Bude Európsku úniu viesť Orbán? Všetkých tento scenár vystrašil a snažia sa mu zabrániť

Ten scenár znie pre väčšinu európskych lídrov nepredstaviteľne: maďarský premiér Viktor Orbán ako neformálny šéf celej EÚ?

No presne to sa môže stať už v lete.

Stále je to len v rovine teórie, no ak sa nič nezmení, najizolovanejší líder členskej krajiny z celej európskej dvadsaťsedmičky Orbán sa skutočne môže stať jej formálnou hlavnou tvárou na pol roka.

Už v júni totiž dôjde k dvom veciam, pri ktorých nikto nerátal, že sa môžu udiať naraz.

Šok a zrada?

Tá prvá bola vopred plánovaná – Maďarsko bude od júna predsedať Rade Európskej únie, dôležitému orgánu, ktorý s Európskym parlamentom a Európskou komisiou spolurozhoduje o celej legislatíve EÚ. Rotujúce predsedníctva jednotlivých členských krajín v Rade EÚ sú pravidelne sa opakujúca vec a má na ne nárok každý členský štát.

Slovensko na pol roka predsedalo Únii naposledy v roku 2016 ešte počas tretej vlády Roberta Fica.

Druhý faktor, pre ktorý sa môže Orbán stať neformálnym lídrom EÚ, je ten, že súčasný šéf Európskej rady, bývalý belgický premiér Charles Michel sa predčasne vzdá funkcie. Rozhodol sa totiž kandidovať vo voľbách do Európskeho parlamentu (naplánované sú na 6. – 9. júna) a obe funkcie zastávať nemôže.

Európska rada, teda orgán združujúci 27 členských štátov, tak bude bez šéfa práve v čase, keď Maďarsko preberie predsedníctvo.

„Keďže Michel náhle končí svoj mandát v najkritickejšom okamihu, keď sú právomoci Rady na vrchole (…), stane sa z neho líder s malými právomocami,“ cituje portál Euronews analytika Alberta Alemanna.

„Toto je naozaj neprebádané teritórium,“ povedal v narážke na fakt, že Európska rada bez svojho riadneho prezidenta (od vytvorenia tejto funkcie v roku 2010) ešte nikdy nebola. Podľa neho však Michel sleduje skôr „svoje vlastné záujmy“ než širšie záujmy Európskej únie a vyčítajú mu to viacerí.

Patrí k nim aj holandská poslankyňa Európskeho parlamentu Sophia in ’t Veldová, liberálka, ktorá je z rovnakej „politickej rodiny“ ako Michel. Takto ostro kritizovala jeho rozhodnutie na sociálnej sieti X (bývalý Twitter): „Kapitán opúšťa loď uprostred búrky. Ak sa takto málo angažujete za osud Európskej únie, aký dôveryhodný ste potom ako kandidát?“

The Captain leaving the ship in the middle of a storm. If that is how little committed you are to the fate of the European Union, then how credible are you as a candidate? https://t.co/GGdNxeDRce

— Sophie in 't Veld (@SophieintVeld) January 7, 2024

Podľa analytikov to bude znamenať, že na samitoch bude predsedať líder krajiny, ktorej v tom čase patrí predsedníctvo. V tomto prípade to bude Maďarsko a jej premiér Viktor Orbán. Od vytvorenia postu šéfa Európskej rady, ktorého kedysi prezývali aj „europrezident“, sa to nikdy nestalo.

No zdá sa, že správy o kandidatúre Charlesa Michela a jeho odchode z funkcie vyvolali medzi európskymi lídrami takú paniku, že scenáru „Orbán na čele EÚ“ (hoci len na pol roka) sa budú snažiť vyhnúť za každú cenu.

Prvý europrezident a prečo netreba charizmu

Tri vlny.
Valia sa do prístavu spoločne.
Trio je doma.

Práve ste si prečítali báseň na znak priateľstva medzi Španielskom, Belgickom a Maďarskom (v kompletnom znení a v slovenskom preklade). Dielo pochádza ešte z roku 2010 a v plnom znení ho dnes zverejňujeme z viacerých dôvodov.

Tým hlavným je spomienka na autora básne, belgického expremiéra Hermana Van Rompuya, ktorý ako prvý človek viedol Radu Európskej únie. Jeho príklad ukazuje, aká dôležitá, ale zároveň pre bežnú verejnosť aj „nudná“, teda neviditeľná môže byť funkcia šéfa Európskej rady.

No zároveň je to jedna z najdôležitejších funkcií v celej EÚ.

Aj Van Rompuy bol Belgičanom, rovnako ako súčasný šéf Európskej rady, pričom obaja boli v čase vymenovania do funkcie bývalými belgickými premiérmi. Ironicky dnes môže pôsobiť aj táto konkrétna Van Rompuyova báseň na tému priateľstva medzi Belgickom a Maďarskom. Vzťah medzi Bruselom a Budapešťou je totiž dnes, 14 rokov po zverejnení Van Rompuyovej básne, na bode mrazu.

Späť však ešte k právomociam šéfa Európskej rady, ktorým by sa neformálne mohol stať od júna Orbán.

Bol to post, ktorý zaviedli ešte v roku 2009 po schválení Lisabonskej zmluvy. Predtým bola Európska rada neformálnym orgánom a predseda Európskej rady bol neoficiálnou funkciou. Túto funkciu zastávala hlava štátu alebo vlády členského štátu, ktorý vykonával rotujúce predsedníctvo Rady EÚ.

No lídri členských štátov sa dlho dohadovali, kto ho má nový post „europrezidenta“ obsadiť.

Na jednej strane stál vtedajší francúzsky prezident Nicolas Sarkozy, ktorý presadzoval, aby to bol dobre známy človek, ktorého pozná väčšina európskej verejnosti – hovorilo sa napríklad o britskom expremiérovi Tonym Blairovi. Iný tábor, najmä menšie krajiny, zase chceli, aby to bol niekto menej známy, a teda aj menej vplyvný.

Ideálne taký, ktorý nedá veľkým krajinám typu Francúzsko, Španielsko či Nemecko ešte väčšiu moc v podobe novej, veľkej funkcie.

Výsledkom bol klasický európsky kompromis: šéfom Európskej rady bol odvtedy človek, ktorý bol v minulosti premiérom (v rokoch 2014 – 2019 poľský expremiér Donald Tusk). No zároveň ním nikdy nebol žiadny výrazný „celoeurópsky politik“, ktorého by poznal bežný volič vo všetkých kútoch Európskej únie.

Bol to aj prípad prvého šéfa Európskej rady Hermana Van Rompuya, vtedy už bývalého belgického premiéra, ale pre bežnú populáciu a dokonca aj väčšinu európskych lídrov „no name“. Na verejnosti ho preslávila jeho vášeň k haiku (ukážka vyššie), čo je špecifický básnický žáner pochádzajúci z Japonska. Pre väčšinového európskeho voliča zostal Van Rompuy dodnes niekým, o kom nikdy nepočuli.

Hoci vtedajší líder britských populistov (a brexitu) Nigel Farrage v roku 2010 v mimoriadne nevkusnom prejave označil Rompuya za niekoho „kto má charizmu mokrej handry“, neviditeľnosť „prvého európskeho prezidenta“ bola zjavne aj cieľom mnohých.

Telefónne číslo na EÚ? Áno aj nie

Pôvodne mal byť šéf Európskej rady skutočne prvým lídrom, na ktorého by mali spojenci povestné telefónne číslo, o akom hovoril americký minister zahraničia Henry Kissinger, v skutočnosti to bol vždy skôr človek v pozadí, akým bol napokon aj Van Rompuy, ale aj Tusk či teraz Charles Michel.

To nehovorí nič o tom, aká je funkcia dôležitá. Šéf Európskej rady formálne predsedá pravidelným aj nepravidelným samitom EÚ, v niektorých oblastiach nastoľuje agendu, o ktorej sa má rokovať na celoeurópskej úrovni na celých 6 mesiacov. A keď sa na povestných nočných rokovaniach na samitoch v Bruseli lídri nevedia dohodnúť, práve on sa má pokúšať o kompromis. Stojí aj na čele jednej z trojice hlavných inštitúcií.

Možnosť, že Orbán v druhej polovici roka získa väčší vplyv v Bruseli, mnohých v hlavnom meste EÚ vystrašila. Nacionalistický premiér, ktorého nedávno videli, ako si v Pekingu podáva ruku s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, dlhodobo vedie spory s EÚ vzhľadom na autoritársku politiku doma a proruskú orientáciu.

Útočí na Úniu a teraz ju má viesť?

Navrhovaný balík dlhodobej finančnej pomoci bloku pre Ukrajinu vo výške 50 miliárd eur je v súčasnosti pozastavený po tom, ako Orbán vetoval jeho schválenie počas decembrového samitu Európskej rady.

Pred nedávnym summitom v decembri Európska komisia uvoľnila pre Maďarsko 10 miliárd eur z fondov EÚ, ktoré boli predtým zmrazené pre zaostávanie v oblasti právneho štátu. Tento krok podnietil špekulácie, že Orbán využíva svoje právo veta v Európskej rade, aby vyvinul tlak na Brusel a rozmrazil časť zastavených fondov. Kritici EÚ vyčítali, že sa ním nechala vydierať.

Orbán zároveň vytrvalo útočí na lídrov iných európskych inštitúcií, a aj preto by sa nemal stať šéfom jednej z nich. Jeho vláda sa nedávno osobne zamerala na predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú.

Na bilbordoch, ktoré sú umiestnené na uliciach po celom Maďarsku, stála predsedníčka Európskej komisie vedľa Alexandra Sorosa, 38-ročného syna miliardára Georgea Sorosa a súčasného predsedu Nadácie otvorenej spoločnosti, pričom text je napísaný veľkými písmenami: „Netancujme podľa toho, ako pískajú!“

V minulosti podobne Orbán útočil na predchodcu von der Leyenovej Jeana-Clauda Junckera.

Niektorí sa teraz čudujú, ako je možné, že so scenárom Orbána ako lídra EÚ vlastne nepočítali, špeciálne, keď rotujúce predsedníctvo Maďarska je plánované dlhé roky vopred.

V prípade, že by niečo podobné hrozilo, však stačí jednoduchá väčšina v celej dvadsaťsedmičke a tá by sa mala nájsť v tomto prípade pomerne ľahko. Ak súčasného šéfa Európskej rady Charlesa Michela zvolia do europarlamentu, lídri členských krajín sa môžu dohodnúť na jeho dočasnom nástupcovi.

Na jeho zvolenie v tomto prípade stačí 14 hlasov, teda 14 krajín, ktoré by zabránili tomu, aby Orbán predsedal samitom EÚ.