Denník N

Historik medicíny Gogola: Žena pri pôrode často popíjala alkohol, niekedy aj s babicou

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Chirurgovia boli manuálne zruční jedinci, zväčša holiči alebo barbieri, hovorí historik Matej Gogola, ktorý na Lekárskej fakulte UK v Bratislave vyučuje dejiny medicíny.

„Pod týmito medicínskymi zákrokmi rozumieme obväzovanie rán, vytláčanie a vyrezávanie hnisajúcich vredov, vo výnimočných prípadoch išlo o kauterizácie, teda odstránenie porušeného alebo nežiaduceho tkaniva vypaľovaním,“ hovorí.

V rozhovore takisto vysvetľuje:

  • na čo fungovala trepanácia, teda vytváranie dier do lebky;
  • prečo robili mnohé jednoduché zákroky holiči;
  • kde boli prvé nemocnice;
  • prečo bolo na Slovensku v minulosti veľmi málo lekárov;
  • ako prebiehal pôrod a ako vyzeral zrejme prvý cisársky rez, ktorý sa vykonal v Česku.

Kedy sa na Slovensku datujú začiatky chirurgie?

O začiatkoch chirurgie na dnešnom území Slovenska – zhruba takej, ako ju poznáme – sa môžeme rozprávať od vzniku inštitucionalizovanej chirurgie, teda od 60. rokov 19. storočia. Vtedy vzniklo samostatné chirurgické oddelenie v Krajinskej všeobecnej nemocnici v Bratislave, dnes je to Univerzitná nemocnica Staré Mesto. Alebo to môže byť rok 1919, keď vznikla Lekárska fakulta Univerzity Komenského. Skôr by som sa priklonil k tomu druhému.

Až tak neskoro?

V rámci akýchsi predstupňov chirurgie by sme sa mohli pozrieť do najstaršieho, predhistorického obdobia. Archeologické nálezy potvrdzujú, že išlo o úkony ako amputácie či trepanácie. Tie sa prejavili a zachovali na kostrovom materiáli, ktorý skúmajú archeológovia, paleopatológovia či antropológovia. V prípade trepanácií (vytváranie otvorov do lebky, pozn. red.) sa odškrabávali povrchové časti lebky v temennej a čelnej časti, prípadne v spánkových oblastiach. Pri stavoch sprevádzaných zvýšením tlaku mozgovomiešneho moku spôsobovala trepanácia dekompresiu.

Prečo sa to robilo?

Trepanácia pravdepodobne zmierňovala bolesti hlavy, epileptické príznaky, mentálne poruchy. Slúžila aj na vyčistenie zvyškových čiastočiek po fraktúre. Trepanácia mohla pomôcť odstrániť kožné

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

História

Rozhovory

Zdravotníctvo

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie