Ospevované Kinžaly nie sú nezničiteľné. Čím Rusi ostreľujú Ukrajinu a ako sa proti tomu dá brániť

Rusko sa po roku vrátilo k rozsiahlym vzdušným útokom na Ukrajinu, tentokrát nie s cieľom zničiť jej energetickú infraštruktúru, ale bez zrejmého vzorca.

Pokiaľ ruské strely mieria na vojenské ciele, Ukrajinci to nezverejňujú, často však zasahujú aj civilné ciele. Môže to byť dané ruským úmyslom terorizovať obyvateľov Ukrajiny, ale aj ruskou ľahostajnosťou voči tomu, kam ktorá strela dopadne.

Ako o ruskom arzenáli na masívne vzdušné útoky, tak o ukrajinskej obrane sa pritom dá povedať, že sa priebežne učia a zlepšujú.

Príkladom je okrem iného trend používania klamlivých cieľov aj pri jednoduchšie riadených strelách – technológie, ktorá bola donedávna širšej verejnosti známa len pri lietadlách.

V tomto texte sa zameriame na najbežnejšie typy zbraní, ktoré Rusi na tieto útoky používajú, a opíšeme, ako a čím sa im Ukrajinci snažia čeliť.

Severokórejské zbrane v tomto článku nespomíname, o dôkazoch, že ich Rusi využívajú na Ukrajine sme písali v tomto texte.

Iránske drony Šáhid 131 a Šáhid 136

• hmotnosť hlavice: 10 – 20 kg (typ 131) alebo 20 – 50 kg (typ 136) – odhady sa rôznia
• dostupnosť: vysoká rýchlosť výroby, čiastočne už na ruskom území
• typická protizbraň: pojazdný raketomet Osa sovietskej výroby (v kóde NATO SA-8, v ruskom značení 9K33), ľahko obrnené vozidlá s rýchlopalnými kanónmi (ZSU-23 alebo nemecký Gepard), pickupy s ťažkým guľometom.

Iranian drones#AFPGraphics looks at the Shahed 136 'kamikaze drone' that Russia has used in its war against Ukrainehttps://t.co/As7QYDKQtF pic.twitter.com/Gsa7Uaty9k

— AFP News Agency (@AFP) October 19, 2022

Lacné drony Šáhid iránskej výroby, ktoré Ukrajinci podľa zvuku motora prezývajú tiež „mopedy“, patria k masovo nasadzovanej zbrani – typicky na terorizovanie civilného obyvateľstva.

Rusi ich v jeden deň zatiaľ najviac vyslali 90. V Rusku sa vyrábajú pod označením Geran.

Podľa Reuters bola továreň na tieto drony v Jelabuge (v Tatársku, asi tisíc kilometrov od ukrajinských pozícií) v novembri tesne pred dokončením a nečelila západným sankciám.

Drony sú pomalé a letia rýchlosťou do 200 kilometrov za hodinu.

Ukrajinci ničia vysoký podiel prilietajúcich Šáhidov (nie je výnimkou, že zostrelia všetky) a je možné, že Rusi ich nasadzujú skôr na preskúmanie možných slabín protivzdušnej obrany, než v nádeji, že zasiahnu dôležité ciele.

Irán vyvíja variant Šáhid 238 s prúdovým motorom, ktorý by mal paľbe protivzdušnej obrany uletieť ľahšie.

Šáhidy využívajú satelitnú navigáciu. Dlhodobo prebieha súboj medzi snahou dosiahnuť väčšiu odolnosť Šáhidov proti rušeniu (udáva sa, že bez signálu dron kumuluje odchýlku vo výške 5 percent vzdialenosti, ktorú uletí) a snahou o ich rušenie.

Ukrajinci tiež dúfajú, že keď plošne nasadia systém elektronického boja Pokrova, tak si s lacnými a technicky jednoduchými dronmi poradí.

Rusi občas pri dronoch používajú modem so SIM kartou: ak dron prestane vysielať, vedia, kde zhruba bol zostrelený a že majú na ďalší útok skúsiť iné trasy. Aj to je dôkaz ich schopnosti učiť sa.

Systémy S-300 a S-400

• hmotnosť hlavice: 130 – 150 kg podľa typu
• dostupnosť: Rusko predovšetkým využíva skladové zásoby striel, ktorých má tisíce a počas obdobia vojny použilo len ich malú časť
• typická protizbraň: žiadna používaná, teoreticky systém Patriot, prípadne SAMP/T (francúzsko-taliansky systém podobnej „váhovej“ kategórie ako Patriot)

Hoci sa často hovorí o „strelách S-300“, názov (pri nepresných prekladoch nájdete aj verziu v azbuke, teda C-300) označuje celý zbraňový systém. Používa sa takmer 50 rokov a typov striel do neho je celé množstvo; S-400 je jeho modernizáciou.

Rusi tieto strely, určené pôvodne proti lietadlám, môžu použiť aj v režime zem-zem. U zbrane, ktorá na tento cieľ nie je navrhnutá, to znamená pomerne malú presnosť: na ničenie vojenských cieľov sa nehodia, ale na teror áno.

Rusi typicky pri raketovej salve odpaľujú okolo 10 – 12 týchto striel. Odpaľovacích platforiem majú veľa, dôvod daného počtu striel v salvách nie je známy (počet však napovedá, že môže ísť o salvu jednej jedinej batérie S-300).

Strely letia po kvázi balistickej dráhe, čo v kombinácii s ich vysokou rýchlosťou (podľa Ukrajincov 3 500 až 4 500 kilometrov za hodinu pri tomto spôsobe nasadenia) spôsobuje, že je veľmi náročné zasiahnuť ich – rolu hrá aj to, že pri tomto spôsobe nasadenia majú malý dopad (udáva sa 110 – 120 kilometrov pri S-300 a dvojnásobok pri S-400).

Strela teda dopadá do dvoch minút po odpálení.

Ukrajinci hovoria, že by tieto strely vedeli ničiť systémom Patriot, s ohľadom na ruské zásoby striel do S-300 však musia pri americkom systéme šetriť muníciou.

Predpokladá sa tiež, že jeden z Patriotov chráni Kyjiv, mesto, ktoré je mimo dosahu S-300 odpaľovaných z ruského územia. Napríklad Charkiv, Cherson alebo Mykolajiv však v dosahu sú.

Balistická strela Iskander-M

• hmotnosť hlavice: 480 – 700 kg podľa typu, môže niesť aj jadrovú hlavicu
• dostupnosť: rastúca; Rusko síce vystrieľalo veľkú časť predvianočného arzenálu (ten predstavoval okolo 900 týchto striel), ale produkciu už dostalo z piatich kusov mesačne na 30 kusov (tvrdia to Ukrajinci v októbrovom odhade)
• typická protizbraň: systém Patriot, prípadne SAMP/T

Iskander-M (písmeno je dôležité, existuje ešte strela na inom princípe Iskander-K) je zo zeme odpaľovaná moderná ruská balistická strela.

Teoreticky by mala mať dosah do 500 kilometrov (vyvíjaná bola v čase, keď pre strely tohto typu platilo toto zmluvné obmedzenie), predpokladá sa však vyšší dosah.

Iskander-M je nebezpečný svojou vysokou presnosťou, rýchlosťou a ničivosťou – v tejto kombinácii medzi strelami používanými proti Ukrajine vyniká.

Ukrajinci sa už prihlásili k tomu, že niektoré strely tohto systému zničili pomocou batérie Patriot, tá má však v protiraketovom móde značne obmedzený dosah, ničí teda iba strely smerujúce do tohto priestoru.

Udáva sa, že prinajmenšom ochráni priestor s plochou 100 kilometrov štvorcových. To nemusí platiť dogmaticky, stále však ide o bodovú, nie plošnú protiraketovú obranu.

Predpokladá sa, že na Ukrajine sú tri batérie systému Patriot (z toho jedna v Kyjive a jedna pri Odese) a zrejme jedna batéria francúzsko-talianskeho systému SAMP/T s neznámym umiestnením.

Strela Kinžal

• hmotnosť hlavice: 480 kg; môže niesť aj jadrovú hlavicu
• dostupnosť: nízka, ale pozvoľne rastúca; Ukrajinci uvádzajú, že Rusi v októbri vyrábali štyri tieto strely mesačne a zhruba 70 ich majú v zásobe
• typická protizbraň: systém Patriot, prípadne SAMP/T

Kinžal (Ch-47M2) je podobný strele Iskander-M s tým rozdielom, že je odpaľovaný z lietadla, špeciálne prispôsobeného stroja MiG-31K.

Ukrajinci nedávno ohlásili, že z 10 striel mieriacich na Kyjiv nedosiahla cieľ ani jediná. Ide o porovnateľne výkonnú zbraň ako Iskander-M, vďaka odpáleniu z bojovej stíhačky však nemusí strela míňať pohonné hmoty na zrýchlenie z nuly.

Rusko sa pôvodne chválilo, že Kinžal je nezničiteľný. To zjavne nie je pravda, i keď ukrajinské tvrdenia o všetkých zničených Kinžaloch nevieme nezávisle overiť.

Niekedy sa o Kinžale hovorí ako o hypersonickej strele, čo nie je úplne presné, v princípe ide skôr jednoducho o aerobalistickú strelu.

Hypersonické zbrane musia mať schopnosť pohybovať sa aspoň päťkrát väčšou rýchlosťou ako rýchlosť zvuku, čo spĺňajú aj Kinžaly. Ich maximálna rýchlosť je dokonca vyše 12-tisíc kilometrov za hodinu, teda desaťnásobok rýchlosti zvuku.

Strely Ch-55, Ch-555 a Ch-101

• hmotnosť hlavice: 410 – 450 kg, podľa typu
• dostupnosť: Ukrajinci udávajú, že Rusi v októbri vyrábali 40 striel Ch-101 mesačne
• typická protizbraň: ideálne raketové systémy krátkeho dosahu ako NASAMS, IRIS-T alebo tzv. FrankenSAM (súhrnné označenie pre kombinácie široko dostupných západných protivzdušných striel s ukrajinskými odpaľovacími vozidlami); Ukrajinci zostreľujú tieto rakety aj pomocou striel Stinger odpaľovaných z ramena.

Ide o príbuzné typy striel s plochou dráhou letu (teda letiace nízko nad terénom), odvodené od pôvodnej strely Ch-55 (niekedy sa uvádza aj písmeno H, azbukové X alebo anglická transkripcia Kh): Ch-55 je o niečo novšia konvenčná strela, Ch-101 pomerne moderná strela prispôsobená tak, aby bola ťažšie odhaliteľná radarom.

Všetky tri typy sú odpaľované z ruských bombardérov (najčastejšie Tu-95MS), všetky sú podzvukové a všetky majú schopnosť meniť smer letu a pokúšať sa tak oklamať ukrajinskú obranu.

Strely s plochou dráhou letu sú na rozdiel napríklad od Iskanderu-M alebo Kinžalu početnejšia a lacnejšia zbraň nasadzovaná vo veľkom (vysoké desiatky kusov naraz) – a tiež zbraň, proti ktorej sú Ukrajinci pomerne dobre vybavení.

Za predpokladu, že majú dosť riadených striel určených na ničenie týchto ruských rakiet, dosahuje ukrajinská úspešnosť proti tejto zbrani hodnoty okolo 80 – 90 percent.

Strely Ch-22 a Ch-32

• hmotnosť hlavice: 1000 kg u Ch-22, 500 kg u Ch-32; obe strely dokážu niesť aj jadrovú hlavicu
• dostupnosť: Ukrajinci udávajú, že Rusi v októbri vyrábali 9 striel Ch-32 mesačne
• typická protizbraň: žiadna úspešne použitá, zrejme však Patriot alebo SAMP/T

❗️The 🇷🇺Russian Federation plans to equip X-32 cruise missiles with cluster munitions, – Center of National Resistance.

This missile has a range of up to 1000 km. It is essentially an improved version of the Soviet X-22, which is very inaccurate.

Cluster munitions in these… pic.twitter.com/EoX56zsoNY

— 🇺🇦Ukrainian Front (@front_ukrainian) January 4, 2024

Ch-22 je masívna strela, ktorú v 60. rokoch vyvinuli Sovieti na predpokladané útoky na americké lietadlové lode.

Pôvodne protilodná strela s dosahom 600 kilometrov je pri útokoch na pozemné ciele nepresná, jej vyspelejšia verzia Ch-32 je však presnejšia.

Nesie menšiu (ale aj tak mohutnú) hlavicu a podľa spôsobu použitia môže doletieť až 1 000 kilometrov ďaleko. To umožňuje ruským nosičom (typicky bombardér Tu-22M, ktorý je aj na tweete vloženom vyššie) zostať mimo dosahu súčasnej ukrajinskej protivzdušnej obrany.

Ukrajinci sami priznávajú, že sa im z dosiaľ odpálených zhruba 300 striel oboch verzií nepodarilo zničiť žiadnu. Dôvody sú dva:

• Dve tretiny času od februára 2022 dodnes Ukrajina nemala žiadne systémy schopné ničiť balistické strely (Patriot ani SAMP/T), letiace niekoľkonásobkom rýchlosti zvuku.
• Patriot ochráni územie do 100 kilometrov štvorcových. Francúzsko-taliansky SAMP/T na tom bude rádovo podobne. Ale neokupovaná časť Ukrajiny je veľká 500-tisíc kilometrov štvorcových. Použitie striel Ch-22 je zdokumentované na iných miestach než na tých, ktoré chránia spomenuté systémy.

Strela Kalibr

• hmotnosť hlavice: 400 – 500 kg, môže niesť jadrovú hlavicu
• dostupnosť: Ukrajinci udávajú, že Rusi v októbri 2023 vyrábali 20 striel Kalibr mesačne, zásoby sú zjavne z veľkej časti vyčerpané a Ukrajinci dokázali Rusov „vyhnať“ zo značnej časti Čierneho mora
• typická protizbraň: raketové systémy krátkeho dosahu ako NASAMS, IRIS-T alebo takzvaný FrankenSAM (viď vyššie)

Pod označením Kalibr sa nachádza celá skupina striel s rôznym určením (odpaľovaných z lodí, ponoriek či zo zeme, proti cieľom na mori, na zemi atď.), vo vojne proti Ukrajine je však najznámejším využívaným variantom ten, ktorým Rusi útočia z mora na ciele na zemi.

V princípe ide o vysoko presnú podzvukovú strelu s plochou dráhou letu (niekedy sa používa pojem križujúca strela z anglického cruise missile, prípadne okrídlená strela – zjednodušene sa dá povedať, že ide o iné názvy pre to isté).

Sú to charakteristiky, ktoré má táto verzia Kalibru spoločné so známou americkou strelou Tomahawk.

Slovo podzvuková znamená, že Kalibr spadá do kategórie striel, ktoré Ukrajinci dokážu s relatívne vysokou úspešnosťou ničiť.

V posledných útokoch z prelomu roka však Rusi týchto striel nasadili relatívne menej oproti predchádzajúcim salvám. Dôvodom môžu byť ich vyčerpané zásoby aj to, že Ukrajinci dokázali narušiť akcieschopnosť ruského námorníctva.

Strely Iskander-K

• hmotnosť hlavice: 480 kg (uvádzané čísla v tomto prípade nie sú úplne spoľahlivé)
• dostupnosť: Ukrajinci uvádzajú, že Rusi v októbri vyrábali 12 striel Iskander-K mesačne
• typická protizbraň: ideálne raketové systémy krátkeho dosahu ako NASAMS alebo IRIS-T

Iskander-K, napriek svojmu podobnému menu so strelou Iskander-M, je omnoho bližší raketám typu Kalibr – teda podzvukovým strelám s plochou dráhou letu.

Britský think-tank RUSI uvádza, že ide o mimoriadne presnú zbraň so strednou odchýlkou 1-3 metre (stredná odchýlka znamená, že polovica striel dopadne dovnútra a polovica v rámci danej hodnoty), kombinujúcu viac spôsobov navádzania, okrem iného satelitné aj radarové.

Zároveň však ide o podzvukovú strelu, ktoré sú Ukrajinci schopní ničiť ľahšie než balistické strely.

Relatívne nižší počet nasadzovaných a vyrábaných striel môže znamenať tak to, že pre ne Rusi nemajú v súčasnej stratégii miesto, ako aj problémy pri ich výrobe – napríklad pod vplyvom sankcií.

Protiradarová strela Ch-31P

• hmotnosť hlavice: 87 kg
• dostupnosť: neznáma, Rusi ju však nepoužívajú vo veľkých počtoch
• typická protizbraň: žiadna známa

Ukrajinci medzi výpočty rakiet, ktorým čelia, uvádzajú aj protiradarovú strelu Ch-31P. Tá funguje na inom princípe než vyššie spomenuté strely – je relatívne malá a navádza sa na aktívne radary protivníka.

Odpaľuje sa z jednomiestnych stíhačiek ako Su-27 alebo MiG-29 a mala by mať relatívne obmedzený dosah (do 110 kilometrov). Na Západe aj v rukách Ukrajincov je ekvivalentom strela HARM.

Zmyslom takto fungujúcej zbrane je vyradenie nepriateľských radarov. To znie ako opodstatnený vojenský cieľ, je však potrebné si uvedomiť, že práve oslepenie protivzdušnej obrany má umožniť preniknúť k cieľom všetkým ostatným strelám.

Značná časť protivzdušnej obrany je navyše riadená práve pomocou radarov. Správy o strelách Ch-31P tak slúžia ako pripomienka, že sa túto obranu Rusi pri svojich útokoch snažia oslepiť.