Mária Benedikovičová
Snaha Róberta Bezáka odkryť minulosť kňazov, ktorí za komunizmu donášali Štátnej bezpečnosti (ŠtB), nenachádza podporu ani u popredného predstaviteľa katolíckej cirkvi na Slovensku. Zo stanoviska predsedu Konferencie biskupov Slovenska (KBS), košického arcibiskupa Bernarda Bobera, vyplýva, že cirkev sa nemieni v blízkom čase zaoberať kňazmi, ktorí kolaborovali s komunistickým režimom a stali sa z nich udavači.
„Nevidím v tejto chvíli dôvod na to, aby sa skúmala minulosť kňazov,“ povedal 74-ročný Bober.
Aké napätie v katolíckej cirkvi vyvoláva Bezákova snaha skúmať minulosť kňazov, vyšlo najavo v lete – až po 11 rokoch od jeho odvolania z pozície trnavského arcibiskupa. Emeritný arcibiskup Bezák otvorene hovoril, že aj tento zámer prispel k jeho odstaveniu. Vatikán dôvody jeho odvolania nikdy neobjasnil.
Už prvotné zistenia boli prekvapivé, podľa Bezáka až tretinu kňazov z Trnavskej diecézy našli ako spolupracovníkov ŠtB – viac než 200 zo zhruba 700 kňazov, ktorí boli v tom čase aktívni.
Koľko ich bolo v rámci celého Slovenska, dodnes nie je známe. Zo stanoviska predsedu KBS Bobera vyplýva, že cirkev to analyzovať nedá.
Orosch dal krížik na čelo po otázkach na Bezáka a odišiel spred kamery
Keď sme sa koncom leta pýtali Bezákovho nástupcu, trnavského arcibiskupa Jána Oroscha, prečo za 11 rokov nedotiahol projekt, ktorý ešte Bezák rozbehol s Ústavom pamäti národa (ÚPN) a mal odhaliť udavačov medzi kňazmi, vinu hádzal naňho. Takisto mu vyčítal, že si dovolil o záležitosti verejne prehovoriť.
„Jedenásť rokov prešlo odvtedy, čo ho odvolali. A on teraz to ide spomínať?“ kritizoval Bezáka Orosch.
Rozhovor s Denníkom N na túto tému Orosch ukončil po necelých piatich minútach požehnaním na čelo a slovami: „Milá, zlatá pani, nech vás Pán žehná. Zbohom.“
K záležitosti sa teraz vyjadril predseda KBS Bober, ktorý sa nepostavil na stranu Bezáka. Na otázku, či by sa mal projekt Trnavskej arcidiecézy s ÚPN dokončiť, zareagoval, že je to na Oroschovi.
„Každý biskup zodpovedá za svoju diecézu, a teda aj v tomto prípade je na ordinárovi Trnavskej arcidiecézy, aby vyhodnotil situáciu,“ odpísal Bober.
Archívne video: Arcibiskup Orosch dal novinárke krížik na čelo po otázkach o Bezákovi (Autorka: Martina Koník)
Bezák vraví o „charakterovej vražde“
V súvislosti s minulosťou kňazov Bober hovorí, že „boli takí, ktorí boli komunistickou štátnou mocou prenasledovaní, ale iste sa našli aj takí kňazi, ktorí s režimom spolupracovali. Okolnosti a situácie sa rôznili. Rovnako aj miera zodpovednosti môže byť odlišná“.
Bober od októbra 2022 vedie Konferenciu biskupov Slovenska, ktorej súčasťou sú všetci biskupi. Jej členmi však nie sú emeritní biskupi, čiže ani Bezák, odkedy ho v júli 2012 nečakane odvolal pápež Benedikt XVI.
Ako trnavský arcibiskup Bezák skončil už po necelých troch rokoch, aj preto nestihol dokončiť projekt s ÚPN.
Bezáka neprekvapuje postoj predsedu KBS Bobera. „Pohľad do minulosti je dôležitý, no nebol oň v podstate nikdy vážny záujem, akoby stačila neproblematická fasáda,“ vraví Bezák.
Hoci od prevratu už ubehlo 34 rokov, stále by podľa Bezáka bolo treba vyrovnať sa s minulosťou. „Vyjasnili by sa mnohé osobné príbehy poznačené strachom i prospechom, zbabelosťou i násilím. A aj spôsob, ako sa koná, mi pripomína ‚charakterovú vraždu‘,“ reaguje Bezák.
Štátna bezpečnosť bola komunistická tajná služba, ktorá považovala katolícku cirkev za vnútorného nepriateľa. Komunistická moc sa snažila mať kňazov pod dohľadom, aby zabránila tomu, že ohrozia jej vedúce postavenie v spoločnosti. Na to, aby mala zvnútra cirkvi informácie a mohla obmedzovať jej aktivity, potrebovala mať medzi kňazmi spolupracovníkov ochotných donášať.
Bober odkazuje na postoj biskupov z roku 2005
Predseda KBS a košický arcibiskup Bober odkazuje na stanovisko KBS z roku 2005, ktoré podľa jeho názoru „jasne vyjadruje postoj biskupov k dianiu počas komunistickej éry“. (Celé znenie nájdete na konci textu.)
Spomínané vyjadrenie poskytla KBS v čase, keď ÚPN začal na internete zverejňovať spolupracovníkov ŠtB, čo malo prispieť k vyrovnávaniu sa spoločnosti so zločinmi komunizmu. Ukázalo sa, že vtedajšej moci aktívne donášali aj predstavitelia cirkvi.
KBS hovorila, že je to odsúdeniahodné a že takýchto kňazov nechce obhajovať, no biskupi zároveň dali najavo, že nedajú skúmať historické dokumenty a opísať okolnosti, za akých začali kolaborovať – či sa rozhodli dobrovoľne, alebo boli do spolupráce s ŠtB donútení, prípadne ich režim niečím vydieral, a čo všetko eštebákom vyniesli.
„Mnohí z nich sú už vo večnosti. Tí, ktorí ešte žijú, nech sa s tým v duchu pokánia vyrovnajú vo svojom svedomí pred Pánom Bohom a pred ľuďmi,“ uviedli biskupi v spomínanom stanovisku z roku 2005.
V tomto období sa dokonca objavila snaha citlivé informácie ututlať, denník SME v marci 2005 informoval o iniciatíve siedmich cirkví, ktoré chceli zmeniť zákon o Ústave pamäti národa tak, aby boli registre zväzkov ŠtB prístupné len dotknutým osobám. Verejnosť by sa tak prakticky nič nedozvedela. Iniciatíva však neuspela.
Ako sa Bezák pustil do háklivej veci
V júni 2009 sa stal trnavským arcibiskupom Róbert Bezák, ktorý mal na vec iný pohľad, minulosť chcel odkryť. Krátko po svojom nástupe podpísal s ÚPN zmluvu na projekt, ktorého výsledkom mala byť vedecká publikácia o tom, kto z cirkevných predstaviteľov Trnavskej arcidiecézy v rokoch 1945 až 1989 spolupracoval s ŠtB a za akých okolností. Pracovný tím, ktorého súčasťou boli historici, mal podrobne preskúmať ich spisy, pokiaľ neboli zničené a skartované.
Išlo o mimoriadne háklivú vec aj vzhľadom na spomínaný postoj biskupov z roku 2005. Nik z cirkevných hodnostárov dovtedy nedal analyzovať agentov ŠtB medzi kňazmi, hoci od Nežnej revolúcie v roku 1989 už ubehlo mnoho rokov. Projekt bol citlivý aj vzhľadom na to, že medzi agentmi bol evidovaný Bezákov predchodca Ján Sokol, ktorý má dnes 90 rokov.
Po odvolaní Bezáka v roku 2012 z projektu nič nebolo, plánovaná publikácia už nevyšla.
Bezák vlani v júli vravel, že jeho úmyslom nebolo trestať kňazov, ale spoznať minulosť, vďaka čomu by mohla prísť očista. „Cirkev nie je len svätec, mučeník a odvážny človek,“ vravel Bezák s tým, že ju tvoria aj ľudia, ktorí robia chyby.
Bezák sám zažil, aké to bolo, keď eštebáci niekoho lámali na spoluprácu. Tlačili naňho počas vianočných prázdnin v roku 1980, keď mal 20 rokov a študoval teológiu. Spoluprácu odmietol. Neskôr počas vojenčiny v rokoch 1986 až 1987 naňho nasadili vojenskú kontrarozviedku, aby mali pod kontrolou, ak by sa snažil vplývať na vojakov. Vojenskí tajní ho sledovali, potajme mu prehrabávali veci a získavali informácie od vojakov – donášačov.
Vatikán odvolanie Bezáka nevysvetlil, pýtal sa na rifle a sprchovanie
Keď Bezáka pred viac než 11 rokmi odvolal pápež Benedikt XVI., rozhodnutie nijako nevysvetlil. Najčastejšie sa spomínalo, že sa stal nepohodlným, lebo dal preveriť veľké finančné nezrovnalosti a čudné nakladanie s lukratívnym cirkevným majetkom za čias svojho predchodcu Jána Sokola. Ten odmietal, že by sa niečoho dopustil.
Časť verejnosti odvolanie Bezáka v lete 2012 pobúrilo, na Slovensku patril medzi najobľúbenejších arcibiskupov, na jeho podporu sa organizovali protesty.
K upokojeniu neprispelo, keď preniklo na verejnosť, že Bezák musel Vatikánu ešte pred odvolaním odpovedať na otázky, či slovenských biskupov označuje za „starých a spiatočníckych“, či bežne chodí v rifliach a košeli a či chodí na kúpaliská a do verejných spŕch s osobami s pochybnou povesťou.
Dnes je 63-ročný Bezák na dôchodku a v cirkvi nepôsobí.
Stanovisko Konferencie biskupov Slovenska z februára 2005 k zverejňovaniu zväzkov bývalej ŠtB
Ústav pamäti národa zverejnil zväzky spolupracovníkov bývalej Štátnej bezpečnosti, v ktorých sú uvedené aj mená biskupov a kňazov Katolíckej cirkvi. Hoci ešte nie sú uverejnené zväzky všetkých oblastí, Konferencia biskupov Slovenska vyjadruje toto svoje stanovisko:
1. Pripúšťame, že niektorí duchovní spolupracovali a stáli v službách ŠtB, a nechceme ich obhajovať.
2. Ak sa dobrovoľne ponúkli kvôli vyšším postom, kariére či peniazom, ak na kohokoľvek donášali alebo zlomyseľne škodili – je to odsúdeniahodné.
3. Ak spolupracovali vydieraní pre svoje delikty alebo charakterové slabosti – je to poľutovaniahodné.
4. Ak sa často navštevovaní a obťažovaní pracovníkmi ŠtB zamotali do ich sietí a osamotení žili v neustálom strachu a napätí; ak boli vydieraní pre nejaké priestupky; ak podľahli panike a snažili sa zmierlivým spôsobom udržať prijateľnú úroveň kontaktov – treba mať s nimi súcit.
5. Ak ani nevedia, ako sa do evidencie ŠtB dostali, dokonca výslovne tvrdia, že ju nepodpísali a že nikoho neudávali a žiadne výhody nemali, naopak, že pred príslušníkmi ŠtB žili v neustálom strachu a úzkosti – treba im veriť.
Vieme o svojich ľudských slabostiach i kňazských zlyhaniach.
Preto my biskupi všetkých, ktorým duchovní spoluprácou s ŠtB ublížili (a to tak kňazom, ako aj laikom), odprosujeme. Všetkých, ktorých svojou spoluprácou s ŠtB pohoršili, prosíme o ospravedlnenie a odpustenie. Aj Sväté písmo nás nabáda: „Lebo ak vy odpustíte ľudom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí“ (Mt 6, 14).
Žili sme v ťažkých časoch – v desaťročiach komunistickej diktatúry, v období intríg, podozrievania, zastrašovania. Zvláštnu pozornosť venovala ŠtB práve Katolíckej cirkvi. Už bezprostredne po roku 1949 komunisti začali jej prenasledovanie. Boli pozatvárané semináre, rehole, školy, zakázaná činnosť Gréckokatolíckej cirkvi, mnohí boli vo väzeniach, dokonca mučení a zavraždení. Mnohí tento tlak nevydržali, niektorí sa nazdávali, že spoluprácou dokonca zachraňujú Cirkev. Avšak absolútna väčšina katolíckych kňazov obstála čestne, ba niektorí hrdinsky.
Mnohí z nich sú už vo večnosti. Tí, ktorí ešte žijú, nech sa s tým v duchu pokánia vyrovnajú vo svojom svedomí pred Pánom Bohom a pred ľuďmi.
Dnes sú na pranieri „vinníci“ – obete vtedajšieho komunistického režimu a jeho neľudských praktík. No prvá na pranieri by mala byť bývalá KSČ, KSS. Ona bola iniciátorkou aktivít ŠtB a jej príslušníkov.
Zaráža nás však jedna skutočnosť. Zatiaľ čo médiá v publikovaných textoch uvádzajú mená kňazov i iných spolupracovníkov, nehovoria o príslušníkoch, ktorí celú spoluprácu organizovali, nanucovali a prostredníctvom nej vydierali. My všetci, celé Slovensko, by sme mali žiť očistení podľa pravdy a v pravde, čo je jediná záruka nášho dôstojného života do budúcnosti.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
