Pellegrini si vybral orientáciu na Fica a Danka. Aj tak má právo na súkromie

Tento týždeň som robila rozhovor s bývalým riaditeľom NAKA Ľubomírom Daňkom. Kolegovia ma upozornili na komentár, ktorý k tomu na Facebooku napísal štátny tajomník ministerstva spravodlivosti za Smer Pavol Gašpar. Štandardne označil Daňka za klamára a na záver pridal vetu: „Turné začína dnes u Pamely Tódovej.“

Priznám sa, že kým som nemala priateľku, nestalo sa mi, že by niekto posmešne skomolil moje meno tak, že by ho skombinoval s menom môjho exmanžela.

Gašpar ešte v diskusii spravil narážku na to, že sme s priateľkou na Silvestra bežali známy bratislavský beh. O tom informovala aj Pluska, patriaca skupine Penta. Neviem, čo je na tom zaujímavé. Neboli sme na luxusnej dovolenke, na ktorú by sme si nedokázali zarobiť, ani sme sa opité neváľali po zemi po bujarej silvestrovskej zábave.

Odkedy je známy môj súkromný vzťah, objavujem nový homofóbny svet plný narážok a odkazov, ktoré zväčša nie sú vyslovené priamo, ale všetkým je jasné, o čo ide. Hoci si myslíte, že ako heterosexuál viete, čo to znamená, v skutočnosti je to niečo úplne nové. Vzhľadom na to, čo všetko som ako novinárka zažila, mi to pripadá smiešne. Tieto otvorené či skryté útoky vypovedajú viac o ľuďoch, ktorí sa takto správajú, než o mne.

A čo je Pellegrini?

A on je gej? Spýtal sa ma nedávno jeden zahraničný novinár na predsedu Hlasu Petra Pellegriniho. Táto akože zásadná otázka zjavne pred nadchádzajúcimi prezidentskými voľbami visí vo vzduchu. Zo zahraničia by to možno bola veľká téma – že by si Slovensko prvýkrát zvolilo prezidenta spomedzi LGBTI+ ľudí. Niečo také, ako keď si prvýkrát zvolilo ženu. V oboch prípadoch ide o skupiny obyvateľov, ktoré museli a stále aj musia bojovať, aby boli rovnocenné so zvyškom spoločnosti. Ženám sa to už do veľkej miery podarilo, LGBTI+ ľuďom ešte nie.

Pravdivá odpoveď na kolegovu otázku je a aj do konca volebnej kampane zrejme bude, že nevieme. Nevieme, či je Pellegrini gej, pretože o tom nehovorí, a v skutočnosti nás to ani nemá prečo zaujímať. Jeho právo na súkromie je väčšie než právo občanov zisťovať, čo vlastne je a koho má rád.

Nepoznám jedného LGBTI+ človeka, ktorý by sa ráno zobudil a povedal si: „Ach, super, som LGBTI+, to je ale krásny život na malebnom Slovensku.“ V tejto krajine nemá chuť otvorene o tom hovoriť skoro nikto.

Tých najväčších primitívov však Pellegriniho súkromie zaujímať bude. Andrej Danko už dal rozhovor Plus 7 dní, kde hovoril, že volič by mal poznať orientáciu budúceho prezidenta, koho ľúbi, s kým žije a podobne. Podprahovo sa snaží Pellegrinimu naznačiť, že ak neprijme jeho podmienky a dohody, tak o tomto bude prezidentská kampaň. Aj povedal, že si to necháva na február. Problémom nie je zástup Dankových priateliek alebo to, ako sa k nim v minulosti správal, prípadne že bozkával Zsuzsovú všade, ale to, čo je Pellegrini. Je to odporné a mali by sme to zastaviť ešte na začiatku kampane. Danko určite nebude sám, už dávnejšie sa k nemu pridal Igor Matovič.

Čo je skutočný problém

V skutočnosti je dôležité to, či je Pellegrini orientovaný na Západ alebo na Východ. Či vidí budúcnosť Slovenska v EÚ a NATO. Je dôležité to, že chce zrušiť špeciálnu prokuratúru, znížiť trestné sadzby tak, že ohrozí bezpečnosť obyvateľov krajiny, a aj to, že dostal Roberta Fica štvrtý raz k moci. Bolo by to nebezpečné, ak by sa stal prezidentom. Znamenalo by to, že ľudia ako Fico alebo Danko by mali z hľadiska právneho štátu všetko, teda aj možnosť udeľovať amnestie. Ladislavovi Bašternákovi bude jedno, či mu dá amnestiu gej alebo heterosexuál.

To, že Danko v priamom prenose vydiera Pellegriniho jeho súkromím a trúsi poznámky o prvej dáme, by bolo pre každého príčetného politika len ďalším dôkazom, že sa po voľbách rozhodol zle.

Slovensko mohlo byť niekde úplne inde, pokiaľ ide o ľudské práva, kultúru vyjadrovania a rozdelenú spoločnosť. Pellegrini sa však rozhodol pre Roberta Fica a Andreja Danka. Hoci nás možno láka povedať, tak mu treba, toto si vybral, nebolo by to správne. Netolerujme ponižovanie a primitivizmus, ani keď sa dotýka potenciálneho kandidáta, o ktorom si myslíme, že by nemal vyhrať a ani vôbec kandidovať.