Tomáš Čorej
Aj ukrajinskí politici pripúšťajú, že vlaňajšia protiofenzíva s cieľom vyhnať Rusov nepriniesla požadované výsledky. Ukrajinci, ktorí sa sťažujú na nedostatočnú a pomalú pomoc zo Západu, nesplnili hlavný cieľ: prerušiť pozemné spojenie medzi Ruskom a Krymom.
Medzitým si však pripísali iný významný úspech – hoci sami de facto nemajú námorníctvo, slovami Volodymyra Zelenského dosiahli „veľké víťazstvo“ v Čiernom mori. „Jedného dňa sa o ňom bude písať v učebniciach dejepisu,“ vyhlásil ukrajinský prezident.
Z Kyjiva zaznieva, že v Čiernom mori už nie je v bezpečí ani jedna ruská loď. Potvrdzuje to útok z konca minulého roka, keď ukrajinské letectvo zničilo ruskú výsadkovú loď Novočerkassk hlboko na okupovanom Kryme.
Viacerí analytici to označujú za osobné poníženie ruského prezidenta Vladimira Putina, ale aj za výraznú logistickú komplikáciu pre ruskú armádu.
Prečo je situácia v čiernomorských prístavoch taká dôležitá? Čomu Ukrajina vďačí za úspešné útoky na ruské plavidlá? A môže vďaka nim napokon aj oslobodiť Krym? Odpovede sme hľadali s ukrajinským vojenským odborníkom a ukrajinskou bezpečnostnou expertkou.
Rusi sa rýchlo učia
„Vzhľadom na naše obmedzené možnosti rátam útoky v Čiernom mori medzi naše najväčšie úspechy,“ hovorí analytik Mykola Bjeljeskov.
Ukrajina od začiatku totálnej vojny vyradila dvojciferný počet ruských plavidiel, vrátane krížnika Moskva, ponorky Rostov na Done triedy Kilo a najmenej piatich hliadkových či vyloďovacích člnov. Podľa odhadov britského ministerstva obrany za posledné štyri mesiace zničila pätinu celej Čiernomorskej flotily.
Bjeljeskov tieto úspechy pripisuje ukrajinskej efektivite. „V Čiernom mori prebieha asymetrický spôsob boja. Na veľké ruské lode útočíme napríklad protilodnými strelami, strelami s plochou dráhou letu a rôznymi dronmi, ktoré si sami vyrábame,“ tvrdí výskumný pracovník Národného inštitútu pre strategické štúdiá, ktorý v politických otázkach radí ukrajinskému prezidentovi.
Súhlasí s ním aj analytička Jevgenija Gaber. Vysvetľuje, že pre ukrajinské útoky sú mimoriadne dôležité strely Storm Shadow a ich francúzsky ekvivalent SCALP-EG či strely Harpoon a Neptún. „Moderných zbraňových systémov nemáme dostatočne veľa. Preto sme hľadali jedinečné spôsoby, ktorými by sme uspeli. Podarilo sa nám to vďaka vlastným, kreatívnym spôsobom boja,“ konštatuje.
Námorné drony začali Ukrajinci vo veľkom využívať v októbri 2022. Kyjiv vtedy zorganizoval zbierku na produkciu stovky bezpilotných lietadiel, ktorými masívne útočil počas celého minulého roka. Analytik Michael Horowitz zároveň upozornil, že vlani tisíc ukrajinských vojakov námornej pechoty trénovalo u Britov a Holanďanov.
Bjeljeskov a Gaber však zdôrazňujú, že Rusi sa rýchlo učia. „To, čo nám fungovalo ešte pred niekoľkými mesiacmi, už dnes nestačí,“ pokračuje expertka.
New York Times píšu, že situácia v Čiernom mori ukazuje „vplyv nových technológií, ktoré transformujú zaužívané teórie o vedení námorných konfliktov“. Podľa amerických novín ju pozorne sledujú predovšetkým v Číne a na Taiwane.
Funkčná porážka Čiernomorskej flotily
Analytička Gaber žije v Odese na severnom pobreží Čierneho mora. Jej dobytie po rozpútaní plnoformátovej vojny patrilo medzi hlavné ciele Kremľa: prezident Vladimir Putin ju dlhodobo označuje za „ruské mesto“.
Ak by ju Moskva obsadila, z Ukrajiny by prakticky urobila vnútrozemský štát. Aj podľa viacerých expertov bola jedným z najzraniteľnejších miest nielen zo strategických, ale aj zo symbolických dôvodov.
Lenže Odesa nepadla a namiesto toho si Ukrajina v prvých mesiacoch vojny v Čiernom mori pripísala viacero víťazstiev. Zrejme najväčším úspechom bolo potopenie krížnika Moskva, ktorý bol vlajkovou loďou celej ruskej Čiernomorskej flotily. Ukrajinci ho vyradili v apríli 2022 strelami Neptún.
O niekoľko mesiacov neskôr zároveň získali späť strategicky významný Hadí ostrov, ktorý obsadili Rusi bezprostredne po spustení invázie.
Ukrajinci v úvode agresie nemohli využívať svoje zablokované čiernomorské prístavy na obchodné účely, čo bolo výraznou ranou pre ich hospodárstvo. Ukrajina cez ne pred vojnou vyvážala vyše 90 percent svojich plodín na čele s pšenicou, slnečnicou a kukuricou.
Zmenila to dohoda o vývoze obilia z leta 2022, ktorá vznikla vďaka diplomatickému úsiliu Turecka a OSN. Lenže po menej ako roku od nej Rusko odstúpilo a vyhrážalo sa, že bude útočiť na všetky ukrajinské plavidlá v Čiernom mori.
Ukrajinci situáciu vyriešili v druhej polovici minulého roka, keď útočili na nepriateľské lode, sídlo Čiernomorskej flotily v Sevastopole aj systémy protivzdušnej obrany S400. Následne sa flotila stiahla: mnohé ruské plavidlá sa premiestnili z krymského Sevastopoľa do ruského prístavu Novorossijsk.
Britský minister pre ozbrojené sily James Heappey vtedy vyhlásil, že Čiernomorská flotila utrpela „funkčnú porážku“, ktorú prirovnal k oslobodeniu Chersona a Charkivskej oblasti z roka 2022.
Ukrajina po odblokovaní prístavov koncom minulého roka vypravila vyše 200 lodí s viac než siedmimi miliónmi nákladu, čo jej poslanci označili za „vítanú hospodársku vzpruhu“.
Portál Politico označil stiahnutie Čiernomorskej flotily za „veľkú hanbu“ pre Kremeľ. „Krajinu s druhým najväčším námorníctvom na svete ponížila krajina, ktorá nemá skoro žiadne námorníctvo,“ konštatoval. Portál The Hill to označil za „osobnú ranu“ pre Vladimira Putina.
Koncom decembra Ukrajinci zasiahli výsadkovú loď aj vo Feodisii na Kryme, a to zrejme britskými raketami Storm Shadow alebo francúzskymi SCALP-EG.
Útoky na ukrajinské mestá sú nočnou morou
Aj vojenský expert Bjeljeskov tvrdí, že narušenie ruskej blokády je pre Ukrajincov mimoriadne dôležité. Pripomína, že obsadenie čiernomorských prístavov bolo jedným z hlavných dôvodov, prečo ruský prezident Vladimir Putin pred desiatimi rokmi anektoval Krym. Ukrajina vtedy prišla o prakticky všetky svoje lode.
Nadväzuje naňho analytička Gaber, podľa ktorej Rusi v Čiernom mori „strácajú oči aj uši“. „Po zavedení ruskej blokády sme boli závislí od komplikovaných medzinárodných dohôd, ktoré našich diplomatov aj zástupcov iných krajín stáli veľa úsilia,“ ozrejmuje.
Tvrdí, že operácie v Čiernom mori sú „vecou globálnej potravinovej bezpečnosti“ aj „otázkou elementárneho dodržiavania medzinárodného práva“. „Rusko nemôže len tak ilegálne využívať naše prístavy a ešte z nich aj kradnúť ukrajinské obilie. Ukrajina bojuje aj za dodržiavanie morského práva,“ pokračuje.
Lenže hoci Ukrajinci prelomili ruskú blokádu a odstavili Čiernomorskú flotilu, Rusi na ich mestá zo svojich plavidiel naďalej pália stovky striel s plochou dráhou letu Kaliber. „Pre nás ide o nočnú moru,“ vraví expertka.
Rusko navyše môže intenzívnejšie využívať región Abcházsko na východnom pobreží Čierneho mora, ktorý z medzinárodného hľadiska patrí Gruzínsku, avšak de facto ho kontroluje Moskva.
F-16 nezmenia situáciu
Gaber tvrdí, že ukrajinské útoky v Čiernom mori „sú súčasťou stratégie obnoviť kontrolu nad ukrajinskými teritoriálnymi vodami a postupne deokupovať Krym“. „Kým ho budú mať Rusi pod kontrolou, juh Ukrajiny nemôže byť v bezpečí,“ vraví.
Bjeljeskov je však opatrný a naznačuje, že oslobodenie polostrova bude mimoriadne náročné. „Územie neoslobodzujú rakety, ale vojaci. Raketové útoky môžu pomôcť vytvoreniu správnych podmienok, ale samy osebe to nedokážu. Od 19. storočia nie je známy prípad, keď by sa podarilo oslobodiť územie z mora,“ hovorí. Tvrdí, že pre deokupáciu Krymu bude v prvom rade potrebné preraziť frontovú líniu v Chersonskej a Zaporižskej oblasti.
Mohli by pomôcť stíhačky F-16, ktorých prvé kusy medzičasom podľa zdrojov portálu Newsweek z Holandska dorazili na Ukrajinu? „Ich hlavnou úlohou nie je útočiť na ciele na mori ani na zemi, ale v prvom rade protivzdušná obrana,“ vraví.
Zároveň však konštatuje, že Ukrajinci v posledných mesiacoch na útoky využívali aj sovietske bombardéry. „Je možné, že takto budeme využívať aj pri F-16, ale bude to beh na dlhé trate. Určite to nebude možné v roku 2024 a zrejme ani o rok neskôr,“ pokračuje Bjeljeskov, ktorý dodáva, že F-16 v tomto zmysle „nebudú game-changerom“.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
