Denník N

Zrážka civilizácií alebo zmätok v civilizáciách?

Zmätok nemusí byť nevyhnutne zlý. Dôležité je, aby neprerástol v konflikty, pri ktorých budú zomierať nevinní ľudia.

Vplyvná a kontroverzná kniha The Clash of Civilizations and the Remaking of World Order (Zrážka civilizácií a pretvorenie svetového poriadku), ktorej autorom je harvardský politológ Samuel Huntington, oslávi v tomto roku už dvadsiate výročie svojho vydania.

Temer o polovicu menej uplynulo, odkedy som sa v rámci predmetov „Náboženstvo v globálnej politike“ a „Náboženstvo, nacionalizmus a mier“ spolu s ďalšími študentmi zamýšľal nad otázkou, či sa blíži alebo už dokonca zažívame „zrážku civilizácií“. Oba predmety učil religionista David Little – ten prvý spolu so Samuelom Huntingtonom a odborníčkou na terorizmus Jessicou Sternovou.

Vyššie zmienená otázka je relevantná i dnes. Objavuje sa najmä v súvislosti s teroristickými útokmi v New Yorku, Madride, Londýne či Paríži, vznikom takzvaného Islamského štátu (ISIS), situáciou na Ukrajine alebo masívnou migračnou vlnou do Európy. Nejde len o nejakú intelektuálnu gymnastiku alebo akademické cvičenie – to, ako na ňu zodpovieme, má reálny vplyv na politiku jednotlivých krajín a na postoje ich obyvateľov – v tomto čase najmä k islamu a osobám moslimského vierovyznania.

Lepšie vysvetlenie

Nedávne znepokojujúce výroky o moslimoch zo strany niektorých amerických i slovenských politikov naznačujú sympatie k Huntingtonovej téze „zrážky civilizácií“. Americký republikánsky prezidentský kandidát Marco Rubio, ktorého politická rétorika zvyčajne nepripomína verbálnu pyrotechniku, v reakcii na teroristické útoky v Paríži sporný výraz aj použil: „Ocitáme sa dnes v zrážke civilizácií medzi tými radikálnymi zvieratami, ktoré sa domnievajú, že im dal Boh za povinnosť zabiť každého, kto nezdieľa ich výklad ich vlastnej viery … ide o boj medzi nimi a zvyškom civilizovaného sveta“. Hoci Rubio zdôraznil, že jednou zo strán tohto „civilizačného konfliktu“ nie je islam, ale „špecifická interpretácia radikálneho islamu“, jeho slová sa aj tak stretli s oprávnenou kritikou.

Dôvodom, prečo téza „zrážky civilizácií“ u mnohých stále rezonuje – hoci to nie vždy otvorene priznajú – sú okrem iného správne pozorovania, ktoré obsahuje. Napríklad, že „koniec dejín“, ktorý po roku 1989 predpovedal Francis Fukuyama, zatiaľ nenastal – liberálna demokracia si len pomaly a ťažko nachádza cestu v nezápadných civilizáciách. Alebo, že náboženstvo zohráva dôležitú úlohu v globálnej politike a treba ho brať vážne pri skúmaní násilných konfliktov, vrátane terorizmu.

David Little na jednej zo svojich prednášok načrtol alternatívnu tézu, ktorá, myslím, presnejšie vyjadruje, čo v súčasnosti zažívame a čo sa bude v budúcnosti pravdepodobne ešte vo väčšej miere diať: „zmätok civilizácií“. Civilizácie (kultúry) sú omnoho komplexnejšie, dynamickejšie a svárlivejšie, ako ich prezentuje Huntington. Práve tento „zmätok“ vo vnútri civilizácií – nesúci v sebe potenciál prerásť v „zrážky“ – a rôzne extrémistické skupiny, ktoré sú súčasťou každej z nich, sa môžu stať zdrojom najväčších problémov a konfliktov v 21. storočí.

„Zmätok“ zažívame nielen v samotných civilizáciách, ale aj náboženstvách, ktoré podľa Huntingtona tvoria ich jadro. John L. Esposito a Dalia Mogahedová vo svojej knihe Who Speaks for Islam? (Kto hovorí za islam?) ponúkajú presvedčivé odpovede na položenú otázku – a s jej obsahom by sa mali oboznámiť najmä tí, ktorí sa domnievajú, že stúpenci ISIS predstavujú „pravú tvár islamu“. Lenže samotný fakt, že takúto knihu bolo treba napísať, ukazuje, že mnohí sú zmätení ohľadom podstaty islamu a toho, čo od jeho veriacich možno očakávať.

Medzi moslimami nájdeme milióny ľudí, ktorí sú presvedčení, že ich viera je kompatibilná so základnými hodnotami slobodnej a demokratickej spoločnosti a vážia si možnosť v takejto spoločnosti žiť. Ak prijmeme predpoklad, že ľudské bytosti majú tendenciu tiahnuť k slobode a skôr či neskôr sa vzbúria voči systému, ktorý ich utláča, môžu aj z tohto dôvodu v globalizovanom a modernou technológiou prepojenom svete 21. storočia čakať niektoré „civilizácie“ ťažké časy.

Skúsenosť nám ukazuje, že tí, ktorí zakúsili alebo aspoň nazreli do života spoločnosti, ktorá rešpektuje a chráni dôstojnosť a práva jednotlivca, pre ktorú sloboda svedomia a náboženská sloboda patria medzi základné piliere a ktorá poskytuje človeku priestor na jeho uplatnenie, sa často usilujú spoločnosť, ktorá im to neumožňuje, premeniť alebo opustiť. Napriek mnohým nedostatkom západnej civilizácie smerujú milióny migrantov z nezápadných civilizácií do krajín, ktoré sú jej súčasťou.

Boj o dušu

Tento „zmätok“ či „zrážky“ v rôznych civilizáciách ovplyvňujú aj vzťah ich jednotlivých súčastí k západnej civilizácii. Náboženský fundamentalizmus a extrémizmus sú všeobecne častou reakciou na „zmätok“ vo vnútri danej náboženskej tradície alebo kultúry, keď dochádza k jej premene pod vplyvom sekularizácie, liberalizácie alebo iných síl. Vznik ISIS tiež možno sčasti chápať ako reakciu na pohyb a „zmätok“ vo vnútri islamskej civilizácie.

Konflikt medzi šiitmi a sunitmi je súčasťou boja o dušu islamu a o to, ktorá jeho variácia alebo myslitelia toto náboženstvo najvernejšie reprezentujú. No nie je a nebude jediným konfliktom. Aj preto myšlienka nejakej zjednotenej „islamskej civilizácie“, ktorá je vo vojne s monolitnou „západnou civilizáciou“, predstavuje zjednodušenú karikatúru súčasnej reality.

Ani západná civilizácia nie je monolitná a „zmätok“, ktorý nastal v Európe napríklad v súvislosti s migračnou vlnou a utečeneckou krízou alebo dianím na Ukrajine, ukazuje na rozdiely – v niektorých prípadoch zásadné – medzi jej štátmi. A „zmätok“ je, samozrejme, prítomný aj vo vnútri jednotlivých štátov – ako vidíme aj na prípade Slovenska. Väčšina občanov sa cíti byť súčasťou Západu a prítomné záväzky krajiny túto príslušnosť odzrkadľujú. Existuje však stále veľký počet tých, ktorí týmto hodnotám hlbšie nerozumejú alebo ich spochybňujú.

Našou úlohou nie je bojovať proti islamskej civilizácii a ani žiadnej inej, ale v prvom rade sa usilovať, aby „zmätok“ – ktorý nie je nevyhnutne negatívny jav – v našej a pokiaľ je to na nás, ani v žiadnej inej „civilizácii“ neprerástol v také „zrážky“, ktoré by mali za následok nezmyselné utrpenie a zbytočné obete na ľudských životoch.

A ak by k „zrážke“ – či už vo vnútri „civilizácií“, alebo medzi nimi – malo dôjsť, nech sa tak deje v prípadoch, keď ide o ochranu a zmysluplné šírenie tých ideálov a hodnôt, ktoré majú univerzálnu platnosť – to najlepšie, čo môže „západná civilizácia“ svetu ponúknuť. Čas ukáže, či sa Fukuyama mýlil v takom rozsahu, ako si myslia jeho najväčší kritici.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie