Ako sa dostať na umeleckú rezidenciu do parlamentu a ďalšie výzvy roka

Z výsledkov posledných volieb na Slovensku je úplne zjavné, že naša spoločnosť sa musí nevyhnutne začať viac zaujímať o tanec a performanciu. Niekto tu totiž tanečníkom a performerom vypálil rybník a poznáte ho všetci.

Ale pripomeňme si rok 2023 z tohto pohľadu pekne po poriadku a chronologicky.

Kto marí naše snahy?

Vlani v januári zastrelil v tanečnej škole v Kalifornii ozbrojený muž desiatich ľudí, ktorí tam nacvičovali na oslavy lunárneho Nového roka. Za necelý prvý mesiac roku 2023 v USA už zaznamenali tridsaťtri masových strelieb.

Vo februári sa tanečný svet zviditeľnil škandálom, keď nespokojný choreograf a umelecký riaditeľ Hannoverskej štátnej opery napadol kritičku tak, že jej do tváre hodil psie exkrementy. Údajne ho vytočila recenziou jeho premiéry, ktorá ju „striedavo privádzala do šialenstva a ubíjala nudou.“

V marci pri príležitosti rozhovoru k 25. výročiu združenia Truc sphérique zastrešujúceho žilinskú Stanicu a Novú synagógu riaditeľ Marek Adamov uviedol, že v Žiline sa o súčasný tanec zaujíma menej ako jedno percento verejnosti. Takže tu by sme už začali panikáriť, lebo sa zdá, že niekde niečo zlyháva. Je to nedostatočná osveta performatívneho umenia, nedobré predstavenia, neschopní protagonisti? Alebo tu pôsobí ešte nejaká vyššia sila, ktorá marí naše snahy?

Ako naznačil prelomový článok Verejný poklopec alebo Umelci slovenskej parlamentnej estrády Petry Hanákovej v magazíne Flashart, bol by tu niekto, kto tomuto umeniu preberá jeho výrazové prostriedky a obecenstvo. Sú to naši politici, ktorí opakovane predvádzajú také strhujúce performancie vo verejnom priestore, že tým pravdepodobne totálne nasýtili trh, uhranuli a ukradli našich potenciálnych divákov. Preto ak chceme zaujať viac percent z nich, mali by sme prijať sebareflexiu a dať sa politickými profesionálmi poučiť. Ako sa dá prihlásiť na umeleckú rezidenciu do parlamentu?

V apríli v Prahe schválili príspevok na Dům tance, ktorý vznikne rekonštrukciou bývalých kúpeľov na Žižkove. Mestská časť dáva len na projektovú prípravu 24 miliónov českých korún, celkové náklady sú 276 miliónov. Autorkou projektu je Yvonna Kreuzmannová, zakladateľka a riaditeľka festivalu Tanec Praha, ako aj na súčasný tanec orientovaného divadla Ponec, za ktoré je teraz pod paľbou kritiky českých (aj slovenských tam pôsobiacich) tanečných umelcov pre štrukturálne zmeny vo vedení. Ešteže my také problémy nemáme, keďže v našom hlavnom meste porovnateľné divadlo nie je.

Nový cirkus a staré legendy

Svoje vlastné pódium však na festivale Pohoda získal nový cirkus, ktorý u nás zatiaľ v súčasnom umeleckom kontexte na rozdiel od zahraničia nefiguruje. Popri CirKusKuse a Set of Two sa v aréne Žiť energiou predstavil aj Yann Szuter z Francúzska, ktorý kozmicky prepojil akrobatickú obruč (Cyr wheel) so svojím telom, súčasným tancom, zemou a oblohou.

Boľšoj teatr v Moskve po sprísnení legislatívy týkajúcej sa zákazu „gej propagandy“ natrvalo stiahol z repertoáru predstavenie baletu o ruskej tanečnej legende Rudolfovi Nurejevovi. Jeho inscenátor Kirill Srebrennikov, rovnako ako napríklad aj svetový choreograf Alexej Ratmanskij, Rusko po invázii na Ukrajinu odsúdili a opustili.

Ešte k legendám: Michail Baryšnikov oslávil v New Yorku na gala s Laurie Anderson a ďalšími umelcami 75. narodeniny, Milan Sládek zase so Sisou Michalidesovou a ďalšími umelcami festivalom v bratislavskej Umelke svoju osemdesiatpäťku. A všetkým tým, ktorí v Nemecku minulý rok oslavovali osemnástku, tamojšia vláda vyčlenila v rámci tzv. KulturPassu 200 eur, ktoré si môžu uplatniť na návštevu predstavení, koncertov, kina, nákup kníh, komiksov či hudby.

Nejaký KulturPass by sa bol šikol aj tu, podľa výsledkov prieskumu štatistického úradu v prvom polroku 2022 sa len 14 percent oslovených zúčastnilo na nejakom kultúrnom podujatí. V roku 2015 to bolo 40 percent.

Ale nevešajme hlavy, 2023 z toho určite vyjde lepšie. Podľa amerických rebríčkov najnavštevovanejším a aj najziskovejším filmom roka bola Barbie, k čomu určite prispela tanečná scéna a hit Dance The Night, ktorý naspievala Dua Lipa.

Na záver ešte trochu budúcnosti.

Svetová hviezda a primaballerina assoluta Alessandra Ferri sa má stať novou šéfkou viedenského baletu.

Po vlaňajšej retrospektíve Mariny Abramović v Royal Academy of Arts bude tento rok v londýnskej Tate Modern od polovice februára do septembra výstava ďalšej pionierky performatívneho a konceptuálneho umenia Yoko Ono.

Dúfajme, že Tate Modern k tomu nepristúpi tak oportunisticky ako Royal Academy of Arts, ktorá pri kultovej performancii Mariny Abramović Imponderabillia, kde sa návštevník musí pretisnúť úzkym otvorom vo vchode medzi dvoma nahými telami a konečne zistiť, čo skutočné umenie zahŕňa, korektne ponúkla aj náhradný vchod. Hádam si to Yoko Ono postráži a nedovolí, aby napríklad jej sklenené kladivo (Glass Hammer, 1967) nejako podobne „nahradili“.

Na záver jedna očakávaná svetová premiéra v Londýne a dokonca so slovenskou účasťou. Slávna baletka a bývalá sólistka Kráľovského baletu v Londýne Rumunka Alina Cojocaru uvádza koncom januára v Sadlers Wells nový balet La Strada podľa rovnomenného Felliniho filmu s hudbou Nina Rotu a v choreografii našej Natálie Horečnej. Na cestu!