Denník N

O Tomášovi Janovicovi

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Začnem trocha zoširoka. Predstavte si, že sa prechádzate po meste, a na mieste, kde bola ešte včera lekáreň, objavíte na vývesnom štíte nápis VÝKUP HRIECHOV. Pred vstupom už stojí v rade najmenej sto ľudí a čakajú, kým na nich príde rad. Vnútri sídli „filantropická organizácia“, ktorá deklaruje, že chce v ťažkých časoch pomáhať ľuďom. Finančne, samozrejme, čiže rozdávať im peniaze. A požaduje iba symbolickú maličkosť – vypočuť si vaše hriechy. Za malý hriech, napríklad malé klamstvo, vám okamžite vyplatí na ruku od 30 do 50 eur, za väčší niekoľko sto. Za grandiózny hriech môžete dostať aj niekoľko tisíc. Peniaze sa vydávajú proti podpisu a počet návštev je obmedzený. Na otázku, čo z našich hriechov táto organizácia má, zaznie odpoveď: vôbec nič, iba chcú pomáhať a nemôžu to robiť úplne zadarmo. Keď sa informácia o výkupe hriechov rozšíri, záujem je, samozrejme, obrovský „naprieč celým spoločenským spektrom“.

O prilepšenie majú záujem učitelia, smetiari, vodiči autobusov, čašníci, úradníci, zdravotné sestry, novinári, policajti, politici… Sprievodným znakom tejto filantropickej akcie je, že v meste začne haprovať doprava a v podstate celá infraštruktúra, lebo kto by už chodil do práce, keď sa k peniazom dá prísť aj omnoho jednoduchšie.

Tento príbeh pochádza z novej prózy moldavského autora Iuliana Ciocana nazvanej Klaun. Bude nám asi pripadať dosť povedome, hoci ide o satiru na súčasnú moldavskú spoločnosť.

Na konci minulého roka nás opustil Tomáš Janovic a som si istý, že by sa mu tento fantastický nápad veľmi páčil. Výstižne totiž hovorí o etickej podstate našej spoločnosti, podobne ako o tom on písal vo svojich aforizmoch. Len mu na to stačilo omnoho menej slov. V krátkych textoch Tomáša Janovica sme sa mohli nájsť a uvidieť – a nebol to práve príjemný pohľad. Napriek tomu nás rozosmial práve tým, ako presne a bez dlhých rečí dokázal vyjadriť to podstatné.

Tomáš Janovic a Kornel Földvári boli roky dobrými duchmi našej kultúry a svojou existenciou a tvorbou nám pripomínali veci, na ktoré by sme nemali nikdy zabudnúť.

Tomáš miloval kávu, kaviarne a spoločnosť najbližších priateľov. Keď sa pred rokmi dozvedel, že s kamarátom Petrom Krištúfkom udržiavame pravidelný pondelkový kaviarenský rituál, spýtal sa ma, či sa môže niekedy pridať. Úprimne ma to vtedy prekvapilo, ale aj nesmierne potešilo. O jeho sobotný kávový rituál s priateľmi sa až do posledných chvíľ staral vydavateľ Peter Chalupa.

Keď som sa pred niekoľkými rokmi spýtal Pavla Vilikovského, komu dáva čítať svoje rukopisy ako prvému, povedal, že vždy Tomášovi, lebo v nich dokáže nájsť to najlepšie, čo v nich je. Keby mu Tomáš povedal, že nie sú dobré, asi by ich rovno zahodil.

A ešte jeden z aforizmov na Tomášovom poslednom PF-ku: Sme krajinka, kde nie je hanbou klamať, ale hovoriť pravdu.

Tomáš Janovic nám bude v týchto absurdných časoch veľmi chýbať.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes píše

Texty múdrych ľudí, ktorých redakcia poprosila, aby pravidelne písali o tom, čo práve teraz považujú za dôležité, spôsobom, ktorý sa im zdá práve teraz najvhodnejší.

Komentáre

Teraz najčítanejšie