Využitie Putinovej „finančnej pevnosti“ na pomoc Ukrajine nie je také jednoduché

Autor je novinár a prekladateľ

Západné krajiny opäť začali diskutovať o konfiškácii zmrazených aktív ruskej centrálnej banky, informovali americké médiá. Potreba tohto kroku sa stala akútnejšou, pretože politici v USA a EÚ sa nevedia dohodnúť na nových tranžiach financovania Ukrajiny. Dohoda však neexistuje ani v otázke konfiškácie – medzinárodné aktíva štátov majú imunitu, ktorej zrušenie by vážne poškodilo povesť dolára a eura. Čo môže Západ urobiť s bývalou Putinovou „finančnou pevnosťou“?

Diskusia na Západe o využití aktív ruskej centrálnej banky neutícha od ich zablokovania v prvých dňoch ruskej invázie na Ukrajinu. Vtedy sa pod sankcie dostali aktíva v hodnote približne 300 miliárd dolárov. To je približne polovica ruských rezerv, ktoré Západ nazval finančnou pevnosťou Vladimira Putina.

Denník Washington Post ešte v októbri s odvolaním sa na svoje zdroje informoval, že administratíva amerického prezidenta Joea Bidena opäť zintenzívnila rokovania so spojencami o konfiškácii. V tom čase bola v kongrese v plnom prúde ostrá konfrontácia o pridelenie pomoci Ukrajine.

V rámci tohto konfliktu po prvýkrát v histórii odstúpil predseda snemovne reprezentantov, v ktorej majú väčšinu kresiel republikáni.

Výsledkom bolo, že 60 miliárd dolárov pre Ukrajinu na fiškálny rok, ktorý sa začal už 1. októbra, doteraz nebolo pridelených, keďže republikáni trvajú na ústupkoch zo strany demokratov v rôznych otázkach sprísnenia migračnej politiky.

Rovnako sa nemôžu financovať Izrael a Taiwan, pre ktoré sú finančné prostriedky zahrnuté v tom istom návrhu zákona. Okrem toho republikáni v súvislosti s neúspešnou letnou protiofenzívou tvrdia, že Bidenova administratíva nemá jasnú stratégiu pre vojnu na Ukrajine, a požadujú väčšiu zodpovednosť za výdavky. Republikáni vznášajú tieto požiadavky aj v súvislosti s rastúcim počtom svojich priaznivcov, ktorí považujú podporu pre Ukrajinu za nadmernú. Podľa Pew Research Center sa od začiatku vojny podiel takýchto respondentov zvýšil z 8 na 48 percent do konca roka 2023. Kongresmani sa k diskusii vrátia po vianočnej prestávke.

Podobná situácia nastala koncom roka aj v EÚ, kde financovanie Ukrajiny zablokovalo Maďarsko. Vláda tejto krajiny výmenou za zrušenie veta žiada od EÚ obnovenie finančnej pomoci, ktorá bola zmrazená pre tvrdenia o korupcii v Maďarsku. Otázka vyplácania pomoci sa nakoniec odložila takisto na tento rok. Podľa prieskumov verejnej mienky podpora financovania Ukrajiny medzi Európanmi klesá aj v ostatných krajinách Únie.

V dôsledku pozastavenia balíkov pomoci už teraz ukrajinskému rozpočtu chýbajú peniaze na bežné výdavky a armáda má nedostatok zbraní, informujú ukrajinské a americké médiá.

V čích rukách sú aktíva

V decembri, keď sa situácia stala kritickou, zdroje z denníkov Financial Times (FT) a The New York Times (NYT) odhalili niektoré podrobnosti o snahách Bidenovej administratívy využiť ruské aktíva.

Podľa týchto médií USA oficiálne nevyjadrili svoju snahu o konfiškáciu, ale privátne tlačia na krajiny EÚ, aby na tento účel vypracovali spoločnú stratégiu. Je to potrebné, pretože samotné USA vlastnia len nepatrný zlomok finančných prostriedkov, zatiaľ čo EÚ má v držbe ich väčšiu časť.

FT s odvolaním sa na dokument Európskej komisie píše, že aktíva ruskej centrálnej banky v eurách, zmrazené spojencami, sa v súčasnosti odhadujú na 260 miliárd eur. Podľa predvojnového výmenného kurzu to bolo takmer 300 miliárd dolárov. V krajinách EÚ je to 210 miliárd eur, v USA len 4,6 miliardy. Po oznámení blokády sa západné krajiny viac ako rok a pol zaoberali identifikáciou ruských aktív a údaje o tom, kde a koľko ruských peňazí je uložených, sa rôznili.

„Za vojnu by mali platiť iba západní občania alebo rozpočty alebo by mal platiť aj Kremeľ?“ takto jeden z vyjednávačov tlmočil FT argumenty zástancov konfiškácie.

Medzi predstaviteľmi EÚ a USA však zatiaľ neexistuje jednotný názor na to, ako naložiť s ruskými aktívami. V ceste konfiškácii a inému využitiu aktív stoja právne a politické riziká, ktoré ohrozujú financie a vplyv západných krajín.

Argumenty pre a proti

Prvá prekážka konfiškácie ruského majetku spočíva v právnej rovine. Vysokopostavení úradníci a právnici z popredných západných inštitúcií vyjadrujú opačné názory. Niektorí tvrdia, že konfiškácia ruského majetku je už legálna alebo si vyžaduje určité zmeny a doplnenia vnútroštátnych zákonov. Iní považujú konfiškáciu za porušenie medzinárodného práva, ktoré má nebezpečné dôsledky.

V decembri predstavitelia USA navrhli, aby krajiny EÚ a G7 pracovali na konfiškácii ako na protiopatrení podľa medzinárodného práva, ako sa uvádza v dokumente, ktorý mali možnosť vidieť FT. Uviedli, že takýto krok by sa považoval za legitímnu reakciu na nezákonnú inváziu Ruska, ak by ho vykonali štáty „postihnuté“ jeho agresiou. To by mohlo zahŕňať spojencov Ukrajiny, ktorí financovali jej hospodárstvo a armádu. Americkí predstavitelia tiež navrhujú, aby sa zhabanie vnímalo ako preddavok na kompenzáciu, ktorú bude musieť Rusko Ukrajine zaplatiť.

Pred týmito rozhovormi niekoľko uznávaných odborníkov už niekoľko mesiacov predkladalo podobné návrhy v médiách a vo svojich posudkoch. Boli medzi nimi profesor práva na Harvarde Lawrence Tribe a bývalý minister financií Larry Summers, ktorý podľa NYT desaťročia radil Bidenovi, ako aj bývalý prezident Svetovej banky Robert Zoellick.

Podľa ich názoru medzinárodné právo umožňuje spojencom Ukrajiny v rámci zákona o protiopatreniach zrušiť záväzky voči Rusku a použiť jeho aktíva, aby Rusko prinútili zastaviť svoju agresiu.

Lawrence vo svojej 124-stranovej správe tiež tvrdí, že vnútroštátne právo USA umožňuje konfiškáciu majetku iných štátov. Ako príklad uvádza skutočnosť, že USA skonfiškovali iracký majetok po invázii do Kuvajtu v roku 1990. USA tak však vtedy urobili v súlade s rozhodnutím Bezpečnostnej rady OSN a Rusko v nej má právo veta. V predvečer invázie na Ukrajinu Rusko privítalo skutočnosť, že Irak si plne splnil svoje záväzky vyplývajúce z rozhodnutia, za ktoré ešte hlasoval ZSSR.

Súčasná ministerka financií USA Janet Yellenová nesúhlasí s postojom expertov blízkych Bidenovi. Podľa nej konfiškácia nie je možná bez zmeny legislatívy v kongrese. Tam podpora takýchto zmien rastie, čo dodáva Bidenovej administratíve optimizmus, tvrdia zdroje NYT.

Viacerí renomovaní experti sa domnievajú, že konfiškácia ruského majetku nie je v súlade s medzinárodným právom. Majetok štátov je chránený suverénnou imunitou, ktorá ho chráni pred konfiškáciou inými krajinami, tvrdia právnici z Yaleovej univerzity Una Hathaway, Maggie Mills a Thomas Poston. Ich stanovisko uverejnil denník Washington Post v rozpore s názormi odborníkov blízkych Bidenovi. Podľa právnikov z Yale oni navrhujú, aby sa na jedno nezákonné konanie odpovedalo iným nezákonným konaním. „Konfiškácia by otvorila dvere vlne podobných vyvlastnení zo strany Ruska a ďalších krajín, čo by destabilizovalo systém finančnej a obchodnej ochrany, ktorý USA budovali celé desaťročia,“ tvrdia.

Medzinárodné rezervy štátov sú „najposvätnejším druhom aktív v globálnom finančnom systéme“, uviedla pre FT Ingrid Brunková, profesorka medzinárodného práva na Vanderbiltovej univerzite v USA. Podľa nej sa právo na protiopatrenia nemôže použiť na konfiškáciu aktív: „Nie sú metódou na získanie odškodnenia, ale majú za cieľ prinútiť štát, aby si splnil svoje záväzky.“

Aj EÚ varovala pred právnymi rizikami. Pracovná skupina EÚ pre ruské rezervy ešte v lete dospela k záveru, že neexistuje „spoľahlivý právny mechanizmus“ na ich konfiškáciu, napísala agentúra Bloomberg s odvolaním sa na interný dokument. V prípade konfiškácie by sa Rusko mohlo obrátiť na súd a vyhrať, čo by znamenalo politickú a hospodársku katastrofu, varovalo vtedy rakúske ministerstvo zahraničných vecí.

Západné krajiny sa obávajú rovnako finančných, ako aj právnych rizík. „Aj keby sa našlo niečo právne správne, aké dôsledky to bude mať pre postavenie eura ako svetovej meny?“ tvrdil v lete pred najnovším oživením rokovacieho procesu nemenovaný európsky diplomat v rozhovore pre FT.

Riziká pre dolár a euro

Západní predstavitelia diskutujú o rôznych projektoch presmerovania ruských rezerv na Ukrajinu: od ich úplnej konfiškácie až po zabavenie len prichádzajúcich ziskov z nich, ktoré formálne tiež patria Rusku. Západní predstavitelia sa posunuli len o málo ďalej ako k zákulisným diskusiám o druhej možnosti. V decembri Európska komisia predložila návrh na odvádzanie ziskov do fondu na podporu Ukrajiny. V priebehu troch rokov sa plánuje získať 17 miliárd eur. Nie je známe, kedy sa bude posudzovať.

Využívanie zisku obhajovala aj skupina G7. „Je potrebný rozhodný pokrok, aby mimoriadne zisky súkromných osôb smerovali priamo zo štátnych aktív Ruska,“ uviedli lídri G7 v spoločnom vyhlásení po decembrovom samite. Oficiálne sa však stále nehovorí o úplnej konfiškácii. Skupina G7 opäť zopakovala, že aktíva budú zmrazené, kým Rusko neuhradí Ukrajine škody.

Úplná aj čiastočná konfiškácia vyvoláva obavy finančných orgánov a expertov v EÚ a USA.

Európska centrálna banka (ECB) ešte v lete varovala predstaviteľov, že aj konfiškácia výnosov „by mohla podkopať dôveru v euro ako globálnu menu a poškodiť finančnú stabilitu“, uviedol FT s odvolaním sa na zdroje. Podľa ECB by takýto krok mohol podnietiť ďalšie krajiny s veľkými úsporami, ako sú Čína a Saudská Arábia, aby sa „odvrátili“ od eura ako obchodnej meny a meny rezerv. To by zasa zdražilo poskytovanie úverov európskym krajinám. Tie si v súčasnosti užívajú sadzby, ktoré sú podľa svetových štandardov nízke. Odliv záujemcov o kúpu ich dlhopisov z trhu by mohol viesť k zvýšeniu úrokových sadzieb dlhových cenných papierov.

Rovnaké obavy naďalej vyjadrujú aj vysokí predstavitelia v USA, napísal v decembri NYT. Americké ministerstvo financií pripúšťa, že samotné zmrazenie ruských aktív už ohrozilo dominantné postavenie dolára, keďže ostatné krajiny hľadajú alternatívy. „Keď uplatňujeme finančné sankcie súvisiace s úlohou dolára, existuje riziko, že časom by to mohlo podkopať hegemóniu dolára,“ povedala Yellenová v apríli.

Aby sa neopakovala skúsenosť Ruska, ostatné krajiny začali vyvíjať väčšie úsilie o opustenie dolára v rezervách a obchode, napísala agentúra Bloomberg. Sú medzi nimi takmer všetky veľké a významné rozvojové krajiny, ako napríklad Čína, India, Brazília, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty a ďalšie. Tento proces však neprebieha rýchlo a krajiny čelia rôznym problémom pri prechode na obchodovanie vo vlastných menách.

Konfiškácia štátnych aktív urýchli globálnu dedolarizáciu, varujú právnici z Yale University. „Oslabenie dolára ako preferovanej globálnej rezervnej meny by poškodilo schopnosť Washingtonu využívať svoju finančnú moc na medzinárodnej scéne,“ dodávajú.

Možnosti kompromisu

Západné krajiny majú zatiaľ len jednu možnosť, ktorá sa blíži k realizácii bez rizika, a to financovať Ukrajinu pomocou ruských rezerv. Je to presmerovanie daní finančných organizácií, ktoré platia zo ziskov z ruských rezerv, na Ukrajinu. V októbri takéto plány oznámilo Belgicko, kde je väčšina ruských aktív zmrazená v depozitári Euroclear.

Úradníci skúmajú ďalšiu možnosť – použitie ruských aktív ako zábezpeky za budúce ukrajinské dlhopisy, aby si Ukrajina mohla ľahšie požičiavať peniaze bez toho, aby riskovala svoje malé rezervy.

V takom prípade by Rusko mohlo dokonca vrátiť rezervy, ak Ukrajina splatí dlhy prijaté proti ich zábezpeke v priebehu 10 až 30 rokov, navrhol v rozhovore pre NYT Dalip Singh, ktorý v Bidenovej administratíve koordinoval sankcie proti Rusku do apríla 2022. „Ak nedokážu splatiť dlh, predpokladám, že Rusko s tým má pravdepodobne niečo spoločné,“ vysvetlil a dodal, že „Rusko teda bude mať záujem na tom, aby Ukrajina bola suverénnou ekonomikou a krajinou“.

Právnici z Yale tiež tvrdia, že zmrazené a nie skonfiškované rezervy by sa mali použiť ako dôležitý tromf pre Ukrajinu pri budúcich mierových rokovaniach. Podľa NYT americkí predstavitelia tento rok tiež dúfali, že Rusko si sadne za rokovací stôl výmenou za časť zmrazených prostriedkov, ale Rusko neprejavilo záujem. A vzhľadom na povahu Putinovho režimu je nepravdepodobné, že sa tak stane.

Niekto si môže myslieť, že západné krajiny sú príliš opatrné, a tak nahrávajú Rusku. To je však hlboký omyl. Faktom je, že Západ sa spolieha na silu zákona a medzinárodných zmlúv, aby sa postavil agresorovi, ktorý porušuje akékoľvek právo. A nemôže si dovoliť toto ignorovať, inak by sa to zvrtlo v niečo horšie, ako je strata dôvery v dolár alebo euro.