Zbabelci

Tento mesiac sa má premiér Robert Fico stretnúť s ukrajinským partnerom Denysom Šmyhaľom. Kde? Fico oznámil, že „na hraniciach“. Má to byť jeho nová politika voči našim susedom? S Donaldom Tuskom sa tiež stretne na hraniciach pri Zakopanom a s Viktorom Orbánom na moste v Komárne?

Alebo je to tak, že Fico sa bojí ísť do Kyjiva, lebo Rusi ho bombardujú? Alebo sa bojí Vladimira Putina, že by mu takú návštevu vyčítal? Alebo sa bojí Ukrajincov, že by mu vyčítali zradu, keď im zrušil vojenskú pomoc? Alebo sa bojí, že by sa pohľad na mestá zničené ruskými raketami predsa len dotkol jeho svedomia, ak nejaké má?

Tak či onak, dôvodom je strach. A Rusi milujú zbabelcov.

Je ľahké spoza hraníc vykrikovať, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je „komediant“, ale povedať mu to do očí, na to Fico odvahu nemá.

Ale on nie je výnimka. Nikto z tých slovenských politikov a novinárov, ktorí hovoria, že v mene mieru Ukrajina nesmie dostávať zbrane, sa tam neodvážil ísť. Trúfajú si vysloviť názor, ale nemajú odvahu vydať sa na Ukrajinu pátrať po pravde. Len za posledné dni Rusi vypálili na Ukrajinu vyše 300 rakiet. Aký mier?

Zbabelosť týchto ľudí je ohromujúca – a je typická pre proruských politikov a trollov v celej Európe. Nikto z nich nenašiel odvahu ísť na Ukrajinu. A platí aj pravidlo, že čím siláckejšie reči, tým väčšia zbabelosť.

Nielen Rusi milujú zbabelcov, ale aj voliči súčasnej vládnej koalície na Slovensku ich majú radi. Súhlasia s Ficom, Petrom Pellegrinim aj Andrejom Dankom, že je lepšie vydať sa napospas Rusom, než im vzdorovať.

Pyramída lží

Keby poznali pravdu o tom, ako sa Rusi správajú na okupovaných územiach Ukrajiny, zmenili by názor. Lenže oni ju poznať nechcú práve preto, aby názor zmeniť nemuseli. Je to zbabelosť v masovom meradle.

Predpokladám, že nepozerajú v televízii zábery na zrútené budovy v ukrajinských mestách a obhorené telá na uliciach. Alebo pozerajú a neveria, že sú skutočné. Alebo možno aj pripustia, že skutočné sú, ale povedia si, že taká je vojna a Ukrajinci si za ňu môžu sami.

Takto sa kedysi pozerali aj na zástupy slovenských židov, ktorí nastupovali do transportov smrti. Povedali si, že taká je vojna a židia si za svoj osud môžu sami. Je to stále tá istá schopnosť vo vlastnom záujme uveriť lži alebo skôr stále tá istá zbabelosť.

A zároveň majú pocit, že práve oni sú tí odvážni, lebo volia Fica a ďalších, ktorí si trúfnu vynadať Zelenskému do luhárov a trúfnu si brýzgať Bruselu. Aká odvaha!

A čítajú konšpiračné weby, ktorých autori hrdinsky citujú koaličných politikov. My si však túto pyramídu lží mylne predstavujeme ako uzavretý ekosystém sociálnych sietí a konšpiračných médií. V skutočnosti prichádza lož od politikov, oni sú na vrchole tej pyramídy.

Riaditeľ Inštitútu pre žurnalistické štúdiá agentúry Reuters Rasmus Nielsen píše vo Financial Times, že najväčší podiel na šírení lží majú politici, nie sociálne siete či konšpiračné médiá. „Sympatizanti týchto politikov majú sklon im veriť,“ píše. „Ukazujú nám to roky výskumu.“ A uvádza príklady z USA, keď milióny Američanov dnes veria lži, že prezidentské voľby v roku 2020 boli zmanipulované, lebo to tvrdí Donald Trump. Ale milióny verili v roku 2003 aj tomu, že v Iraku ukrýva Saddám Husajn zbrane hromadného ničenia, lebo im to tvrdili politici.

Perikles to vedel

Ochota veriť lži je však vždy len prejavom nedostatku odvahy pátrať po pravde. Je to teda prejav zbabelosti.

A zároveň je to životná stratégia, ktorá sa na Slovensku vyplácala. V našich dejinách odvážlivci takmer vždy dopadli zle. O tých, čo sa odvážili pátrať po pravde, ani nehovoriac. Ani SNP nie je výnimkou, lebo mnohých hrdinov buď zabili nacisti, alebo neskôr pozatvárali či priamo obesili komunisti.

Ak je meradlom úspechu prežitie a – akokoľvek relatívny – blahobyt, úspešní boli u nás vždy najmä zbabelci, ktorí ochotne šírili, zdieľali či priamo tvorili pyramídu lží. A z pohľadu voličov vládnej koalície je táto stratégia úspešná aj po roku 1989.

To, že súčasná moc vyhadzuje odvážnych policajtov a zo štátnej správy každého, koho podozrieva zo sympatií k demokracii, nie je len pomsta či potreba dosadiť svojich. Je to aj odkaz všetkým, že odvaha a pátranie po pravde sa nevyplácajú.

Nová moc chce vrátiť spoločnosť do stavu, keď bol každý prejav odvahy považovaný za úchylku a normou bola zbabelosť. Ficov strach z fyzickej návštevy Kyjiva zapadá do jeho predstavy o tom, akému Slovensku chce vládnuť. Chce z nás opäť urobiť národ frustrovaných zbabelcov, ktorí rezignovali na svoju slobodu.

Dá sa mu v tom zabrániť, keď sa nájde dosť ľudí, ktorí nepodľahnú tradičnej slovenskej stratégii prežitia a pochopia, že život v strachu je v skutočnosti smutný. Ako povedal už pred dva a pol tisíc rokmi veľký antický štátnik Perikles: „Šťastie spočíva v slobode a sloboda spočíva v odvahe.“