Denník N

Mladý lekár Kajan: Prvé tri mesiace v nemocnici boli otrasné. Myslel som si, že som sprostý a nepripravený

Foto - archív Mareka Kajana
Foto – archív Mareka Kajana

Marek Kajan druhý rok pracuje ako chirurg v neštátnej cirkevnej nemocnici v Bratislave s kvalitným vybavením. „Aj keď som vedel, že to je práca s ľuďmi, trochu ma prekvapilo, aké je to náročné. Často sa v práci nezastavím.“

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Lekár Marek Kajan druhý rok pracuje v nemocnici Milosrdní bratia v Bratislave, čo je prvá neštátna cirkevná nemocnica na Slovensku. Ide o pomerne malú a dobre vybavenú nemocnicu v centre Bratislavy.

V rozhovore opisuje, aký bol prekvapený, že nájsť prácu vôbec nebolo jednoduché. Opisuje svoje prvé skúsenosti lekára a aj prekvapenia s pacientmi.

„Na medicíne nie ste zodpovedný za nič a deň po tom, ako prídete do nemocnice, môžete niekoho zabiť, keď urobíte chybu. Ste za tých ľudí zodpovedný. Po určitom čase si zvyknete,“ hovorí.

Pracujete druhý rok v nemocnici. Ako vyzerá život mladého lekára?

Teraz sa mi začína tretí rok. Sú to „fofry“. Keď som bol študent, lekársky život som si predstavoval trochu inak. Každý nám počas štúdia hovoril, že lekárov je nedostatok a prijmú nás všade. A keďže som muž, budem to mať so zamestnaním jednoduchšie ako moje spolužiačky. Bohužiaľ, stále sa robia takéto rozdiely medzi mužmi a ženami. Keď som sa hlásil do zamestnania, prekvapilo ma, že mi nik neodpisoval. To ma zarazilo. Samozrejme, som v hlavnom meste a je tu viac žiadostí, v menších nemocniciach a mestách je to iné.

V čom?

Vedenie nemocníc či oddelení tam oslovuje medikov, ktorí u nich stážovali, či by nechceli prijať pracovné miesto. V Bratislave som podal niekoľko žiadostí a na niektoré mi ani neprišla odpoveď. Niektorí mi napísali, že nemajú voľné miesto. Nakoniec som nastúpil do Nemocnice Milosrdní bratia v Starom Meste na chirurgické oddelenie, kde boli veľmi ústretoví. Odpísali mi, bol som na pohovore a vzali ma.

V iných nemocniciach som sa stretol aj s takým prístupom, že ma odmietli pre nedostatok miest a potom, keď už som mal inú prácu, sa mi ozvali, že môžem nastúpiť. Hoci sme aj nemali žiadnu predchádzajúcu dohodu, len mi zavolali, nech prídem podpísať zmluvy. Prekvapilo ma, že to takto funguje.

Čím vás prekvapili tie dva roky v nemocnici?

Tieto dva roky boli super. Stále mám ešte pocit, že som medik, a každý deň sa niečo nové učím. Máme veľmi dobrý kolektív. Keďže sme menšia nemocnica, je tam rodinná atmosféra a na začiatku sa nám venovali, aby sme boli čím skôr pripravení na pracovné tempo.

Stretli ste sa s tým, že k vašim spolužiačkam mali iný prístup? Pýtam sa preto, že chirurgické odbory sú známe aj ako fyzicky náročné.

Moje spolužiačky sa rozhodli pre iné odbory ako chirurgia. Jedna išla na urológiu, čo je sčasti chirurgický odbor. Tam ju zobrali bez problémov. Na jednom pohovore mi rovno povedali, že by radšej zobrali muža než ženu. Je to prežitok,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Duševné zdravie

Rozhovory

Zdravotníctvo

Slovensko

Teraz najčítanejšie