Denník N

Čo môže nastať, ak stroje získajú vedomie? Začiatok blahobytu alebo existenčná hrozba ľudstva

Ilustrácia – F. S. s Midjourney
Ilustrácia – F. S. s Midjourney

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Autor je profesorom v Ústave robotiky a kybernetiky
na Slovenskej technickej univerzite

Otázka vedomia je vo vede často a dávno diskutovaná, ale aj kontroverzná téma. Zamestnáva filozofov, psychológov, biológov aj neurovedcov. Je to síce veľmi dôležitá téma, no stále nie jasná a uspokojivo vysvetlená.

Dokonca, podľa niektorých, to ani nie je vedecká téma, nakoľko je to záležitosť subjektívna, objektívnymi metódami ťažko merateľná. Ale možno neuniklo vašej pozornosti, že v posledných rokoch sa otázka vedomia dostáva do centra pozornosti informatikov a počítačových vedcov.

Dôvodom je enormný vzostup výpočtového výkonu počítačov a úroveň výpočtových metód, ktoré napodobňujú ľudskú inteligenciu – čiže umelej inteligencie (AI). A práve o umelej inteligencii a otázkach vedomia v strojoch tu chcem hovoriť.

Viem, že predstava, že stroj môže mať vedomie, podobne ako ho má človek, môže mnohým pripadať neuveriteľná, ba až absurdná. Ale predstavte si, že by sa niekto v roku 1950, krátko po 2. svetovej vojne, snažil ľudí presvedčiť, že o 70 rokov budú existovať mobilné telefóny, pomocou ktorých bude každý schopný vidieť a počuť v reálnom čase kohokoľvek a kdekoľvek na svete, alebo sa bude môcť tohto miniatúrneho zariadenia opýtať na čokoľvek. Aj pre vtedajších vedcov a prvých používateľov tranzistorov v elektronike by to bola nie ľahko uveriteľná predstava.

Mimochodom, v tom období bol sumárny výpočtový výkon všetkých svetových počítačov menší, než je výpočtový výkon jedného dnešného mobilného telefónu.

Než sa však dostaneme k úvahám o vedomom stroji, bude dobré si povedať, ako chápeme vedomie v živom svete. Zámerne som nepoužil pojem „vysvetliť, čo je vedomie“, lebo táto otázka, ako som už naznačil, stále nie je celkom jasná a vedecky uzavretá. No napriek tomu sa pokúsim ponúknuť svoj pohľad informatika a kybernetika.

Stupne vedomia

Na začiatok, veľmi zjednodušene povedzme, že pod vedomím v tomto článku budeme chápať schopnosť človeka vnímať svet okolo seba, vnímať seba a svoje miesto v prostredí (vo vesmíre), svoj vzťah k prostrediu a z toho vyplývajúce vlastné potreby a ciele. Niekedy sa takémuto stupňu vedomia hovorí aj „schopnosť sebauvedomenia“.

Použil som pojem „stupeň vedomia“. Niektorí vedci totiž rozlišujú viac stupňov vedomia. Nižšie (primárne) vedomie predpokladajú u mnohých živočíchov, ktoré dokážu vnímať prostredie a rozlišovať medzi svojím bdelým stavom a spánkom.

Človek a niektoré iné živočíchy (šimpanz, orangutan, delfín, slon a niektoré iné) dokážu chápať aj svoju vlastnú identitu v prostredí (sebauvedomenie, vyššie vedomie, sekundárne vedomie).

Sú aj také názory, ktoré zdieľam aj ja, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Technológie

Umelá inteligencia

Komentáre, Veda

Teraz najčítanejšie