Denník N

Pobyt na periférii mi dáva stálu slobodu, hovorí autor a hudobný vydavateľ Jakub Juhás 

Jakub Juhás. Foto - Zoltán Csakó
Jakub Juhás. Foto – Zoltán Csakó

Literárny outsider a kurátor experimentálnej hudby o kultúre okraja, regióne a meste.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Nezvykne sa vyskytovať v literárnych kruhoch, obe jeho knihy sa aj tak ocitli vo finále Anasoft litery. Druhá kniha beletrie PS dokonca figurovala v minuloročnej top päťke.

Jakub Juhás sa necíti byť len autorom literatúry, jeho záujmy a aktivity sú širšie. Vo vydavateľstve mappa vydal už takmer päťdesiat titulov hudobníkov a umelkýň z celého sveta. Kurátorsky pripravil štyri desiatky podujatí série Mikrozvuk, ktorá sa venuje experimentálnej scéne.

Celý jeho osobný, autorský, kurátorský i vydavateľský život sa točí okolo vzťahu periférie a centra, regiónu a mesta, stredného prúdu a kultúry okraja. Čiže tém, ktorými dnes žijeme.

Pochádzate z Lučenca a vaše knihy skúmajú perifériu. Dnes žijete v Banskej Štiavnici, tam sídli aj vaše hudobné vydavateľstvo, zamerané na okrajovú produkciu. Téma periférie je výrazne prítomná vo vašom živote. Čo pre vás znamená?

Čo sa týka spisovateľského či celkovo umeleckého kontextu, vždy bolo pre mňa dôležité nahliadať na veci z nejakej periférie. Spočiatku to bolo aj zo strachu z centra a potreby nájsť si vlastnú pozíciu mimo neho. To stále platí, ale dnes by som k nim pridal aj snahu neuzatvárať sa do názorových bublín, či už ide o hudobnú, literárnu, výtvarnú, bratislavskú, štiavnickú, alebo inú komunitu. Považujem za dôležité konfrontovať sa s regionálnym prostredím. Nielen s ľuďmi v ňom, ale aj celkovo – vnímať jemné regionálne detaily.

V súvislosti s mojimi knihami som často vnímaný ako regionálny spisovateľ. Môže to vyznievať negatívne, v zmysle, že riešim okrajové – pre niekoho „malé“ témy. Také, ktoré sa nedokážu presadiť v centre a ťažšie sa ukotvujú v širšom kontexte literatúry. Ja to však vnímam pozitívne. Je to veľmi plodné prostredie a neviem si predstaviť, že by som nebol jeho súčasťou alebo sa doň pravidelne nevracal. Cez regionálne prostredia sa snažím reflektovať širšie – „veľké“ témy, ktoré možno vnímať aj mimo periférie.

V mojej hudobnej alebo kurátorskej praxi je to podobné. Vydávanie hudby a organizovanie koncertov je tiež akýmsi upriamovaním pozornosti na okrajové scény a ľudí, ktorí ich tvoria. Ide však aj o širší kontext – napríklad o poukázanie na východoeurópsku experimentálnu scénu, ktorá je v západných médiách či na festivaloch dlhodobo prehliadaná. Tých periférií, ktoré sledujem a po ktorých sa pohybujem, je mnoho.

Ostaňme pri literatúre. Vaše knihy sa vzťahujú k regiónu, nejde však o prvoplánové vyzdvihovanie okraja. Cítiť v nich zažitú skúsenosť. Ukazuje sa, že aj najväčší zapadákov je naplnený významami. Ich sprostredkovanie tvorí literatúru, ktorá je iná než texty vznikajúce v centre. Sedí takéto pozorovanie?

Pre mňa je dôležité venovať sa prostrediu, ktoré môžem sledovať v rôznych etapách svojho života. Nerozumiem úplne umeleckým projektom založeným na princípe prísť niekam na jeden deň, nasať toho čo najviac a niečo z toho vytvoriť. Tiež sa mi to stalo pri mimoliterárnych projektoch, no pri písaní som oveľa pomalší, tam sa musím do prostredia ponoriť na dlhšie obdobie. Inak to neviem.

Dané miesto musím sledovať a počúvať dlhodobo, ohmatať si ho z rôznych uhlov pohľadu a posluchu. Zaujíma ma aj optika turistu, no rád ju konfrontujem s pozíciou pomalšieho, pozornejšieho a opakovane sa vracajúceho pozorovateľa, poslucháča. Ja sám obľubujem príbehy, ktoré odkrývajú vzťah s nejakým prostredím. Jeho zažívanie a odvrstvovanie. Mám rád, keď sa to deje na širšej časovej osi, pokojne presahujúcej jeden ľudský život.

Odkedy som opustil Lučenec, žijem v pohybe a strávil som istý čas na rôznych miestach. Stále je to však málo na to, aby som na ne upriamil pozornosť. Vynímajúc azda len Banskú Štiavnicu, ktorá sa v mojich textoch objavuje stále častejšie. Vnímam ako privilégium, že som vyrastal v Lučenci, v Novohrade. Kniha PS bola vyjadrením pozornosti a vďaky tomuto prostrediu. Aj keď sa tam už vraciam čoraz menej, no to sa raz opäť zmení.

Próza PS Jakuba Juhása (pod pseudonymom Juhász) sa dostala do finálovej desiatky Anasoft litery.

V knihe PS sa objavujú nadávky a odpor voči hlavnému mestu. Rozprávač je rád, že sa tam už nevyskytuje. Prehovára v tom aj vaše vnútro?

Určite tam prehovára moje vnútro, týka sa však obdobia písania PS. Môj vzťah k mestu či ku konkrétnym mestám sa neustále mení. Aj teraz je na úplne inej úrovni. To, že v Bratislave hudobne kurátorujem kultúrny priestor LOM, celkom prevrátilo môj vzťah k mestu. Aj kvôli tomu, že sa tam vytvorila istá poslucháčska komunita. Zrazu máte miesto, kde sa cítite prijatý, a teda o trochu viac doma. Počas písania knihy PS som riešil rôzne životné problémy, ktoré sa pretavili aj do vtedajšieho vzťahu k mestu. Teraz je to iná, pre mňa zase nová Bratislava.

Rozprávač v knihe PS sa sám označuje za literárneho outsidera. Vaše knihy vydalo české vydavateľstvo a nezvyknete sa vyskytovať – s výnimkou Anasoft litery – v domácich literárnych kruhoch. Vnímate sa tiež ako outsider?

Predtým som to tak vnímal a čiastočne to platí aj dnes. Hlavne preto, že nemám hlboké väzby s literárnou scénou. Doteraz úplne neviem, ako funguje, a popri hudobnom vydavateľstve a inej práci nemám ani kapacitu ponoriť sa do nej hlbšie. Hoci v niečom by mi to možno pomohlo. Dokonca aj klebety mám rád.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Anasoft litera

Hudba

Knihy

Rozhovory

Kultúra

Teraz najčítanejšie