Prigožina údajne zlikvidoval špión, ktorý má k Putinovi najbližšie. Toto je verzia atentátu podľa Wall Street Journal

Nikolaj Patrušev je členom najbližšieho kruhu okolo Vladimira Putina už desaťročia a k ruskému prezidentovi má blízko ako málokto iný.

Spája ich spoločná minulosť v petrohradskej KGB, kde chcel Putin pracovať ešte ako malý chlapec. Rovnako aj spoločné vládnutie v krajine, ktoré sprevádzali mnohé politické atentáty a úkladné vraždy.

Spolu študovali, cvičili a slúžili v sovietskej tajnej službe v zahraničí. Ako píše Karen Dawisha vo svojej knihe o Putinovej kleptokracii, práve z mužov z tohto prostredia Putin vytvoril novú mocenskú elitu známu ako silovici a Patrušev bol vždy jej popredným členom.

Putin z Nikolaja Patruševa spravil šéfa ruskej tajnej služby FSB a od roku 2008 mu určil viesť bezpečnostnú radu. Práve on vraj stál za viacerými politickými atentátmi, brífuje Putina tajnými informáciami a naviedol ho na inváziu na Ukrajinu

Patrušev proti Prigožinovi

Podľa nedávneho investigatívneho článku amerického denníka Wall Street Journal to bol práve tento 72-ročný armádny generál a Putinom ocenený hrdina Ruskej federácie, kto vlani zosnoval vraždu šéfa vplyvnej žoldnierskej skupiny vagnerovcov Jevgenija Prigožina.

Kremeľ to poprel a článok označil za pulp fiction.

Bývalý „Putinov kuchár“ sa so svojimi vojakmi presadil vo viacerých svetových konfliktoch ako užitočný nástroj, ku ktorému sa Moskva nemusela oficiálne priznávať, a jeho žoldnieri zohrali aj zásadnú rolu v ruskej invázii po 24. februári 2022.

Viditeľní boli najmä pri krvavom boji o Bachmut na Donbase.

Prigožin sa však po stupňujúcom sa konflikte s vedením ruskej armády posťažoval Putinovi, že ministerstvo obrany ide proti nemu a že má nedostatok zbraní ani munície. Ruský autokratický líder však v tom čase už dal na Patruševa a začal príliš sebavedomého Prigožina ignorovať.

Patrušev ešte v lete 2022 varoval Putina, že Prigožinov vplyv sa začína vymykať spod kontroly a začína byť pre Kremeľ rizikovým faktorom. Okrem politického a vojenského výtlaku mal navyše vďaka lukratívnym biznisom v Afrike so zlatom či s diamantmi dostatok finančných prostriedkov.

Konflikt vyvrcholil v júni 2023 otvoreným útokom proti ministrovi obrany Sergejovi Šojguovi a trúfalým pochodom na Moskvu. V Rostove nad Donom sa vagnerovcom dokonca podarilo obsadiť sídlo bezpečnostných zložiek.

Pochod sa síce do 24 hodín skončil fiaskom, ale Rusko na chvíľu vyzerala ako banánová republika, v ktorej si bezradná armáda nevedela urobiť poriadok s tisíckami najatých žoldnierov. Prezident najväčšej krajiny na svete s jadrovým arzenálom po dvoch desaťročiach vládnutia bol na smiech.

Napriek tomu Prigožin vyviazol zo situácie zdanlivo hladko a bez trestu, ktorý počas trúfalého pochodu sľuboval Putin bez toho, aby ho menoval. Prigožin sa ocitol v bieloruskom azyle a zároveň mohol cestovať po Rusku, ako sa mu zachcelo.

Až do 23. augusta, keď sa lietadlo s ním a ďalšími deviatimi cestujúcimi zrútilo počas letu medzi Moskvou a Petrohradom.

Bomba pod krídlom

Podľa Wall Street Journal išlo o dobre naplánovaný atentát. Nikto si podľa amerického denníka počas pozdržaného letu pre bezpečnostnú prehliadku nevšimol výbušné zariadenie v kabíne pod krídlom lietadla Embraer Legacy 600.

Stroj je brazílskej výroby, preto sa Brazília chcela zúčastniť na vyšetrovaní pádu lietadla, k čomu ju ruský štát podľa očakávaní nepripustil.

„Trvalo asi 30 minút, kým sa lietadlo dostalo do výšky 28-tisíc stôp, odtrhlo sa krídlo a lietadlo padalo špirálovito k zemi,“ opísal denník posledné Prigožinove chvíle.

Presne dva mesiace od Prigožinovej potlačenej revolty tak došlo k pomste. Atentát podľa predstaviteľov západných tajných služieb a nemenovaného ruského spravodajského dôstojníka, ktorí sa rozprávali s Wall Street Journal, schválil šéf bezpečnostnej rady Nikolaj Patrušev.

Pochod 25-tisíc mužov sa rozhodol využiť na konečné zúčtovanie s nepohodlným a príliš ambicióznym Prigožinom. Nebolo by to prekvapením. Za Patruševovej éry mali ruské tajné služby na svedomí likvidáciu viacerých „odpadlíkov” a nepríjemných kritikov ruského prezidenta Vladimira Putina.

Kremeľ označil článok o Patruševovej role v Prigožinovej vražde za bulvárne čítanie.

Podobne ako pri iných podobných atentátoch, ako bol pokus o vraždu Sergeja Skripaľa či otrava Alexandra Litvinenka, Moskva napriek dôkazom nikdy nepriznala, že za likvidáciou svojich nepriateľov stála.

To Patruševovi nezabránilo, aby sa pochválil, že „v posledných rokoch boli identifikované a zneškodnené stovky zamestnancov cudzích spravodajských služieb, ako aj ďalšie osoby zapojené do organizovania spravodajskej a podvratnej činnosti proti našej krajine a našim strategickým partnerom.“

Kremeľ naďalej striktne odmieta, že by mal niečo spoločné s Prigožinovou smrťou. Putin dokonca na konferencii vo Valdaji tvrdil, že na palube jeho lietadla zrejme vybuchol ručný granát.

„Na lietadle nebol žiadny vonkajší vplyv, to je už potvrdená skutočnosť, výsledok skúmania vyšetrovacieho výboru,” povedal Putin. Podľa Wall Street Journal však verzia ruského prezidenta nie je pravdivá.

Muž, ktorému Putin vďačí za veľa

Ako píše WSJ, Patrušev vstúpil do ruskej KGB ešte v 70. rokoch. Študoval na akadémii pre špiónov v Minsku a pre kontrarozviedku pracoval vo Fínsku neďaleko Petrohradu, odkiaľ pochádzal aj Vladimir Putin.

Práve jemu v rozlete jeho kariéry zásadne pomohol.

V čase, keď mu hrozilo vyšetrovanie za pranie špinavých peňazí v Európe cez firmu s nehnuteľnosťami, sa vraj Patrušev na Ukrajine postaral o to, aby odtiaľ zmizli usvedčujúce dôkazy. „Pre nového prezidenta to bol veľmi citlivý moment a Patrušev ukázal, že je pripravený pomôcť,“ pripomína americký denník.

A bol to takisto Patrušev, kto presvedčil Putina, aby spustil ruskú inváziu.

Ako píše americký denník, po neúspešnej rebélii, ktorá zosmiešnila Putinov režim, sa Kremeľ k Prigožinovi vyjadroval len veľmi málo. Hoci ho FSB pôvodne chcela vyšetrovať, nakoniec mohol vodca vagnerovcov slobodne cestovať po Rusku a pracovať vo svojich kanceláriách, kde predtým bezpečnostné zložky vykonali razie.

Napriek tomu sa Prigožin podľa WSJ podľa všetkého bál o svoj život. „Vedel, že má nepriateľov a niečo sa mu môže stať, no akokoľvek bol znepokojený, veril v dodržanie dohody,“ povedal pre americký denník Maxim Šugalej, ktorý pracoval v Prigožinovom think-tanku.

Prigožina nechali voľne sa pohybovať, aby ho mohli sledovať a zanalyzovať, čo sa vlastne udialo, povedal pre WSJ bývalý šéf pobočky CIA Rolf Mowatt-Larseen. Inými slovami, Kremeľ hľadal Prigožinových komplicov.

„Na začiatku augusta, keď väčšina Moskvy odišla na dovolenku, dal Patrušev svojmu asistentovi v kancelárii v centre Moskvy príkazy, aby pokračoval v uskutočňovaní operácie na likvidáciu Prigožina,“ cituje denník bývalého ruského spravodajského dôstojníka. Putin podľa Wall Street Journal o plánoch vedel a nebol proti.

V ten augustový deň po svojej ceste v Afrike čakal Prigožin, kým sa skončí bezpečnostná kontrola jeho lietadla. Práve toto údajne bola podľa predstaviteľov západných tajných služieb chvíľa, keď pod krídlo lietadla umiestnili malú bombu.

Ostatné fakty sú už veľmi dobre známe. Lietadlo zhruba po polhodine letu náhle stroskotalo blízko dediny Kuženkino. Na niektorých videách bolo vidno, ako po explózii lietadlo bez krídla padá k zemi.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na adresu článku Wall Street Journal povedal: „Tento materiál sme videli, ale nechceme ho komentovať. Pretože je sotva možné komentovať takéto materiály. V poslednom čase, žiaľ, Wall Street Journal veľmi rád produkuje pulp fiction.”

Vyšetrovací výbor (ruská obdoba FBI) síce začal trestné konanie podľa článku o porušení pravidiel bezpečnosti cestnej premávky a prevádzke leteckej dopravy, ale do konca decembra nie je známa oficiálna verzia príčiny pádu Prigožinovho lietadla.