Ako vznikajú opozičné protesty: koľko stoja, kto vyberá hostí a zmenia sa na podporné akcie pre Korčoka?

Protesty opozičných strán proti rušeniu špeciálnej prokuratúry čiastočne vznikajú aj v spoločnej skupine v aplikácii WhatsApp.

Keď už je dohodnutý termín, zástupcovia strán Progresívne Slovensko, KDH a SaS navrhujú, kto by mohol vystúpiť. Takto napríklad KDH navrhlo, aby na proteste pred Vianocami z pódia rozprávala aj 95-ročná Eva Mosnáková, ktorá prežila holokaust.

Opozičné protesty, ktoré na námestia v Bratislave aj do desiatky miest po Slovensku priviedli tisíce ľudí, organizujú najmä predsedovia klubov strán, teda za PS Martin Dubéci, za SaS Branislav Gröhling a za KDH Martina Holečková, a organizačne ich zastrešujú členova tímov z jednotlivých strán.

Denník N sa rozprával s viacerými ľuďmi, ktorí majú organizáciu na starosti, niektorí hovorili len mimo záznamu.

Jeden protest stojí osemtisíc eur a kto odmietol vystúpiť

V utorok popoludní strany ešte nemali napevno dohodnuté všetky mená na prvý protest v roku 2024, ktorý bude vo štvrtok o 18.00. Niekedy sa to podarí až pár hodín pred protestom. Jasná bola zatiaľ len moderátorka v Bratislave Kristína Tormová, ktorá moderovala aj druhý protest s názvom Zastavme ich. V predvolebnej kampani moderovala aj mítingy Progresívneho Slovenska.

Každá strana môže s návrhom na hostí nesúhlasiť. Opoziční politici hovoria, že to nevnímajú ako právo veta, ale skôr ako snahu dohodnúť sa. Z komunikácie s členmi klubov či organizačných tímov cítiť, že sa politici snažia, aby predišli konfliktom, a podľa toho vyzerá aj výber hostí.

Dnes už majú akýsi zásobník mien. Niektorí oslovení ľudia odmietli, lebo nechcú byť spájaní s politikou – napríklad študent Právnickej fakulty UK Marek Janiga, pozvanie neprijali ani niektorí herci, športovci alebo ani Juraj Benetin z Korben Dallas, ktorý na konci protestov Za slušné Slovensko spieval slovenskú hymnu.

Protestami Za slušné Slovensko sa opozícia inšpirovala aj v angažovaní Martina Královiča, odborníka na bezpečnosť davov, ktorý je teraz poradcom bratislavského primátora. Královiča zapojili prvýkrát pri predvianočnom proteste.

Tak ako si strany navzájom odobrujú mená, spoločne majú nastavené aj financovanie protestov. Dohodli sa, že si náklady delia na tretiny.

„Prvý protest v Bratislave bol zorganizovaný narýchlo, to bolo pár sto eur,“ hovorí Jerguš Ridzoň, ktorý je za PS v organizačnom tíme protestu a aj moderoval prvú akciu v Bratislave. Prvý protest bol najviac stresujúci, ale aj vďaka nemu sa naučili robiť niektoré veci inak, vraví Ridzoň. Napríklad mali nekvalitný zvuk a na ďalších protestoch na to dávali väčší pozor.

Protest v Bratislave je podľa Ridzoňa najdrahší, celkovo ide na protesty na celom Slovensku o pár tisíc eur. Ten štvrtkový by mal podľa strán v hlavnom meste stáť okolo 8-tisíc. Každá strana má takisto zohnať tretinu dobrovoľníkov, oficiálne poplatky spojené s organizáciou platia centrály strán.

Po prvom proteste sa strany dohodli, že ďalšie budú kratšie. Dohodli sa, že každá strana postaví jedného politika a potom prídu dvaja ľudia zastupujúci občiansku spoločnosť.

Výsledkom napríklad je, že ako jediný z politikov vystúpil doteraz na každom proteste v Bratislave predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka.

V Bratislave má z politikov vystupovať predseda, podpredsedovia alebo šéfovia klubov, výnimku pri poslednom proteste dostala europoslankyňa KDH Miriam Lexmann.

Na štvrtkovom proteste v Bratislave budú z pódia hovoriť Šimečka, Gröhling a podpredseda KDH Marián Čaučík.

Na prvom proteste vystúpili v Bratislave všetci predsedovia. Neskôr sa už rozdelili. Richard Sulík bol pred sviatkami v Nitre, vo štvrtok bude v Žiline. Milan Majerský pred Vianocami vystúpil v Prešove, s ním aj primátor František Oľha.

Napríklad v Žiline bol pred sviatkami Alojz Hlina (SaS), Mária Kolíková z SaS už bola v Banskej Bystrici aj v Košiciach, v Košiciach vystúpil aj záchranár František Majerský (KDH). Poslanci často vystúpili v mestách, odkiaľ pochádzajú, napríklad Vladimír Ledecký (SaS) chodí na protesty na Spiši.

Protesty budú vo štvrtok okrem Bratislavy v ďalších 12 mestách. Po Slovensku ich organizujú spoločné tímy strán alebo má organizáciu na starosti strana, ktorá má v meste silnú základňu. Napríklad Košice vedie Progresívne Slovensko, Nitru zasa KDH.

Niektoré z protestov organizujú občianski aktivisti a aj zdôrazňujú, že sú apolitické. Tak napríklad pravidelne robia protesty v Poprade, Rimavskej Sobote, Ružomberku, Dolnom Kubíne či v Námestove.

Najväčšia debata bola o Korčokovi. Podporia ho v prezidentskej kampani?

Zatiaľ najväčšia diskusia pri organizácii bola, či má vystúpiť prezidentský kandidát Ivan Korčok. Kým PS a SaS chcela pozvať bývalého ministra zahraničných vecí na pódium, KDH to nevidelo ako dobrý nápad. Nateraz sa strany dohodli, že nevystúpi.

Podľa niektorých organizátorov necítiť tlak ani zo strany Korčoka, že by chcel vystúpiť. Na protestoch stojí v dave s ľuďmi a jeho meno často zaznieva od hostí či politikov z pódia. Napríklad keď Eva Mosnáková z pódia hovorila, že už vie, koho si želá za prezidenta, dav skandoval meno Ivana Korčoka.

Aj keď majú strany nateraz otázku pozývania Korčoka vyriešenú, do budúcna sa pravdepodobne vráti. „Poučení z minulosti dobre vieme, ako dopadli protesty, ktoré tu boli. Boli vnímané tak, že ich zneužili na vznik politickej strany či iniciatívy. Nechceli sme, aby to vyznelo, že ideme niekomu robiť politickú kampaň,“ hovorí predsedníčka klubu KDH Martina Holečková. Podľa nej je teraz hlavnou témou zabrániť zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry a zastaviť zmiernenie trestov za ekonomickú kriminalitu.

„Ak by sme na protesty začali volať potenciálnych prezidentských kandidátov, koalícia by to využila a povedali by nám, že ich zneužívame na prezidentskú kampaň, a to nechceme,“ dodáva. Zo začiatku sa o tom podľa nej strany spolu intenzívne bavili, ale „všetci sme pochopili, že to nie je cesta“, vraví Holečková.

Otázne ostáva, čo bude, keď koalícia aj napriek protestom a obštrukcii v parlamente zmeny presadí. Strany sa zo začiatku intenzívne bavili, či sa protesty zmenia na podporu Korčoka v prezidentskej kampani. Už dnes vidieť, že sa stále častejšie preklápa téma protestov z prokuratúry na to, že „nemôžu mať všetko“, čo je jasný odkaz na Korčokovu kandidatúru.

Na poslednom proteste pred sviatkami aj predseda PS počas príhovoru jasne podporil Korčoka. „A viete, kto vyhrá prezidentské voľby? Ivan Korčok. PS jasne podporuje jeho kandidatúru,“ povedal Šimečka.

O tom, čo bude s protestami po zrušení špeciálnej prokuratúry, zatiaľ opozičné strany nerozhodli. Predseda poslaneckého klubu SaS Branislav Gröhling hovorí, že teraz neprebieha diskusia o tom, či by mal Korčok vystúpiť. Presviedča však ostatné opozičné strany, aby mali spoločného prezidentského kandidáta. Korčoka pritom jasne ešte nepodporila ani SaS.

Aj Gröhling hovorí, že teraz jedinou témou protestov je, aby sa nezrušila špeciálna prokuratúra. Ak by koalícia zákony aj tak schválila, protesty sa v tejto podobe podľa neho skončia. „Potom by protesty mali prejsť do podporných akcií k jednému prezidentskému opozičnému kandidátovi, ktorý by bol protiváhou koalícii,“ hovorí predseda klubu SaS.

Tak to vidí aj Mária Kolíková z SaS, ktorá ako prvá prišla s tým, že by opozícia mala organizovať protesty proti zrušeniu špeciálnej prokuratúry. „Je snaha sa dohodnúť. Ak niečo robíte, je dôležité, aby sa všetci cítili komfortne. Niekedy boli mená, o ktorých bola väčšia debata, ale to, že práve nevystúpil na danom proteste, lebo na tom nebola zhoda, neznamená, že na tom nebude zhoda neskôr,“ povedala.

KDH by aj dnes zavolalo Matovičovo hnutie

Opozičné protesty organizujú tri strany – PS, SaS a KDH. Hnutie Slovensko Igora Matoviča (predtým OĽaNO) pozvanie nedostalo. KDH na prvých tlačovkách aj naznačovalo, že si vedia predstaviť spoluprácu s Matovičom. Predsedníčka ich klubu Holečková si to vie predstaviť aj teraz.

„Od začiatku sme sa snažili, aby tam boli aj OĽaNO, aby sme boli v tom jednotní. Preto sme sa zúčastnili aj na ich protestoch,“ povedala. Hovorí o protestných akciách Matovičovho hnutia pred parlamentom. Tieto akcie sa rýchlo skončili, chodilo na ne len pár ľudí.

„Stále si myslím, že by sme mali byť jednotní a mali by sme ich tam pozvať,“ povedala Holečková. Dodáva však, že aj pri obštrukcii v parlamente postupujú Matovičovi poslanci inak ako zvyšok opozície. Hodiny čítali pozmeňujúce návrhy k rozpočtu, zatiaľ čo poslanci strán PS, KDH a SaS vystupovali s dlhými vecnými príspevkami. Ostatní opoziční partneri sa tak obávali, že by sa to zvrhlo aj na protestoch.

„Uvidíme, ako sa politická situácia bude vyvíjať, ale je zhoda na organizátoroch a to považujem za kľúčové. O ďalších veciach je možná dohoda,“ hovorí Kolíková.

Ani mimoparlamentní Demokrati nespolupracujú na protestoch, aj keď niektorí ich politici v mestách vystúpili. Ak by pribudla pri organizovaní strana mimo parlamentu, komplikovalo by to podľa opozície celý proces. Veľa práce pri organizovaní sa totiž dnes deje práve v parlamente.