Pochmúrny január

Autor je režisér

Čas nesplniteľných prianí. Neveríme im. Ale. Výnimkou sú péefká, novoročné priania, hravé, dominantne výtvarné a niekedy aj s obrazom doby. Aktuálne je v galérii Slovenského rozhlasu vystavená rozsiahla zbierka Mariána Mudrocha.
A sú aj staršie. Napríklad prorocká grafika na mojej stene. V hornej časti biely vták, v dolnej – ako na hracích kartách – čierny vták. P. F. 1948 s podpisom Istler a s poznámkou „Dovolím si Vás po novém roce navštívit.“ Preboha, kto? On, socializmus, ľudové milície? Na sklonku roku 1947 každý, kto nepodľahol povojnovému optimizmu, ľubozvučnej ruštine a uhrančivému pohľadu generalissima Stalina ani jeho obľúbenej piesni Suliko, s obavou pozoroval vývoj v Československu a v Európe.

Grafik a maliar Josef Istler (1919 – 2000) malým obrázkom opúšťal predmetný svet, ktorý ho znepokojoval, a priklonil sa k abstraktnej maľbe. Únik pred prázdnym socialistickým realizmom alebo prorocká vízia sveta, ktorý prichádzal? Biely vták, čierny vták, dobro, zlo, jednoduché metafory už nestačili. Počas prípravy péefka s citáciou Istlera som sledoval v televízii reprízu Tolkienovho Pána prsteňov. V čase premiéry dokonalá filmárska exhibícia, dnes analógia. A podvedomé porovnanie Tolkiena a Orwella. Žiadne dielo nečítame bez kontextu času a udalostí a zriedkavo aj autor píše bez kontextu udalostí a času, ktorý žije on.

Pravdepodobne obaja poznali úspešnú knihu amerického novinára Johna Gunthera Inside Europe z roku 1936. Ako korešpondent Daily News precestoval Európu. „Videl som z prvej ruky celú mimoriadnu panorámu Európy od roku 1924 do roku 1936… (kniha) sa objavila v pravý čas, keď na scénu nastúpili traja totalitní diktátori.“

Skúsenosť univerzitného Tolkiena a novinára Orwella (bol rovnako ako Hemingway, Dos Passos a Dežo Hoffmann počas občianskej vojny v Španielsku) bola iná, mali rôzne literárne preferencie, ale obaja videli „za“. Orwell napísal desivú víziu prichádzajúceho sveta, Tolkien svoje obavy tak dôkladne zabalil do artovej fikcie, až vznikol dojem, že nepísal o tomto svete, ale o svojom, ktorý s tým skutočným nemá nič spoločné. Zmena uhla pohľadu. Ani Swift, ani Defoe nepísali rozprávky pre deti, ale satiru. Koho dnes zaujímajú parlamentné spory anglického 18. storočia?

Ak vnímame príbehy Tolkienových hrdinov a ich vieru, že svet zachráni iba pevné spoločenstvo, ktoré sa postaví zlu, na pozadí správ a analýz vojnového konfliktu na Ukrajine zistíme, že to, čo písal, nie je rozprávka. Nech nás nemýli mejkap a pôsibivá vizualita. Je tam iskra. Pravda básnika je viac ako tony slov politika. Orwellovu víziu Veľkého brata netreba komentovať, bola jasná a je takou dodnes.

Naše péefká boli rôzne, artistné, humorné aj so silným spoločenským étosom. Aké budú dnešné o desať rokov? Azda nie slepé ako polovica dnešnej unavenej Európy. A hádam prežije proporcia jeden vták biely, druhý čierny – ako v Istlerovom péefku.