Denník N

Nová správa OECD o školstve: učiteľom treba pridať, škôlky majú byť pre všetkých

OECD hovorí, že máme zvýšiť učiteľom platy, tí za ne štrajkujú už štvrtý týždeň. Foto N - Vladimír Šimíček
OECD hovorí, že máme zvýšiť učiteľom platy, tí za ne štrajkujú už štvrtý týždeň. Foto N – Vladimír Šimíček

Odborníci z OECD hodnotili naše školstvo a nie je to príjemné čítanie. Škôl je vzhľadom na počet žiakov zbytočne veľa, škôlok je naopak príliš málo a so vzdelávaním Rómov si nevieme dať rady.

Slovensko dáva málo peňazí do školstva, je to podstatne menej ako je priemer v krajinách OECD. „Premieta sa to do nedostatočných platov učiteľov a riaditeľov škôl, nedostatočných výdavkov na učebné materiály vrátane učebníc, a do neuspokojenia dopytu po predprimárnom vzdelávaní a výchove,“ napísali odborníci z OECD, ktorí hodnotili naše školstvo.

Slovensko je teraz podľa generálneho tajomníka OECD Angela Gurriu v situácii, kedy by mohlo dať viac na školstvo ako aj na platy učiteľov. Viac peňazí by sa mohlo využiť na lepšie pomôcky a vybavenie. To by pomohlo aspoň sa priblížiť k tomu, čo v priemere dávajú iné krajiny OECD. Slovensko dáva 2,5 percenta HDP na školstvo, priemer OECD je o percento viac.

„S tým môžem len súhlasiť,“ reagoval minister školstva Juraj Draxler na to, že do školstva by malo ísť viac peňazí.

Učitelia majú málo

OECD vo svojej správe píše, že v roku 2012 boli platy našich učiteľov v porovnaní s príjmami zamestnancov s vysokoškolským vzdelávaním najnižšie v rámci OECD. V tomto roku bolo Slovensko jedinou krajinou OECD, v ktorej učitelia zarábali menej ako polovicu platu pracovníkov s odborným vzdelávaním. Preto nie je profesia učiteľa na trhu konkurencieschopná. „To spôsobuje problém vzbudiť záujem mladých ľudí o učiteľskú profesiu a udržať motiváciu tých, ktorí už sú zamestnaní.“

Nie sú peniaze a na školských chodbách je to aj vidieť. foto N - Tomáš Benedikovič
Nie sú peniaze a na školských chodbách je to aj vidieť. foto N – Tomáš Benedikovič

Zlepšenie platov učiteľov by mala byť top priorita, tvrdí OECD. V správe uznáva, že vláda zvyšovala platy o päť percent v rokoch 2013 až 2015, čo odráža záväzok posunúť učiteľské platy na priemernú hodnotu. „Cieľom je zlepšiť postavenie učiteľskej profesie, získať lepších kandidátov pre učiteľské povolanie,“ napísali v správe.

Aj keď sa platy učiteľov zvyšujú, nie je to podľa tajomníka OECD Gurriu dostatočne rýchle. „Ale ide to správnym smerom,“ dodal.

Nedostatok peňazí sa prejavuje aj v nedostatku miest v škôlkach. Ich financovanie by podľa OECD malo prejsť z obcí na štát. Všetky deti od troch do piatich rokov by mali mať možnosť chodiť do škôlky. „Žiadnemu dieťaťu by v tom nemalo brániť to, že rodičia si nemôžu dovoliť zaplatiť poplatky,“ napísali  v správe.

Slovensko dáva na školstvo 2,5 percenta HDP, priemer OECD je 3,5 percenta.

Čo by sme mali ešte zmeniť

Na Slovensku máme podľa OECD veľa škôl, ich počet by sa mal znížiť. „Zvýšilo by to efektivitu peňazí v systéme a aj kvalitu vzdelávania.“ Mohlo by sa to urobiť aj tak, že by menšie školy medzi sebou začali viac spolupracovať – napríklad by sa mohli deliť o spoločné vybavenie – športoviská, učebne, ale aj učiteľov.

V rokoch 2005 až 2015 počet žiakov klesol o takmer pätinu, no počet škôl sa znížil len o 5,5 percenta a počet učiteľov o takmer osem percent. „Celkovo je zníženie počtu škôl a učiteľov pomalšie ako počtu žiakov,“ píše sa v správe.

Máme veľmi veľa malých tried a veľa malých škôl, ktoré majú väčšie náklady na žiaka. Pomohlo by zavedenie minimálneho počtu žiakov v jednej triede.

Na porovnanie, na Slovensku je 2900 obcí a školu máme takmer v každej, no vo Fínsku je obcí menej ako 400 a v Dánsku menej ako 100, tvrdí generálny tajomník OECN.

Minister školstva Juraj Draxler hovorí, že k tejto téme pristupujú opatrne a nechcú mechanicky znižovať počet škôl a učiteľov. Školy však podľa ministra plnia aj iné úlohy – napríklad kultúrne. Konsolidácii siete sa nebránia, ale chcú to robiť len vtedy, ak nebudú spĺňať kritériá kvality.

Rómovia sú vylúčení

Na Slovensku nevieme vzdelávať deti zo znevýhodneného prostredia, najmä Rómov. „Integrácia rómskej komunity do hlavného vzdelávacieho prúdu je obmedzená,“ konšatuje OECD v správe.

Už základné školy majú problém naučiť takéto deti základné zručnosti. „Znevýhodnení mladí ľudia často nedokážu získať potrebné zručnosti a hrozí im nebezpečenstvo vylúčenia z trhu práce.“

Slovensko tak patrí medzi krajiny, kde má sociálno-ekonommické postavenie rodičov jeden z najsilnejších vplyvov na výsledky žiaka. „Je to sčasti férová kritika,“ reagoval minister.

Neprepojenosť s trhom

Na Slovensku sa len málo žiakov vzdeláva priamo v podnikoch, a to napriek tomu, že už sa spustil systém duálneho vzdelávania. Ten zabezpečuje, že firmy, ktoré sa do neho zapoja, prevezmú časť vyučovania na seba.

„Hoci na Slovensku sú programy vyššieho odborného vzdelávania, študuje v nich relatívne malý počet študentov,“ tvrdí OECD. Tieto programy podľa nich neponúkajú takú mieru zvýšenia kvalifikácie absolventov, aby nalákala schopnejších študentov ísť na odborné školy.

Málo informácií

OECD nám vyčíta, že kľúčové výsledky na trhu práce nie sú dostatočne monitorované, ide o súlad medzi absolvovaným odborom a tým, kde sa nakoniec absolvent zamestná. Obmedzuje to potom ľudí, ktorí pripravujú politiky, ale aj študentov, ktorým chýbajú informácie na kvalifikované rozhodnutie akým smerom sa majú uberať.

Protesty učiteľov

Teraz najčítanejšie