Denník N

SMK ide o život: podporu Orbána im zabezpečí len vstup do parlamentu

Z mítingu SMK, predseda strany Berényi stojí v strede. foto - Facebook SMK
Z mítingu SMK, predseda strany Berényi stojí v strede. foto – Facebook SMK

Strana maďarskej komunity vyhodila z kandidátky aktivistu, ktorý v kampani použil slovo autonómia. SMK radšej hovorí o samospráve, aby nevystrašila slovenskú väčšinu.

Výsledky tohtoročných parlamentných volieb očakáva Strana maďarskej komunity (SMK) s mimoriadnym napätím. Medzi Maďarmi na Slovensku aj v SMK je totiž veľmi rozšírený názor, že ak sa tretí raz po sebe nedostane do parlamentu, ako strana skončí.

Podobné obavy panovali už pred voľbami v roku 2012 a odvtedy len posilnili nielen pre ďalšie štyri roky, ktoré SMK prežila mimo parlament, ale aj pre vývoj v Rumunsku, kde sa tamojšia menšinová strana RMDSZ tiež dostala do konfliktu s maďarským premiérom Viktorom Orbánom.

Asi 1,5 miliónová maďarská menšina v Sedmohradsku bola pre Budapešť vždy oveľa dôležitejšia, než polmiliónová komunita na Slovensku. Orbánov Fidesz bol s RMDSZ v konflikte roky, pretože ju považoval za málo radikálnu a príliš samostatnú. Opakovane sa snažil zakladať nové menšinové strany a vybudovať RMDSZ umelú a jemu lojálnu alternatívu. Všetky pokusy stroskotali na nezáujme menšinových voličov. Napokon sa Fidesz zmieril s realitou, zobral RMDSZ na milosť a dnes ju opäť uznáva za zástupcu krajanov a svojho hlavného spojenca v Rumunsku.

Predseda strany Strany maďarskej komunity (SMK) József Berényi. foto - TASR
Predseda strany Strany maďarskej komunity (SMK) József Berényi. foto – TASR

V SMK panujú obavy, že sa po ďalšom volebnom neúspechu zopakuje podobný scenár rozkmotrenia s Fideszom ako v Rumunsku. Na Slovensku by navyše mohla odpadnúť aj fáza budovania nových čisto maďarských strán (Most-Híd sa Fideszu neráta). Naviac posledné roky ukázali, že charizmatické osobnosti nechýbajú len SMK. Na rozdiel do Sedmohradska tu chýbajú potenciálni lídri, okolo ktorých by akákoľvek nová strana vznikla.

Ak teda SMK opäť zlyhá, panujú v jej sídle obavy, že ju Orbán hodí cez palubu. Radšej obnoví niekdajšie srdečné vzťahy s Bélom Bugárom a doteraz ignorovaný Most-Híd sa stane hlavnou oporou politiky Fideszu na Felvidéku. Navyše je tu obava, že sa zmena krajanského spojenca hodí aj srdečnému a obojstranne výhodnému spojenectvu Orbána s Robertom Ficom – ak teda Smer vytvorí budúcu vládnu koalíciu s Mostom-Híd. Či SMK a Fidesz vidia dostatočne reálne, koho Fico v prípade potreby uprednostní, ako koaličného partnera, je iná vec.

SMK teda vedie predvolebnú kampaň s pocitom, že bojuje o holý život. A keďže ju zatiaľ Fidesz podporuje a je ochotný do nej investovať, je táto kampaň veľmi intenzívna, dobre zásobená umelcami a zabávačmi z Maďarska a masívne podporovaná vládnymi médiami spoza hraníc.

Aby sa SMK dostala do parlamentu, musí získať nových voličov a potenciálnych sympatizantov mobilizovať oveľa lepšie, než sa jej to darilo pri posledných dvoch voľbách.

Pri získavaní nových voličov sa SMK zameriava najmä na Maďarov, ktorí  v minulosti volili Most. Dnes sú však sklamaní z toho, ako Bugárova strana funguje a ako málo toho za dva roky vo vláde a štyri roky v opozícii dosiala. Kampaň SMK a jej médiá okrem tradičných obvinení zo zrady a rozbíjania maďarskej jednoty zdôrazňujú, že Most svojou taktikou spolupráce so Slovákmi a hľadaním kompromisov za každú cenu nič nedosiahol. A že bol neúspešný aj preto, lebo nebol dosť tvrdý a vždy mu namiesto ochrany práv menšiny išlo len o účasť na moci a prístup ku korytu.

Z kampane na juhu. foto - Facebook SMK
Z kampane na juhu. foto – Facebook SMK

SMK sa tiež snaží využiť znechutenie voličov doterajšími politickými elitami a straníckou politikou. Usiluje sa vyvolať dojem, že je oveľa viac, než tradičná politická strana, že zastupuje a zastrešuje celú maďarskú komunitu a je otvorená aj nestraníkom. Preto jej volebný program nesie názov Spoločná vôľa a preto na jej kandidátke dostali miesta zástupcovia rôznych spoločenských a kultúrnych organizácií, občianski aktivisti aj iné politické hnutia.

Problém je, že títo „nestraníci“, napríklad kandidáti Csemadoku či mládežníckej organizácie Via Nova, sú väčšinou aj členmi alebo dokonca aktívnymi politikmi SMK. Najznámejším príkladom je predseda kultúrneho zväzu Csemadok a člen predsedníctva SMK Gyula Bárdos. So stranou sú úzko zviazaní aj takzvaní nezávislí občianski aktivisti.

SMK pri mobilizačnej kampani na juhu Slovenska využíva výsledky posledného sčítania ľudu, podľa ktorého počet Maďarov na Slovensku za posledných dvadsať rokov klesol o viac ako sto tisíc, z 567-tisíc v roku 1991 na 458-tisíc v roku 2011. SMK sa prezentuje ako jediná sila, ktorá môže tento negatívny trend zastaviť a zabrániť zániku maďarskej menšiny.

Motív utečencov

Mobilizácii na báze strachu a pocitu ohrozenia slúži utečenecká kríza, hlavný motív predvolebnej kampane SMK. Tá môže byť účinná i preto, lebo súznie s rovnakou kampaňou maďarskej vlády šírenou médiami, ktoré sledujú aj ľudia na juhu Slovenska.

Druhým pilierom mobilizácie je aktívna činnosť kultúrnych a občianskych spolkov a združení, ktoré sú formálne nezávislé. Väčšina akcií Csemadoku v týchto dňoch je v skutočnosti predvolebným mítingom SMK, kde predstavujú miestnych kandidátov strany.

Most-Híd a im blízky denník Új Szó zapojenie Csemadoku do straníckej kampane kritizovali. Predseda SMK József Berényi však pripomenul, že takto to fungovalo aj v časoch, keď jednotnej strane šéfoval Bugár. A vtedy to ešte považoval za správne.

Či všetky tieto aktivity SMK prinesú návrat do parlamentu, je iná otázka. Presvedčivosť jej kampane oslabuje častý pocit tunajších Maďarov, že v rámci svojej komunity žijú pod vládou jednej strany, ktorá až príliš ovláda všetky oblasti ich života. A myslia tým práve SMK.

Mnohí si tiež pamätajú, že oveľa lepšie výsledky, než dnes Most-Híd, nedosahovala ani SMK, keď ešte bola jednotnou stranou a jej dnešní lídri zastávali vládne a parlamentné posty. A že vtedy aj im išlo hlavne o to, aby mohli rozhodovať o dotáciách pre juh Slovenska a v záujme účasti na vláde sa vzdali mnohých svojich požiadaviek. Niet teda prečo predpokladať, že by prítomnosť SMK v parlamente niečo zásadne zmenila.

Úzke spojenectvo slovenského a maďarského premiéra a deklarované dobré vzťahy medzi oboma krajinami navyše dostali SMK do pasce. V menšej miere, ale stále pokračujú mnohé negatívne javy z čias prvej Ficovej vlády od prenasledovania Hedvigy Malinovej po hroziaci zánik malých základných škôl, ktorý by postihol najmä menšinové školstvo.

V minulosti sa pri podobných prípadoch Budapešť ostro ozývala, najmä ak bol vo vláde práve Fidesz. Dnes maďarská vláda mlčí a vďaka tomu má aj SMK čiastočne zviazané ruky – nemôže svojim vystupovaním spochybniť tvrdenie o dobrých vzťahov, na ktorom Orbánovi tak záleží.

Skupina MOL a spoloènos Transpetrol ukonèili rekonštrukciu ropovodu Adria/Barátság I. Poèas nej zmodernizovali ropovod medzi mestami Százhalombatta v Maïarsku a Šahy na Slovensku. Zrekonštruovaný ropovod v priestoroch preèerpávacej stanice Transpetrolu v Tupej otvorili predseda vlády SR Robert Fico (na snímke vpravo) a predseda vlády Maïarska Viktor Orbán (v¾avo). Tupá, 9. februára 2015. FOTO TASR - Henrich Mišoviè
Viktor Orbán a Robert Fico si vedia vyhovieť, SMK to veľmi nevyhovuje. foto – TASR

Mlčanie Budapešti a zdržanlivosť SMK však budí dojem, že pravdu majú slovenskí nacionalisti vrátane politikov Smeru, ktorí tvrdia, že na Slovensku menšiny žiadne problémy nemajú a že si údajné problémy maďarskí politici len vymýšľali. Teraz sa zdá, že keď s vymýšľaním prestali, problémy zmizli.

SMK má aj trampoty s kandidátkou. Ešte pred oficiálnym zverejnením z nej odstúpil popredný činiteľ a exminister školstva László Szigeti, ktorý čelí súdnemu procesu pre podozrenie z dotačného podvodu. Na konci januára odstúpila kandidátka Kinga Faklenová (číslo 102), o ktorej internetový portál parameter.sk (blízky Mostu-Híd, ale nie až tak servilne stranícky, ako médiá SMK) napísal, že kradla v rôznych obchodoch v Dunajskej Strede a okrádala aj kolegov na predchádzajúcich pracoviskách. Dotyčná bola jednou zo štyroch kandidátov Hnutia my sami založeného exposlancom SaS Szilárdom Somogyim. SMK najprv na článok reagovala vyhlásením, že za kandidátov, ktorých na jej listinu dodali iné hnutia, nenesie žiadnu zodpovednosť.

Jeden z volebných letákov. foto - Facebook SMK
Jeden z volebných letákov. foto – Facebook SMK

Posledným škandálom zatiaľ bolo stiahnutie aktivistu Bélu Halásza (číslo 150 na kandidátke), ktorý si v Bratislave vylepil vlastný bilbord v maďarskom jazyku s heslom „Ja to vyslovím: autonómia.“ Strana ho okamžite  stiahla s vysvetlením, že s ňou bilbord nekonzultoval a že „jeho obsah ani nie je v súlade s našou stratégiou“.

Rôzne formy menšinovej autonómie sú pritom dlhodobo hlavnou požiadavkou SMK a základom jej volebného programu. Autonómiu strana označuje za jedinú možnosť, ako zastaviť asimiláciu maďarskej menšiny. Z taktických dôvodov však SMK výraz autonómia najmä pri komunikácii so slovenskou väčšinou prestala používať a namiesto neho hovorí o samospráve. Je však jasné, že ide len o iný termín pre to isté.

Halász svojou zjavne cielenou provokáciou nabúral túto stratégiu a používania dvojakého jazyka. Reakcia strany však SMK v očiach časti voličov usvedčila z pokrytectva, nedostatku rozhodnosti i z uprednostňovania krátkodobých úspechov a účasti na moci  na úkor dlhodobých cieľov. Čiže presne z toho, čo SMK vyčíta Mostu.

SMK

Voľby 2016

Teraz najčítanejšie