Na Mesiaci mali pochovať pozostatky Arthura C. Clarka a ďalších, no americká sonda zlyhala

Americký pristávací modul Peregrine nepristane na Mesiaci.

Spoločnosť Astrobotic Technology sa tak nestane prvou súkromnou spoločnosťou s úspešným pristátím na Mesiaci.

Naposledy pristáli americké technológie na Mesiaci ešte v roku 1972, keď sa ukončil program Apollo.

Na palube sondy sú malé rovery, prístroje na meranie množstva vody v mesačnej pôde, ale aj vzorky DNA a ľudské pozostatky desiatok ľudí. No misia má byť predovšetkým ukážkou spolupráce medzi NASA a súkromným sektorom.

Posledné hodiny

Štart misie nazvanej Peregrine Mission One z tohto pondelka prebehol v poriadku, ale sedem hodín nato Astrobotic Technology oznámila, že jej modul nedokáže udržať správnu orientáciu voči Slnku.

Zariadenie prichádzalo o energiu, keďže nedokázalo nabíjať svoje solárne panely.

Spoločnosť neskôr uviedla, že zdrojom problémov bol únik paliva z pohonného systému.

Neplánovaným manévrom sa solárne panely podarilo správne natočiť smerom k Slnku, no únik pohonnej látky pokračuje a palivo sa naďalej míňa.

Astrobotic Technology preto pristúpila k prehodnoteniu cieľov misie. „Ak vychádzame zo súčasnej spotreby paliva, domnievame sa, že kozmická loď by mohla stabilne mieriť na Slnko ešte približne 40 hodín,“ uviedla spoločnosť o tretej ráno nášho času a dodala, že modul sa pokúsia dostať čo najbližšie k Mesiacu, kým stratí schopnosť namieriť solárne panely na Slnko a príde o posledné zvyšky energie.

Modul Peregrine na Mesiaci nepristane, dôvodom je únik paliva. Zdroj – Astrobotic/X

Update #6 for Peregrine Mission One: pic.twitter.com/lXh9kcubXs

— Astrobotic (@astrobotic) January 9, 2024

Lunárny modul vyniesla do vesmíru nová nosná raketa Vulcan Centaur. Vyvinula ju spoločnosť United Launch Alliance, spoločný podnik firiem Boeing a Lockheed Martin. Išlo o prvý test rakety a podľa doterajších informácií dopadol na rozdiel od lunárneho modulu dobre.

Z nízkej orbity na cudzie vesmírne telesá

Dosiaľ na povrchu Mesiaca úspešne pristáli iba vesmírne agentúry Sovietskeho zväzu, Spojených štátov, Číny a Indie, ktorá sa do zoznamu pridala len minulý rok.

Všetky pokusy súkromných spoločností dosiaľ zlyhali – v roku 2019 sa o povrch Mesiaca rozbila izraelská sonda Berešit, minulý rok neuspela japonská spoločnosť Ispace a s najvyššou pravdepodobnosťou sa k nim teraz pridala aj Astrobotic Technology zo Spojených štátov.

Astronóm Jiří Šilha vysvetlil, že úspechy súkromných spoločností pri dobýjaní vesmíru sa týkajú najmä nízkej obežnej dráhy, ktorá sa nachádza vo výške do zhruba 2-tisíc kilometrov nad zemským povrchom. „Rakety a nákladné a osobné lode, ktoré slúžia na nízku dráhu, vyvíja súkromný sektor zhruba 15-20 rokov, takže má dostatočné skúsenosti,“ dodal vedec, ktorý pôsobí na katedre astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave.

Podľa Šilhu súkromné spoločnosti nemajú s pristávaním na cudzích vesmírnych telesách zatiaľ dostatok skúseností, čo môže vyústiť do individuálnych zlyhaní. „Učia sa na tom, že vytvoria zariadenie, s ktorým sa rovno pokúsia pristáť,“ dodal astronóm z UK v Bratislave.

Viac striel znamená viac gólov

Let modulu Peregrine na Mesiac bol prvou misiou programu CLPS (Commercial Lunar Payload Services), ktorý NASA spustila v roku 2018. Jeho úlohou je zapojiť do vesmírneho vývoja a výskumu čoraz viac súkromných firiem. Vesmírna agentúra počíta s tým, že niektoré misie sa nemusia podariť, no celkové náklady by sa aj tak mali znížiť.

Hoci misia Peregrine Mission One nie je úspešná, nasledovať budú ďalšie misie a experimenty realizované súkromnými spoločnosťami. Ide o súčasť príprav vesmírnej agentúry na návrat amerických astronautov na Mesiac (program Artemis).

Astrofyzik Thomas Zurbuchen použil pre The New York Times hokejovú analógiu, aby vysvetlil plány NASA zapojiť do vesmírneho výskumu súkromný sektor – podľa neho je každá komerčná misia v rámci programu CLPS ako strela na bránku, a hoci vždy z nej nepadne gól, pre nižšie náklady je celkový počet striel väčší. Tým sa zvyšuje pravdepodobnosť vstrelených gólov (úspešných misií).

Súkromný sektor znižuje náklady

Podľa astronóma Jiřího Šilhu „toto je len začiatok“, a keď budeme trpezlivejší, úspešných komerčných misií aj za nízkou obežnou dráhou Zeme bude iba pribúdať.

„Postupne budú firmy zvyšovať úspešnosť misií a znižovať svoje náklady,“ dodáva vedec. „NASA zadefinuje len priority, napríklad pristátie na Mesiaci, a v konkurenčnom prostredí súkromného sektora zvíťazia tí, ktorí poskytnú kvalitné, bezpečné a lacné technológie.“

Pre vysoké náklady už nie je model z minulosti, keď vládna vesmírna agentúra financovala celý program, napríklad program Apollo, udržateľný, vraví Jiří Šilha. „Spoluúčasť súkromných firiem je nevyhnutnosť – náklady na misie znižujú tým, že z nej vedia urobiť službu a predať ju.“

Po komercializácii nízkej obežnej dráhy, v čom dominuje najmä firma SpaceX, tak nastupuje aj komercializácia letov na Mesiac.

Hlavným zákazníkom misie Peregrine Mission One bola NASA, ktorá zaplatila spoločnosti Astrobotic Technology 108 miliónov dolárov za prepravu piatich prístrojov na Mesiac. Určené boli napríklad na meranie množstva vody v mesačnej pôde.

No v module vysokom skoro dva metre sa nachádzali aj iné prístroje, ktoré neboli z dielne NASA, medzi nimi rover postavený študentmi Carnegie Mellon University, malé rovery z Mexika (prvá lunárna misia z Latinskej Ameriky) či detektor z Nemecka na výskum radiácie na povrchu Mesiaca.

Na palube ľudské pozostatky a DNA

Z dvadsiatky nákladov na palube Peregrine sa asi najviac hovorilo o tom od spoločností Celestis a Elysium Space, ktoré sa zameriavajú na vysielanie spopolnených ľudských pozostatkov do vesmíru.

Celestis uviedla, že do vesmíru poslala DNA a pozostatky takmer 70 ľudí, medzi nimi aj vzorku DNA sci-fi spisovateľa Sira Arthura C. Clarka, autora románu 2001: A Space Odyssey. Na palube sú aj spopolnené pozostatky alebo materiál DNA ikon Star Treku vrátane jeho tvorcu Gena Roddenberryho.

Podľa cenníka Celestis stojí rozptyl na Mesiaci 12 995 dolárov. Časť nákladu mala pristáť na Mesiaci a zvyšok sa mal vypustiť na dráhe k Mesiaci, aby pozostatky obiehali okolo Slnka.

V čase písania tohto článku sa nedá odhadnúť, čo sa pre neúspech misie stane s ľudskými zvyškami na palube sondy.

Hoci misia modulu Peregrine zlyhá, na Mesiaci sa už nachádzajú „pochované“ spopolnené ľudské pozostatky, konkrétne 28 gramov z nich. Patria Eugene Shoemakerovi a na Mesiac dorazili v roku 1999, keď sa o miestny povrch rozbila sonda Lunar Prospector, ktorá ich niesla, píše portál IFL Science.

Shoemaker zomrel v roku 1997, tesne pred štartom misie. Išlo o populárneho geológa a popredného odborníka na zloženie mimozemských telies. Vedec je spoluobjaviteľom kométy Shoemaker-Levy-9, ktorá v roku 1994 dopadla na planétu Jupiter. Išlo o prvú priamo pozorovanú zrážku dvoch telies slnečnej sústavy.

Námietky kmeňa Navahov

Najnovší zámer uložiť na Mesiaci ľudské pozostatky kritizoval prezident národa Navahov Buu Nygren, keď v stanovisku z piatka uviedol: „Návrh premeniť Mesiac na miesto odpočinku ľudských pozostatkov je pre náš ľud a mnoho ďalších kmeňových národov neprijateľný a hlboko nás znepokojuje.“

Buu Nygren protestoval proti ľudským pozostatkom na Mesiaci. Zdroj – Navajo Nation President Buu Nygren/X

The placement of human remains on the moon is a profound desecration of this celestial body revered by our people. This act disregards past agreements and promises of respect and consultation between NASA and the Navajo, notably following the Lunar Prospector mission in 1998. pic.twitter.com/hhMyLEYmb4

— Navajo Nation President Buu Nygren (@BuuVanNygren) January 5, 2024

Ešte pred štartom sa Nygren obrátil na NASA a ďalších vládnych predstaviteľov, aby protestoval proti plánu urobiť z Mesiaca miesto posledného odpočinku, keďže je to v rozpore s kozmológiou kmeňa Navaho. V nej má Mesiac posvätné miesto.

NASA odpovedala, že misia je súkromná a vesmírna agentúra nemôže zasahovať do obsahu nákladu súkromných spoločností. „Nemáme pravidlá na to, aby sme im povedali, čo môžu a čo nemôžu vyslať do vesmíru,“ cituje portál Space.com Chrisa Culberta, predstaviteľa NASA.

Charles Chafer, riaditeľ Celestis, povedal, že „žiadne náboženstvo nemôže alebo by nemalo diktovať, či vesmírnu misiu možno schváliť“. „Tak ako sú na celej planéte Zem trvalé pamätníky zosnulých a nepovažujú sa za znesvätenie, aj k nášmu pamätníku na Mesiaci sme pristupovali starostlivo a s úctou,“ povedal Chafer pre CNN a dodal, že ich služba predstavuje pravý opak znesvätenia. „Je to oslava.“

Ďalšia misia na dohľad

Pristátie modulu Peregrine na Mesiaci – naplánované na 23. februára – sa však neuskutoční, keďže zariadeniu by v najbližších hodinách mala dôjsť energia.

Astrobotic Technology sa tak budúci mesiac nestane prvou komerčnou spoločnosťou s úspešným pristátím na Mesiaci.

Ďalšiu šancu dostane konkurenčná americká súkromná spoločnosť Intuitive Machine. Jej modul Nova-C by mal podľa plánov štartovať 10. februára a do vesmíru ho vynesie raketa Falcon 9 od spoločnosti SpaceX.