Denník N

Richard Müller: Vediem silný boj, som hyperaktívny aj lenivý

Foto - Jakub Klimo
Foto – Jakub Klimo

Náš rozhovor vznikal niekoľko týždňov, dohodli sme sa, že si vymeníme sériu e-mailových otázok a odpovedí. Preto sme začali bilancovaním minulého roka a skončili pri referende.

Ako sa máte?

Vediem so sebou navonok nebadateľný, ale zato vnútorne veľmi silný boj. Som hyperaktívny a lenivý. Keby som tak mohol byť niekde uprostred. Ale na takú klasickú otázku dám teda klasickú odpoveď: Som v poriadku, pokiaľ sme zdraví, tak sme šťastní.

Na čo budete z roka 2014 spomínať najviac a na čo najmenej?

V každom prípade budem najradšej spomínať na turné so skupinou Fragile, to bolo naozaj veľmi príjemné. Dokonca by som povedal, že na to najradšej spomínam za posledné dva roky. Zahrali sme spolu asi sto koncertov a prežili sme spolu skoro celý jeden rok života. Bolo to naozaj nádherné. A najsmutnejšie budem spomínať na odchod mojej mamičky. To je niečo, na čo sa nedá zabudnúť, žiaľ.

Vlani uplynulo tridsať rokov od vášho prvého významnejšieho verejného vystúpenia. Na Bratislavskej lýre ste odspievali pesničku Nespoznaný, čo dokonale sedelo. S ktorou skladbou by ste tam prišli dnes? Ktorá vás najlepšie vystihuje?

Milovanie v daždi.

Na krste vášho albumu Hlasy 2 so skupinou Fragile bol aj prezident Andrej Kiska. Vedeli ste, že je vaším veľkým fanúšikom?

Ja to neviem ani teraz, ale najmä, on nebol hosťom, ale krstným otcom, čo je vyššie  postavená  funkcia. Potom som sa dozvedel od ľudí okolo neho, že mi fandí, a to je  veľmi príjemné, pretože aj ja fandím jemu.

Po dlhej pauze ste sa opäť stretli na pódiu s gitaristom Andrejom Šebanom. Ako ste to prežívali?

Bol to výborný pocit. Mal som dojem, že sme sa naposledy stretli deň predtým,  jednoducho žiaden odstup, nič. Naopak, padla na mňa radosť z toho, že hráme spolu, a bolo to veľmi príjemné.

Kedysi ste boli nerozlučná dvojica. Tvrdili ste, že vaše albumy vznikajú takým spôsobom, že sa najskôr rozprávate a dokončíte ich verbálne. O čom sa rozprávate dnes?

Mám pocit, že Andrej prešiel veľkou transformáciou, katarziou. Vždy bol profesionálom, to bez pochýb, ale teraz si myslím, že je majstrom. Absolútne vnútorne vyrovnaný, žije jedno – DUCHÝM životom a to mu naozaj závidím. Má to v hlave totálne jasné. Strašne dobre sa ho počúva. Jeho vlastné príbehy, to ako žije, ako hrá, to, čo prečítal. Andrej je veľmi inšpiratívny človek, rád s ním trávim čas.

Foto - René Miko
S Andrejom Šebanom. Foto – René Miko

Gitarista a skladateľ Michal Pavlíček mi v rozhovore ku comebacku jeho skupiny Stromboli povedal, že pracuje aj na pesničkách na texty Michala Horáčka, a vy ich naspievate. Ako vzniklo toto nezvyčajné trio?

Prišiel som za Michalom Horáčkom, že by som chcel, aby sme urobili dosku s Michalom  Pavlíčkom. Priznám sa, že som k tejto spolupráci pristupoval s veľkým rešpektom, lebo v  tejto kombinácii sme ešte nerobili. Ale hneď sa to vyriešilo. Povedali sme si, že ideme  robiť dosku, ktorá je naša. Dáme do nej presne to, čo cítime a ako to vidíme. Povedali  sme si, že sme dospeli do štádia, keď máme čo bilancovať, a môžeme si túto prácu skutočne užívať. Necítime žiadny tlak vydavateľstva, aby sme urobili  hity. Samozrejme,  že ma poteší, ak sa to ľudom bude páčiť.

Projekt Hlasy, s ktorým ste urobili dve nahrávky, bol postavený na vašich starých pesničkách, tu sa stará o texty Michal Horáček. Ako ste na tom so svojou vlastnou tvorbou? Máte niečo odložené alebo čakáte na nové nápady?

Tak to je celkom zložitá téma. Keď som aktívnejšie žil, tak tých tém bolo veľa a bolo aj veľa textov. Som lenivý, priznám sa, neviem sa dokopať k tomu, aby som niečo napísal. Ja som autor okamihu. Proste to príde, ja si sadnem a napíšem na krabičku cigariet nový text. A musím skonštatovať, že niečo mám v šuplíku, ale nemôžem to nájsť.

Na jeseň chystáte turné s názvom 15 rokov bez Filipa. Stále vám chýba?

Nikdy som sa uplne nestotožnil s jeho odchodom. Veľakrát sa pristihnem, že rozmýšľam nad niečím a napadne mi, aby som mu zavolal. Jaro je nenahraditeľný a chýbať bude navždy.

Čo vás naposledy zaujalo na domácej hudobnej scéne?

Mladý bluesman Jerguš Oravec, ktorého som aj zobral na pár koncertov ako hosťa. On je pre mňa zjav. Vyzerá výborne, výborne hrá aj spieva. Osobne si myslím, že si vybral nesmierne náročný žáner v týchto zemepisných šírkach, ale práve preto mu úprimne fandím.

O hudbe ste najskôr písali ako novinár, okrem spevu ste potom ešte aj fotografovali, mali vlastné relácie v rôznych rádiách aj v televíziách. Láka vás ešte k niečomu z toho sa vrátiť?

Keď rozmýšľam napríklad nad talkshow, v tomto smere je majstrom Jan Kraus. Na to nemám. Ísť do komerčnej televízie asi nebude moja šálka kávy. Lebo nevarím a ani nemám ambíciu viesť program o varení.

Azda nič momentálne tak nerozdeľuje Slovensko ako referendum o rodine. Aký je váš názor na túto tému?

Najdôležitejšie je, aby sa deti, ktoré vyrastajú, mali čo najlepšie. A je v podstate jedno, akým spôsobom sa to rieši.

To znamená, že hlasovať sa chystáte alebo nie?

Ja sa nezúčastňujem na žiadnych referendách, takže toto pravdepodobne nebude výnimkou.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie