Svetový newsfilter: Putinova nová taktika pripomína teroristov z Hamasu. Ani na Ukrajine nebude fungovať

Dobrý deň,

obyvatelia ukrajinských miest zažili na prelome rokov 2023 a 2024 mimoriadne náročné dni. Rusi na nich za päť dní vypálili 500 rakiet a dronov. Následkom útokov hlásia najmenej 50 mŕtvych a 170 zranených.

Ruské rakety zabíjali v Kyjive, Charkive, Zaporižžii či v Odese. V hlavnom meste trval len útok z utorka šesť hodín, ukrajinská protivzdušná obrana však zlikvidovala všetkých 35 rakiet.

Európa: Bezprecedentné útoky na Ukrajine

Z hľadiska počtu rakiet a dronov boli posledné dni najhoršie od začiatku totálnej ruskej vojny. Rusi pálili prakticky všetky typy rakiet, vrátane hypersonických, s plochou dráhou letu a balistických. Využívali aj heknuté bezpečnostné kamery, ktoré nedávno deaktivovala ukrajinská služba.

Koľko to stálo: Ukrajinský Forbes odhaduje, že len útok z 29. decembra stál Rusko vyše 1,2 miliardy eur a ten z 2. januára ďalších 620 miliónov. Tieto sumy sa nedajú overiť, ale bez ohľadu na presné cifry je ruská kampaň mimoriadne drahá a jej ciele sú pochybné.

Podľa niektorých analýz má Rusko naďalej k dispozícii zhruba tisíc rakiet, mesačne ich vie vyrobiť asi sto. Plus si našla ochotných zásobovačov z Iránu či Severnej Kórey. Zároveň však musí myslieť aj na ochranu vlastných miest.

Znamená masívne ruské ostreľovanie, že ruská armáda a prezident Vladimir Putin menia taktiku? Nasvedčuje tomu intenzita a snaha čoraz viac zamestnať a vyčerpať ukrajinskú protivzdušnú obranu, ktorá je závislá od pomoci Západu.

Čo tým zamýšľajú: Lenže je otázkou, či tým niečo môžu dosiahnuť aj zo strategického hľadiska. Napríklad šéfredaktor Novej gazety Kirill Martynov pripomenul, že Ukrajina už vlani zažila masívne útoky, ktoré mali zničiť jej energetický systém. Kremeľská propaganda tvrdila, že tým dostane Ukrajinu do doby kamennej, ale to sa nestalo.

Ruskému novinárovi to pripomína teroristickú logiku, ktorej cieľom je vystrašiť ľudí. Podobne útočí na izraelské mestá hnutie Hamas z Pásma Gazy.

Ak si však ruskí stratégovia mysleli, že terorizovaním civilistov prinútia Ukrajincov rokovať s Moskvou a pristúpiť na jej podmienky, hlboko sa mýlili. Nefunguje to tak v Izraeli a nebude to fungovať ani na Ukrajine.

Podľa nemenovaného zdroja časopisu The Economist Rusko primárne útočí na ukrajinské zbrojné podniky.

Čo ďalej: Oveľa väčšou otázkou je, ako dlho dokáže Západ pomáhať Ukrajine brániť svoje mestá.

Posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany bude hlavnou témou na mimoriadnom zasadnutí Rady NATO – Ukrajina. Aliancia tiež oznámila, že pomôže s kúpou tisícky rakiet Patriot kvôli lepšej obrane svojich spojencov. Do priestoru členských krajín vrátane Poľska už viackrát zablúdili ruské rakety aj drony.

Tento týždeň popri tom priniesol aj jednu dobrú správu: Ukrajina a Rusko si vymenili skoro 500 vojnových zajatcov. Medzi nimi aj tých, ktorí do poslednej chvíle bojovali v oceliarni Azovstaľ v Mariupole alebo na Haďom ostrove. Išlo o najväčšiu výmenu od začiatku ruskej invázie vo februári 2022.

Ázia: Historický verdikt v Izraeli

Najvyšší súd v pondelok zrušil kľúčovú časť justičnej reformy vlády Benjamina Netanjahua, ktorá hlboko rozdelila izraelskú spoločnosť. Koaliční politici sľubujú, že sa k nej vrátia po skončení vojny proti Hamasu, ktorá môže prerásť do širšieho regionálneho konfliktu.

Aký je kontext: Netanjahu koncom roka 2022 zvíťazil vo voľbách a vyskladal tesnú parlamentnú väčšinu. Podarilo sa mu to len vďaka podpore ultrakonzervatívnych a krajne pravicových strán, ktoré dlho predtým patrili na okraj izraelskej spoločnosti.

Medzi priority jeho kabinetu patrila reforma najvyššieho súdu, ktorý je v Izraeli bez ústavy či hornej komory parlamentu hlavnou poistkou voči vláde. Konzervatívci mu dlhodobo vyčítajú, že má neprimerane veľkú moc.

Keď Netanjahuova koalícia v júli minulého roka pretlačila oklieštenie právomocí najvyššieho súdu, mnohí to vnímali ako útok na samotnú izraelskú demokraciu. Do ulíc vychádzali každý víkend státisíce ľudí, ktorí proti vláde protestovali.

Ako to vyzeralo: Napätie bolo také vážne, že niektorí varovali pred občianskou vojnou. Časť záložníkov ohlásila, že pod Netanjahuom viac nebude slúžiť v izraelskej armáde.

Všetko sa zmenilo 7. októbra, keď teroristické hnutie Hamas zaútočilo na juhu Izraela. Tí istí piloti, ktorí protestovali proti reforme, sa okamžite hlásili späť do služby a celá krajina sa opäť zjednotila.

Nateraz sa to dramaticky nemení ani po rozhodnutí najvyššieho súdu, ktorý tento týždeň najtesnejšou možnou väčšinou zrušil najspornejšiu časť reformy. Netanjahuova strana aj krajne pravicoví ministri to síce kritizujú, zatiaľ však tejto téme nevenujú veľkú pozornosť.

Masové protesty v Tel Avive proti súdnej reforme pred tým, ako Hamas zaútočil na Izarel. Foto – TASR/AP

Čo ďalej: Oveľa viac sa v Izraeli diskutuje o možnosti otvorenia nového frontu. Viacerí analytici varujú, že riziko vojny s libanonským hnutím Hizballáh je vysoké, čo v súkromí pripúšťajú aj vládni politici.

Riziko sa ešte zvýšilo tento týždeň, keď Izrael v libanonskom Bejrúte zabil jedného z popredných predstaviteľov Hamasu Sáliha Arúrího. Hizballáh sľubuje odplatu a teraz celý svet čaká, aká bude dramatická.

Izrael medzitým pokračuje v operácii v Pásme Gazy, hoci tento týždeň začal s čiastočným sťahovaním svojich tankov. Humanitárna situácia Palestínčanov je naďalej kritická a medzinárodné organizácie upozorňujú, že na území hrozí hladomor až polovice obyvateľstva.

Amerika: Kritická situácia na americkej južnej hranici

Desať mesiacov pred prezidentskými voľbami sa v Spojených štátoch čoraz viac hovorí o južnej hranici. Zástupcovia oboch strán sa zhodujú, že americký imigračný systém je pokazený, a vláda Joea Bidena zintenzívňuje snahu o diplomatické riešenie s Mexikom.

Čo sa deje: V decembri zaznamenali na hranici s Mexikom rekord: za jeden mesiac ňou prešlo 300-tisíc ľudí. Očakáva sa, že ich počet bude ďalej rásť, v nasledujúcich mesiacoch by mohol presiahnuť až 400-tisíc. Dočasne preto na juhu zatvorili niektoré hraničné priechody.

Na vybavenie žiadosti o azyl čakajú milióny ľudí, ale rozhoduje o nich len niekoľko stoviek sudcov a úradníkov. Vybavenie niektorých z nich preto môže trvať roky.

Do Spojených štátov utekajú občania z celého sveta, ale predovšetkým obyvatelia krajín Latinskej Ameriky. Vo svojich domovoch často čelia prírodným katastrofám, chudobe, ale v niektorých prípadoch aj politickému prenasledovaniu.

Čo s tým: Biden sa od príchodu do Bieleho domu snaží zreformovať azylový systém, ale čelí kritike z oboch strán. Ľavé krídlo jeho vlastnej strany mu vyčíta, že kroky súčasnej vlády sa príliš nelíšia od tých z čias Donalda Trumpa. Naopak, podľa republikánov nie je dostatočne rázny.

Americkí konzervatívci proti nemu protestujú a sprísnením imigračných zákonov okrem iného podmieňujú ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine, Izraelu či Taiwanu. Viacerí republikánski guvernéri zo svojich štátov odvážajú ľudí z hranice do iných štátov.

Minulý týždeň Biden poslal svojho ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena do Mexika, kde o situácii na hranici rokoval s prezidentom.

Čo ďalej: Z prieskumov vyplýva, že americkí voliči považujú migráciu za druhý najväčší problém po inflácii. Donald Trump jej už teraz venuje veľkú pozornosť, keď okrem iného tvrdí, že migranti „otravujú krv“ Spojených štátov.

Bidenova rétorika je diametrálne odlišná: prisťahovalcov považuje za prínos pre americkú spoločnosť, hoci takisto trvá na posilnení bezpečnosti hranice.

Afrika: Etiópia uzná Somaliland

Etiópia podpísala prelomovú dohodu so samozvanou republikou Somaliland. Získa vďaka nej prístup k moru, ale riskuje zintenzívnenie napätia v celom regióne Afrického rohu.

Aký je kontext: Keď začiatkom 90. rokov skolabovala vláda v Somálsku, osamostatnil sa od nej rozsiahly severný región s miliónmi obyvateľov. Hovorí si Somaliland, má vlastné štátne symboly aj menu a dokonca sa v ňom koná tradičný maratón. Neuznáva ho však žiadny štát na svete.

To by sa teraz mohlo zmeniť: po intenzívnych rokovaniach by mal nadviazať oficiálne diplomatické styky s Etiópiou. Jeho prezident tento týždeň uzavrel dohodu s etiópskym premiérom Abijom Ahmedom.

Somaliland má okrem iného získať aj podiel v etiópskych štátnych aerolíniách. Obe strany hovoria o historickom diplomatickom víťazstve a o vzpruhe pre celý kontinent.

Čo za to: Etiópia má výmenou za uznanie Somalilandu získať prístup k prístavu na pobreží Adenského zálivu. Odkedy druhá najväčšia africká krajina pred tromi desaťročiami prišla o prístup k moru, pri námornom obchode sa musela spoliehať na okolité krajiny.

Snažila sa o spoluprácu so Sudánom aj Keňou, ale najviac sa spolieha na Džibuti, ktorému na poplatkoch ročne platí vyše miliardy eur.

Premiér Ahmed, ktorý viedol brutálnu občiansku vojnu v severnom regióne Tigraj, si tým výrazne upevňuje svoju mocenskú pozíciu. Viacerí analytici majú z jeho ambícií obavy.

Prezident samozvanej republiky Somaliland Muse Bihi Abdi. Foto – TASR/AP

Čo ďalej: Najviac kritické je Somálsko, ktoré vníma Somaliland ako súčasť svojho územia a dohodu označuje za „agresiu“. Medzičasom si predvolalo etiópskeho veľvyslanca a núdzovo sa stretla jeho vláda.

V Somálsku varujú pred domino efektom: po Etiópii by mohli uznať Somaliland aj ďalšie africké krajiny.

Niektorí tvrdia, že v Africkom rohu, ktorý je už teraz sužovaný občianskymi konfliktmi a humanitárnymi krízami, môže vypuknúť ešte väčšia nestabilita.

Čítajte viac: Ďalší front napätia vo svete? Afrika bojuje o Červené more, prístup k nemu získa Etiópia

Meno týždňa: I Če-mjong

Na lídra juhokórejskej opozície a šéfa liberálnych demokratov v Soule zaútočil 66-ročný muž. Okamžite ho previezli do nemocnice, kde podstúpil operáciu. Napriek vážnym zraneniam je v stabilizovanom stave. Incident naživo zaznamenala televízia.