Prezidenta volíme 23. marca a 6. apríla, Pellegrini potvrdil svoju kandidatúru (+ otázky a odpovede)

Peter Pellegrini bude kandidovať za prezidenta. Vyhlásil termín prezidentských volieb – prvé kolo sa uskutoční v sobotu 23. marca tohto roka, druhé o dva týždne neskôr, teda 6. apríla – a hoci priamo nepovedal, že bude kandidovať, o svojej kandidatúre hovoril ako o istej veci.

Vzhľadom na potrebu zvolať predsedníctvo Hlasu kandidatúru oficiálne ohlási 19. januára v Banskej Bystrici. Pellegrini hovoril aj o tom, ako bude vystupovať z postu predsedu parlamentu a čo jeho kandidatúra urobí s koalíciou.

Pellegrini už vlani naznačoval, že 23. marec a 6. apríl budú najvhodnejšie termíny na konanie prezidentských volieb. Mandát súčasnej hlavy štátu Zuzany Čaputovej sa skončí 15. júna.

Podľa ústavy sa prvé kolo prezidentských volieb musí konať najneskôr 60 dní pred inauguráciou novej hlavy štátu. Keďže voľby sa konajú v sobotu, prvé kolo mohlo byť najneskôr 13. apríla.

Na základe Pellegriniho rozhodnutia sa voľby odohrajú týždeň pred Veľkou nocou a týždeň po nej, čo zrejme ovplyvní kampaň medzi prvým a druhým kolom. Dá sa očakávať, že dvaja fináloví kandidáti cez sviatky svoje aktivity utlmia.

V nasledujúcich otázkach a odpovediach rozoberieme ďalšie dôležité termíny spojené s prezidentskými voľbami či to, aké bude mať oficiálne vyhlásenie kampane politické následky.

Video: vyhlásenie termínu volieb

Kedy budú známi všetci kandidáti?

Pomerne skoro. Od oficiálneho vyhlásenia volieb sa totiž odvíja lehota, dokedy musia prezidentskí kandidáti odovzdať predsedovi parlamentu návrhy na svoju kandidatúru. Od publikovania Pellegriniho rozhodnutia v Zbierke zákonov na to majú 21 dní. To sa stane pravdepodobne zajtra alebo pozajtra, čiže návrhy musia byť odovzdané do 30., respektíve 31. januára 2024.

Za prezidenta môžu kandidovať občania Slovenskej republiky, ktorí v deň voľby dovŕšia 40 rokov a zároveň sú voliteľní za poslanca Národnej rady. To znamená, že kandidovať nemôžu napríklad politici odsúdení za úmyselný trestný čin, ak im trest zatiaľ nebol zahladený.

To bol dôvod, prečo sa v parlamentných voľbách v roku 2023 nemohol o poslanecký mandát uchádzať Marian Kotleba, právoplatne odsúdený za propagáciu neonacizmu. Do prezidentských volieb na jar 2024 ísť chce, aj svoju stránku na Facebooku premenoval na „Marian Kotleba – kandidát na prezidenta Slovenskej republiky“.

Kandidáti musia splniť aj ďalšie podmienky: buď získať pod svoju kandidatúru 15-tisíc podpisov od občanov, alebo podporu 15 poslancov Národnej rady. Dostatkom podpisov sa ešte pred vyhlásením termínu volieb pochválili dvaja prezidentskí kandidáti, exministri zahraničných vecí Ivan Korčok a Ján Kubiš. Podpisy podľa svojich slov zbiera aj predseda SNS Andrej Danko, tvrdil, že ich má 10-tisíc.

Zvyšní kandidáti budú musieť získať potrebné podpisy od ľudí v nasledujúcich týždňoch alebo poprosiť o podporu poslancov. V minulosti sa stalo, že niektorí poslanci (napríklad z hnutia OĽaNO) umožnili aj nestraníckym kandidátom ísť do prezidentskej voľby tým, že im poskytli poslanecké podpisy. Takto v roku 2014 pomohli napríklad Milanovi Kňažkovi či Gyulovi Bárdosovi.

Prečo vieme, že Pellegrini bude kandidovať?

Pellegrini v súvislosti so svojou kandidatúrou konkrétne povedal: „Osobné rozhodnutie som prijal, rozhodol som sa, a vzhľadom na potreby splniť ešte určité náležitosti straníckeho charakteru, zvolanie predsedníctva a tak ďalej, aby som mal uistenie, že po definitívnom oznámení bude strana a všetky orgány fungovať, ako majú, (…) vám chcem oznámiť, že oficiálne svoju kandidatúru na prezidenta Slovenskej republiky chcem oznámiť 19. januára.“

Na otázku, či novinári dobre chápu jeho slová ako potvrdenie kandidatúry, Pellegrini vyhlásil, „že keď predsedníctvo odsúhlasí moju kandidatúru a budú splnené všetky náležitosti, kandidatúru na prezidenta Slovenskej republiky oznámim 19. januára v Banskej Bystrici.“

Predseda Hlasu povedal, že neplánuje zbierať podpisy od občanov, ale kandidovať bude na základe podpisov od poslancov Hlasu. Jeho strana má 27 zákonodarcov, na návrh na kandidatúru stačí 15.

Kedy sa začína prezidentská kampaň?

Volebná kampaň sa začína dňom uverejnenia rozhodnutia predsedu parlamentu o vyhlásení volieb v zbierke zákonov, čiže prakticky tieto dni. Skončí sa začiatkom moratória, 48 hodín predo dňom konania volieb.

Prezidentskí kandidáti môžu na kampaň minúť najviac 500-tisíc eur na obidve kolá volieb. Do tejto sumy sa navyše započítavajú náklady vynaložené na propagáciu kandidáta, ktoré vynaložil v čase 180 dní predo dňom vyhlásenia volieb, teda pravdepodobne už od 13. júla.

To znamená, že do kampaňového limitu sa započítavajú aj náklady na poradcov, organizáciu diskusií či sponzoring statusov z posledných mesiacov. Prezidentský kandidát Ivan Korčok v rozhovoroch na jeseň upozorňoval, že v porovnaní s parlamentnými voľbami – kde môžu strany minúť až 3 milióny eur – je limit pred prezidentskými voľbami prísnejší.

Ešte v kampani pred voľbami v roku 2019 mohli byť kandidáti propagovaní cez takzvané tretie strany aj nad 500-tisícový limit. Po zmene zákona to tentoraz možné nie je.

Čo znamená vyhlásenie kampane pre strany?

Časť parlamentných strán už svoju stratégiu na prezidentské voľby oznámila, väčšina však ešte nie. Začnime vládnymi, ktorých postup ovplyvní kandidatúra Petra Pellegriniho. Ten môže rátať s podporou svojej vlastnej strany, teda Hlasu, ale prisľúbenú má aj podporu od predsedu Smeru.

„Povedal som veľmi jasne koaličnému partnerovi, predsedovi strany Hlas Petrovi Pellegrinimu, že ak pôjde kandidovať na prezidenta, Smer ho podporí v kampani a jeho úsilí. Myslím si, že by bol dobrý prezident,“ vyhlásil Robert Fico pred sviatkami v relácii V politike televízie TA3.

Líder tretej koaličnej strany Andrej Danko podporu predsedovi Hlasu podmieňuje otvorením koaličnej zmluvy, posilnením pozícií SNS vo vláde, a dokonca sa v náznakoch zastrája, že ak predseda Hlasu na dohodu nekývne, mieni kandidovať sám a Pellegrinimu bude v kampani robiť prieky. „Ja vám poviem, aký som, na rozdiel od Pellegriniho. Ale to si nechám na február. Ak sa nedohodnem s Pellegrinim, budem jeho tvrdý súper,“ povedal minulý týždeň v rozhovore pre Plusku.

„Ak bude koaličný prezident, chceme otvoriť koaličnú zmluvu z hľadiska pozícií. Keďže Pellegrini povedal, že to možné nie je, tak sme začali zbierať podpisy. Pre mňa. (…) Nečakáme, sme pripravení na čokoľvek: dohodu s Pellegrinim, Harabinom, alebo kandidatúru Andreja Danka. Ja sa pripravujem na možnosti, to neznamená, že som rozhodnutý.“

Pellegrini v pondelok návrhy Andreja Danka na zmeny pomerov v koalícii výmenou za podporu v prezidentských voľbách znovu odmietol. Povedal, že podpore SNS by sa tešil a s pokorou by ju prijal, no prerozdelenie postov odmieta.

„Hlas je viazaný koaličnou zmluvou, ktorá bola podpísaná a kde boli posty rozdelené na základe volebného výsledku,“ povedal Pellegrini. „Voľbou prezidenta sa pomery v parlamente nezmenia. Pán Danko bude mať naďalej klub s desiatimi poslancami. Hlas nebude otvárať diskusiu o zmene pomerov v parlamente či posúvaní pozícií. Predseda parlamentu a sedem ministerských pozícií patria strane Hlas.“

Situácia medzi opozičnými stranami nie je jasná. Progresívne Slovensko už pred Vianocami podporilo Ivana Korčoka, ku ktorému sa zatiaľ prihlásili len menšie stredopravé strany: OKS či Modrí. Od SaS sa takýto krok očakáva po vyhlásení oficiálneho termínu volieb.

KDH už oznámilo, že nepostaví vlastného kandidáta, no či podporia Korčoka, jasné nie je. Časť ľudí vo vedení strany je za to, aby hnutie Korčoka podporilo už pred prvým kolom, ďalší by chceli dať voličom voľnú ruku, prípadne podporiť Korčoka až pred druhým kolom. O finálnom návrhu nerozhodne len predsedníctvo, ale aj Rada KDH, kde majú zastúpenie regionálne štruktúry.

O svojom kandidátovi ešte nerozhodlo ani hnutie Igora Matoviča, rokovať majú na tohtotýždňovom predsedníctve. V parlamente sa špekulovalo, že by kandidovať mohol sám predseda. V rozhovore pre RTVS:24 medzi sviatkami povedal, že takúto ambíciu nikdy nemal.

„Ja pozíciu prezidenta považujem, že to musia byť ľudia, ktorí majú radi aj pretvárku a faloš,“ vravel. „Lebo tam sa musíte stretnúť aj s ľuďmi, s ktorými by ste sa normálne nechceli stretnúť. Ja nemám rád taký falošný život plný pretvárky.“

V tejto relácii hovoril o tom, že by bol najradšej, ak by do prezidentských volieb išla konzervatívna kandidátka, teda žena. „Len, priznám sa, nepoznám takú, ktorá by mala takú podporu médií, ako mala Zuzana Čaputová. Ak by prišla konzervatívna kandidátka, tak si myslím, že médiá by ju skôr opľúvali, akoby jej pomáhali.“

Volanie po konzervatívnej kandidátke zopakoval aj tento víkend v rozhovore pre TASR. „Veľmi rád by som v prvom kole volil napríklad dobrú ženu, ktorá je konzervatívne ladená, aby možno vyrovnala to, čo tu bolo za predošlé roky,“ povedal Matovič.

Musí Pellegrini odstúpiť, ak chce kandidovať?

Nie. Petrovi Pellegrinimu nič nebráni, aby sa o post prezidenta uchádzal aj zo súčasnej funkcie predsedu Národnej rady. Jeho pravdepodobný súper Ivan Korčok však už pred niekoľkými týždňami lídra Hlasu vyzval, aby takto nepostupoval. Upozorňoval, že výhodu mal už v tom, že určil termín volieb.

„On termín nielen určí, ale on ho aj vie. Nevedia ho ostatní kandidáti. Pre férovosť by bolo dôležité, aby odovzdal funkciu predsedu Národnej rady niekomu z podpredsedov, založil si transparentný účet a prestúpil zo štátnej limuzíny do kampaňového auta,“ vyhlásil Korčok v novembri.

Pellegrini sa vo svojej reakcii Korčoka spýtal, či by aj prezidentku Zuzanu Čaputovú vyzýval, aby odstúpila z funkcie, aby nemala výhodu, ak by znovu kandidovala. „Ukazuje sa politická neskúsenosť Korčoka, ktorý takéto vyhlásenie dal bez toho, aby si uvedomil, čo hovorí. Žiaden konflikt záujmov tu nie je, len si splním svoju ústavnú povinnosť vyhlásiť termín volieb,“ povedal predseda Hlasu.

Pravdou však je, že podľa zákona má predseda parlamentu ďalšie povinnosti, ktoré súvisia s organizáciou prezidentských volieb. Konkrétne: preskúmava, či návrhy na prezidentských kandidátov obsahujú zákonom požadované podmienky. Teda napríklad či kandidát spĺňa vekový limit, ale aj či má na petícii dostatok podpisov.

Samozrejme, predseda parlamentu to nerobí osobne, skúmanie návrhov dostanú na starosť pracovníci kancelárie Národnej rady. Formálne však ide o kompetenciu predsedu parlamentu. Pri minulých voľbách boli pre nezrovnalosti v návrhoch na kandidatúru vyradení hneď traja z osemnástky uchádzačov.

V pondelok Pellegrini zopakoval, že žiadny konflikt záujmov nevidí.

Kancelár Hlasu a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok išiel cez víkend ešte ďalej a vyhlásil, že by Peter Pellegrini mohol zostať predsedom Hlasu aj po zvolení za prezidenta. „Hlas má dnes najlepšieho predsedu. Budem rád, ak na pozícii zostane ešte niekoľko rokov,“ povedal pre Startitup.

To by bola v slovenskej politickej tradícii novinka. Zvolení prezidenti, ktorí predtým boli členmi nejakej strany – či už Rudolf Schuster, Ivan Gašparovič, alebo Zuzana Čaputová –, sa svojho členstva vzdali po zvolení alebo dokonca už počas kampane. Súčasná prezidentka napríklad vystúpila z Progresívneho Slovenska pred druhým kolom volieb.

Pellegrini v pondelok povedal, že v prípade zvolenia mieni dodržať tradíciu, aby prezident bol nadstranícky. Postu predsedu Hlasu či predsedu parlamentu sa však nevzdá počas kampane. Túto otázku mieni riešiť až v prípade zvolenia.