prispieva to aj k rastu reálnych miezd. Ale problém s nedostatkom pracovnej sily to nerieši. Jediným funkčným riešením je zvýšená imigrácia z rozvojových krajín.

Imigrácia je objektom politického zápasu, kde vášne tradične víťazia nad rozumom. Reálny život si však vyžaduje reálne riešenia. Európe sa podarilo dohodnúť na migračnom pakte. Na jednej strane obmedzí nelegálnu migráciu. Na strane druhej môže pootvoriť dvere ekonomickým migrantom, ktorých starnúca Európa veľmi potrebuje.

Výhľad z okna na ekonomickú krajinu roka 2024 je zatiaľ pekný. Pokiaľ nedôjde k nejakému väčšiemu vojenskému konfliktu a následnému nárastu cien komodít, inflácia by mala naďalej klesať. Centrálne banky už veľmi pravdepodobne nebudú svoje úrokové sadzby zvyšovať. A niektoré ich možno aj znížia. Možno už v lete. Dostupnejšie úvery povzbudia ekonomický rast.

S dramatickým pádom úrokových mier však počítať nemožno. Zvýšená inflácia tu zostane ešte niekoľko rokov. Ťahať ju bude najmä rast reálnych miezd. Kto dúfa, že sa vrátia hypotéky za pol percenta, sklame sa. Normálna úroková miera je niekde medzi 4 a 5 percentami. Návrat do normálu ekonomike vyspelých krajín určite prospeje.

Samozrejme, že aj v roku 2024 sa stanú veci, ktoré nemôžeme predpovedať. Potenciálne čierne labute zahŕňajú najmä nové vojnové konflikty, dôsledky klimatickej krízy. A, samozrejme, prezidentské voľby v USA v novembri.

Pri čiernych predpovediach na rok 2023 sa ekonómovia našťastie mýlili. Dúfajme, že „tentoraz to bude inak“ a naplnia sa vcelku pozitívne očakávania na rok 2024.